Mitochondrie dokážu opvlyvniť rýchlosť hojenia rán, ukázal nový výskum

Denisa Koleničová

Vedci odhadujú, že regeneračný proces sa vďaka organelám môže zlepšiť o takmer 40 percent.

Časti eukaryotickej bunky - jadro, organely mitochondrie a membrána. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com

Drobné rezné rany vznikajú na ľudskom tele takmer každý deň. Niekedy sú výsledkom nepozornosti pri krájaní zeleniny, inokedy dôsledkom zranení pri športe. 

Ich ošetrenie je zväčša ľahké a rýchle. Zahŕňa dezinfekciu, náplasť a čas. Napriek tomu všetky molekulárne mechanizmy procesu hojenia doteraz nie sú úplne jasné a vedci ich naďalej skúmajú. 

Podľa najnovšieho výskumu, ktorý uverejnil časopis Cell Metabolism, môžu byť pri hojení kľúčové mitochondrie, ktoré sa počas tohto procesu presúvajú z krvných doštičiek do mezenchymálnych kmeňových buniek. 

Práve vďaka nim majú kmeňové bunky dostatok energie na to, aby mohli rásť a premeniť sa na bunky, ktoré sú potrebné na opravu poškodeného tkaniva. 

Pokusy robili experti na oddelených bunkách aj živých zvieratách, konkrétne myšiach. 

Na rýchlejšie hojenie treba viac energie

Mitochondrie sú bunkové organely, ktoré sa nachádzajú v každej eukaryotickej bunke. Odborníci ich často nazývajú aj bunkovými elektrárňami, pretože ich hlavnou úlohou je vytvárať energiu. 

Podieľajú sa však aj na ďalších procesoch, napríklad bunkovej diferenciácii, bunkovej smrti či kontrole bunkového cyklu a rastu. 

Vedci z Biotechnologického ústavu Českej akadémie vied spolu s kolegami z Parížskej univerzity XI v najnovšej štúdii tiež opisujú, že mitochondrie plnia významnú úlohu aj pri oprave rán. 

Ich experimenty ukázali, že mitochondrie počas hojenia putujú z krvných doštičiek do mezenchymálnych kmeňových buniek, čo sú zárodočné bunky, ktoré majú schopnosť zmeniť sa na iný bunkový typ. 

3D ilustrácia krvných doštičiek a glukózy. Zdroj: iStockphoto.com

3D ilustrácia krvných doštičiek a glukózy. Zdroj: iStockphoto.com

Najnovší výskum hovorí, že energiu na to, aby sa kmeňové bunky dokázali zmeniť (diferencovať) na iný bunkový typ, dodávajú bunkám práve mitochondrie.

Čím viac týchto organel mezenchymálne kmeňové bunky majú, tým rýchlejšie prebieha náhrada buniek v poškodenom tkanive a teda aj hojenie rán. 

Nové mitochondrie môžu podľa vedcov pricestovať do kmeňových buniek z krvných doštičiek. 

„Ukázalo sa, že samotné mezenchymálne kmeňové bunky zrýchľujú hojenie rán asi o 20 percent. Keď sa zmiešajú s krvnými doštičkami urýchľujú hojenie až o 40 percent, čo naznačuje sľubné praktické využitie,” vysvetľuje v tlačovej správe Českej akadémie vied Jiří Neužil, vedúci laboratória molekulárnej terapie Biotechnologického ústavu AV ČR. 

V prípade, že boli mitochondrie v krvných doštičkách, ktoré sa miešali s mezenchymálnymi kmeňovými bunkami poškodené, hojenie rán neprebehlo rýchlejšie.

V ďašom kroku chcú výskumné tímy zistiť, ako sa drobné organely dopravujú z krvných doštičiek do mezenchymálnych kmeňových buniek. 

Zdroje

DOI:https://doi.org/10.1016/j.cmet.2020.12.006

Tlačová správa AV ČR

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.