„Mikrobióm“ je termín používaný na opis spoločenstva mikroorganizmov a ich genetických informácií, ktoré obývajú obmedzené prostredie, ako je hostiteľský organizmus, pôda alebo oceán.
Kompozícia mikrobiómu sa podstatne líši v závislosti od environmentálneho prostredia a môže zahŕňať rôzne baktérie, parazity, huby a vírusy. Výskum ukázal, že tieto spoločenstvá mikróbov zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo fyziológii a vývoji hostiteľa, ekológii a evolúcii. Mikrobiálny život spojený s ľudským telom je mimoriadne bohatý a rôznorodý, pričom počet mikrobiálnych buniek prevyšuje počet ľudských buniek. Väčšina týchto mikroorganizmov sa nachádza v črevách, ktoré sa odhadujú na kolóniu približne 1 000 rôznych druhov baktérií obsahujúcich približne 2 000 000 génov – to znamená stokrát viac ako 20 000 ľudských génov. Tieto črevné mikróby značne ovplyvňujú trávenie a absorpciu určitých živín, citlivosť na patogény, a dokonca aj ľudské správanie. Je známe, že zloženie ľudského mikrobiómu sa môže medzi jednotlivcami líšiť a je spojené s vývojom ochorení, ako je rakovina, obezita, zápalové ochorenie čriev a autizmus.
Výskumní pracovníci teraz skúmajú, ako môžu poruchy v zložení ľudského mikrobiómu – prostredníctvom antibiotík, diéty a fekálnej transplantácie – zohrať úlohu pri vývoji a liečbe určitých chorôb. V súlade s najnovšími diagnostickými trendami výskumníkom sa podarilo podrobnejšie rozobrať nielen mikrobiálnu diverzitu a dynamiku v hostiteľských organizmoch, ale aj v iných environmentálnych spoločenstvách. Napríklad mikrobiálny život prítomný v pôde je nevyhnutný pre kolobeh živín a ukladanie uhlíka. Podobne, morský mikrobióm hrá rozhodujúcu úlohu pri regulácii cyklov uhlíka a dusíka a celkovej štruktúry a funkcie oceánov. Je známe, že zloženie a funkcia oboch týchto mikróbiómov je ovplyvnená environmentálnymi faktormi (ako je teplota), a preto je ich dynamika obzvlášť dôležitá v kontexte globálnej zmeny klímy. V súčasnosti Európska rada pre výskum podporila viac ako 150 projektov o rôznych aspektochmikrobiómu, napríklad pri skúmaní ich zloženia a funkcie v rôznych biotopoch a rozoberaní ich úlohy v kontexte ľudského zdravia a chorôb, ako sú metabolické, zápalové a infekčné ochorenia. Predkladaná brožúra poukazuje na niektoré príklady týchto projektov.
Ako funguje ochrana matkiných mikróbov pri narodení dieťaťa
(Projekt ERC: Sila materských mikróbov na dojčenskom zdraví (MAMI) (2015 – 2020)
Matkina mikrobiota je rozhodujúca pre budúce zdravie dieťaťa. Prenos mikróbov na potomstvo je proces, ktorý začína v maternici a je ovplyvnený dojčením a diétou matky. Mechanizmy, ktoré stoja za ochrannou úlohou materských mikróbov na zdraví dieťaťa, však ešte nie sú úplne objasnené. Mikrobiálne prostredie matky počas tehotenstva a pôrodu môže pozoruhodne ovplyvniť imunitný vývoj novorodenca s krátkodobými a dlhodobými dôsledkami na zdravie detí. Nedávny výskum ukazuje, že včasná mikrobiálna kolonizácia – od matky k dieťaťu – môže prispieť k zníženiu rizika chronických ochorení, ako sú obezita, alergie a zápalové stavy. Prvé dni a mesiace života sú preto mimoriadne dôležité a v hre je mnoho faktorov. Napríklad, typ stravovania ovplyvňuje zloženie materského mlieka a materská strava má vplyv na baktérie prenášané na dieťa.
Maria Carmen Collado študuje skorú expozíciu baktérií so zameraním na dojčenie. Materské mlieko nesie značné množstvo baktérií, ktoré predstavujú dôležitý zdroj pre črevnú mikrobiotu dieťaťa. Presnejšie povedané, sleduje mliečne mikroorganizmy prenášané počas dojčenia a ich vplyv na blaho dieťaťa.
„Vidíme veľký význam baktérií v matkinom jedle. Zdá sa, že to, čo matka konzumuje, je kľúčové pre prenos mikrobioty na dieťa a rozvoj primeraného imunitného systému,“ hovorí. Tieto výsledky otvárajú nové možnosti výskumu a aplikácií v oblasti personalizovanej výživy a medicíny. „Tehotenstvo a skoré detstvo sú podľa nášho súčasného chápania najzaujímavejšími kritickými štádiami a cieľmi pre diétne intervencie zamerané na zníženie rizika ochorenia. Tento projekt by mohol prispieť k novým diétnym stratégiám, dizajnu funkčných potravín a ďalšiemu rozvoju usmernení a odporúčaní v oblasti výživy “, uzatvára výskumníčka prof. Collado. (Španielsko)
Projekt ERC: Sila materských mikróbov na dojčenskom zdraví (MAMI) (2015 – 2020) Jej výskumná práca je multidisciplinárna a zahŕňa mikrobiológiu, potravinárstvo, výživu a ľudské zdravie. Jej záujmy sú zamerané na probiotiká, mikróby, zdravie a výživu počas tehotenstva a raného obdobia života.
Viac o projektoch sa dozviete z publikácie: Microbiome: Spotlight on ERC projects 2019, ktorú si môžete stiahnuť na stránke Úradu pre vydávanie publikácií EÚ
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: Publikácia
Microbiome: Spotlight on ERC projects 2019
