Med sa už tradične radí k symbolom Vianoc. Jedol a dodnes sa jedáva ako prvý chod na Štedrý večer spolu s oplátkou. Ing. Jaroslav Gasper, tajomník jednej z najväčších včelárskych organizácií v SR (Asociácia včelárov Slovenska, základná organizácia Košice) pripomína, že starovekí Gréci med považovali za dar bohov. „Aj naši predkovia si vážili včely aj ich produkt. Slovania požívali kaše sladené medom. V časoch keď sa ešte nepoužíval cukor bol med jediným sladidlom.“
Dôležitou súčasťou Vianoc sú najmä medovníky, pričom sa radia medzi hlavnú delikatesu tohto obdobia. Vyrábajú sa z cesta, do ktorého sa pridáva med na rozdiel od perníkov, kde sa dáva iba cukor. Ing. Jaroslav Gasper menuje aj medovinu ako vianočnú pochutinu. „Medovina je nápoj vyrobený z medu a vody kvasením. Najlepšie sa pije a najromantickejšia je teplá medovina s citrónom pri sviečke. Nezabúdajme na výborný teplý čaj s medom a citrónom alebo mlieko s medom.“
Prečo je vlastne med tak cenený? Odborník poznamenáva, že kvalitný včelí med má jednoznačne pozitívny vplyv na ľudské zdravie. „Včelí med je vysokohodnotná a energetická prírodná potravina, ktorú netreba nijako ďalej upravovať. Obsahuje až 80 % jednoduchých ľahko a rýchlo vstrebateľných cukrov. Silne podporuje obranyschopnosť organizmu pri infekčných ochoreniach, prechladnutiach aj chrípke, pri zoslabnutiach organizmu, či už z fyzickej únavy alebo choroby. Upokojuje nervový systém, upravuje spánok, je veľmi vhodný pri rekonvalescencii. Med je veľmi vhodný pri srdcovo-cievnych ochoreniach.“
Cukor, ktorý sa vyrába rafináciou z cukrovej repy, nemá tieto pozitívne účinky na organizmus človeka, hovorí Ing. Jaroslav Gasper. „Naopak, po jeho užití, sa nespí dobre, nezvyšuje sa odolnosť organizmu voči chorobám. Veľká a pravidelná konzumácia cukru spôsobuje srdcovo-cievne ochorenia, šeroslepotu, obezitu, nespavosť a zvyšuje nervozitu a neurózy. Med môžete využiť všade tam, kde sa dáva cukor. Takže je to výborná náhrada rafinovaného bieleho cukru, ktorý má viac škodlivých účinkov na organizmus. Med sa dá použiť nielen na vnútorné použite ako potravina, ale aj na vonkajšie použitie, urýchľuje hojenie rán.“
Pozor si ale podľa odborníka musia dať ľudia alergický na med a peľ (v mede sú aj zrniečka peľu), ďalej diabetici a tiež sa neodporúča deťom do 1 roka veku. „A ja ešte neodporúčam jesť med zo zahraničia kvôli neadaptovanosti nášho organizmu na zahraničné pele.“
Naozaj zaujímavým je postup, akým vzniká med. Odborník opisuje, že prvotnou surovinou pre vznik medu je nektár kvetov alebo medovica vylúčená hmyzom z radu rovnakokrídlych (vošky, méry, puklice). „Z takto prinesenej sladiny do úľa sa jednak odparuje voda (zahusťuje sa) až na 18 % vody a zároveň doň včely pridávajú cenné látky zo svojich hltanových žliaz. Hlavne bielkoviny, teda aminokyseliny, enzýmy a hormóny. Štiepia sa zložité cukry na jednoduché. Toto všetko sa deje pomocou tzv. trofolaxie, kde si včely navzájom podávajú sladinu – navzájom sa kŕmia. Pri veľkej znáške (niekoľko kg za deň) môžu ešte nespracovanú sladinu vložiť do buniek plástu a až neskôr ho prepracúvajú na med. Keď je sladina definitívne premenená na med, včely uložia med do buniek a zaviečkujú ho. Včelár vyberie takto pripravený med v plástoch, odviečkuje bunky a med odstreďuje v tzv. medometoch. Med vyteká a odstrekuje z buniek pomocou odstredivej sily a môže sa baliť do pohárov a nádob a hneď konzumovať.“
Ing. Jaroslav Gasper vysvetľuje ďalej, ako funguje úľ a popisuje zákonitosti tohto nesmierne zložitého systému. „Úľ je obydlie včiel. Zabezpečuje včelstvu vonkajšiu ochranu pred počasím (dážď, vietor, slnko) a aj pred predátormi (sršne, vtáky) a pomáha aj regulovať teplo v úľovom prostredí. Vo včelstve prežívajú od jeseni do jari tzv. dlhoveké včely (žijú až 6 – 8 mesiacov, letné včely žijú len 2 – 3 týždne), ktorých hlavnou úlohou je prežiť zimu a vychovať prvú generáciu včiel, ktorá nahradí vypadávajúce zimné dlhoveké včely. Na jar (apríl, máj) nastáva búrlivý rozvoj včelstva, ktorého hlavným poslaním je rozmnožiť sa. U včiel je to vyrojiť sa raz alebo niekoľkokrát v roku, najčastejšie v mesiacoch máj a jún, keď je v prírode dostatok potravy a ideálne počasie. Úlohou včelára je zase využiť tento potenciálny rast včelstva na produkciu medu. Snaží sa udržať včelstvo tak, aby nedávalo silu do rojenia ale do donášania nektáru, medovice a peľu do úľa. Od júla až do zimy včelstvo postupne prestáva rásť do sily a stráca sa aj rozmnožovací pud. Tu sa zase včelár snaží, aby včelstvo a včelia matka neprestávala plodovať, aby sa udržalo včelstvo v čo najväčšej sile a prípadne ešte využilo potenciálnu znášku v tom období – slnečnica, les, zlatobyľ, medovica a pod.“
Odborník pokračuje, že v čase bezznáškového obdobia včelár pomáha včelstvu podnecovaním sladkými roztokmi cukru a vody alebo aj medom. „Aby sa včely stali dlhovekými, musia byť okrem dobrej a kvalitnej výživy udržiavané v dobrom zdravotnom stave. Keďže najväčším problémom včiel a včelárov je v súčasnom období ektoparazit ´klieštik včelí´, treba tohto parazita udržať na prijateľnej, pre včely neškodnej úrovni.. Toto nemusí každý rok včelár zvládnuť aj z toho dôvodu, že klieštik je aj vektorom ďalších chorôb, hlavne vírusových. No a nakoniec musí včelár zabezpečiť včelám dostatok zásob, aby vydržali až do prvej znášky v budúcom roku. Toto je veľmi hrubý náčrt fungovania včelstva vo vnútri úľa počas celého roku.“
Nesmierne dôležitou je vzhľadom na vyššie uvedené fakty snaha o rozvoj včelárstva na Slovensku. „Podstatou včelárenia je chov a udržanie včelstva v tých podmienkach, akých sa nachádza. Včelstvo by si malo vo väčšine prípadov zarobiť aspoň samo na seba. Čiže podstatou včelárenia pre včelára je aj ekonomický prínos. Do popredia sa v súčasnosti dostáva hlavne ekologický význam včelárenia, predovšetkým vo vytváraní a udržiavaní biodiverzity prostredia. Tam, kde včely nie sú, vzniká zelená ´púšť´; to znamená, že sa tam pretlačia rôzne trávy a vetrom opelivé rastliny, ale kvety ubudnú. Hmyzom opelivé rastliny sa vytratia. Včela je indikátorom čistoty životného prostredia. Kde je životné prostredie presýtené ´chémiou´ – pesticídy, výfukové plyny, závody znečisťujúce vzduch a vodu, tam sa ani včelám nedarí,“ hovorí Ing. Jaroslav Gasper.
Zdravotný význam spočíva podľa neho v tom, že včelárenie nám produkuje zdravé potraviny, ktoré nie je potrebné nejako ďalej upravovať. „Ďalší význam je rekreačný a využitie voľného času. A v neposlednom rade je význam ekonomický. Už nie je tajnosťou, že niektorí včelári sa uživia samotným včelárením, bez ďalších príjmov a tí ostatní si vedia v tých ´dobrých´ rokoch tiež prilepšiť. Nesmieme zabudnúť pripomenúť, že sú aj roky skúpe (príroda a počasie nedá), kedy včely nezarobia ani sami na seba. Včely bežne v prírode neexistujú, takže ako hlavní a najrozšírenejší opeľovači rastlín (kultúrnych a divých) majú veľký význam aj z hľadiska úrody poľnohospodárskych plodín,“ uzatvára odborník.
Odborný garant textu: Ing. Jaroslav Gasper, tajomník jednej z najväčších včelárskych organizácií v SR, AVS ZO Košice
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ