Žihadlo čmeľov nie je na rozdiel od včiel ostnaté a nezapicháva sa do kože.
Čmeľ na kvete. Zdroj: iStockphoto.com
Môžete ho zazrieť na rozkvitnutých lúkach, v sadoch alebo aj záhradách. Hovoríme o chlpatom a veľmi užitočnom hmyze – čmeliakoch –, odborne nazývanom čmeľ (Bombus), ktorý žije po celom svete. Čmeliaky majú typické žlté, čierne, biele, hnedé alebo dokonca oranžové pruhy. Sú jedny z prvých včiel, ktoré sa objavujú na jar a medzi poslednými miznú na jeseň. Sú dôležitými a efektívnymi opeľovačmi rôznych plodín, aj keď žijú iba jeden rok. Mali by sme sa týchto huňatých tvorov báť? Viete, či bodajú robotnice alebo trúdy?
Lietajúci čmeľ
Čmele sú zo zoologického hľadiska príbuzné s včelami. Sú však väčšie, oveľa chlpatejšie a vyznačujú sa výraznými žltými alebo bielymi pásmi na bruchu. Čmeliaky sú spoločenské a žijú v menších kolóniách ako včely medonosné.
Podľa Integrovaného taxonomického informačného systému (ITIS) existuje viac ako 255 druhov čmeliakov. Podľa entomológa Mareka Semelbauera z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i., ich na Slovensku žije približne 36 druhov. Najväčším čmeliakom sú kráľovné druhu Bombus dahlbomii, žijúce v Južnej Amerike. Dorastajú do dĺžky až 4 centimetrov.
Najznámejší je u nás práve čmeľ zemný, no v prírode natrafíme často i na čmeľa roľného, väčšieho či chrastavcového. Bzučiace čmeliaky opeľujú kvety tak, že z nich vytriasajú peľ. Jednoducho sa zavesia na rastlinu a rozvibrujú ju svojimi svalmi, ktoré požívajú aj na let. Ich krídla vibrujú 130-krát za sekundu. Nevadí im chlad či dážď a keďže majú po celom tele bohaté ochlpenie, dokážu kvalitnejšie opeliť i ťažšie opeliteľné súkvetia. Čmeľ je preto čoraz viacej využívaný na opeľovanie poľnohospodárskych plodín.
Čmeľ na kvete. Zdroj: iStockphoto.com
„Typicky hniezdia v zemi v norách po drobných cicavcoch, ale niektoré majú aj povrchové hniezda v machu alebo dokonca v dutinách a vo vtáčích búdkach na stromoch,“ uvádza vedec. Čmeľ si podobne ako včela medonosná zakladá spoločenstvá, tvorené kráľovnou a robotnicami, ktoré zbierajú potravu alebo sa starajú o vyvíjajúce sa larvy. Takáto kolónia môže mať 50 až 500 členov. Počas neskorej jesene zahynie celá kolónia okrem kráľovnej. Tá v zime hibernuje pod zemou a na jar založí novú kolóniu.
Čmeliaky sa spoliehajú na obživu pre larvy vo forme peľu, ktorý obsahuje potrebné bielkoviny a lipidy. Sacharidy obsiahnuté v nektári im zas dávajú energiu. Okrem toho potrebujú širokú škálu makro- a mikroživín na podporu prežitia, vývoja, imunitného fungovania a reprodukcie dospelých jedincov aj lariev.
Žihadlo čmeliaka. Zdroj: Anna’s Bee World
Bodnutie čmeľom
Samice, čiže kráľovná a robotnice, každého druhu čmeliakov majú na rozdiel od samcov žihadlá, ktoré nás bodnúť môžu, pretože majú špecializovanú štruktúru nazývanú ovipositor. Tá bola pôvodne vyvinutá na znášanie vajíčok, ale časom sa z nej stalo žihadlo. Vedci predpokladajú, že sa im vyvinulo ako nástroj na bránenie hniezda, zatiaľ čo jediným účelom samcov bolo párenie.
Čmeliaky sú v princípe mierumilovné a bodnúť nás môžu pri sebaobrane alebo keď je ich hniezdo ohrozené. Čmeliaky môžu bodnúť viackrát, lebo ich žihadlo nie je ostnaté a nezapicháva sa do kože, zatiaľ čo žihadlo včely medonosnej je ostnaté a ostáva nám v mieste bodnutia.
Uštipnutie hmyzom. Zdroj: iStochphoto.com
Žihadlo sa spája s jedovým vakom, ktorý cez dva kanáliky pumpuje jed do jedového konca v hornej časti žihadla. Uštipnutie čmeliakom sa považuje za jedno z najbolestivejších, pretože bodá viackrát za sebou. Toto opakované bodnutie zosilňuje bolesť, ktorú pociťujeme, bolestivý jed spôsobuje opuch a začervenanie.
Proteíny a zlúčeniny jedu spôsobujú bolestivé a zápalové reakcie. Fosfolipáza poškodzuje bunkové membrány. Jed obsahuje tiež proteín, ktorý ovplyvňuje faktory zrážanlivosti – histamín – chemickú látku, ktorá spúšťa imunitnú odpoveď a pre ktorý nás všetko svrbí – a hyaluronidázu – enzým, ktorý presúva jedovaté zlúčeniny do okolitého tkaniva.
Čo po uštipnutí?
V závislosti od citlivosti jednotlivca môže vstreknutý jed spôsobiť rôzne symptómy. Najčastejšou reakciou je lokalizovaná bolestivá reakcia, ktorá je sprevádzaná opuchom, začervenaním a svrbením. Bolesť sa prejaví okamžite a môže trvať niekoľko hodín až niekoľko dní po uštipnutí.
Väčšinu reakcií vieme liečiť doma. Na opuch pomáha ľad, pretože obmedzuje prietok krvi do miesta bodnutia zúžením krvných ciev. Môžete použiť chladivé obklady, gél alebo masť na bodnutie, aby ste pomohli zmierniť opuch a bolesť. Je tiež dobré piť dostatok tekutín, aby sa zvýšil odchod toxínov z tela. Antihistaminiká môžu znížiť kožné príznaky a voľnopredajné lieky proti bolesti, ako je napríklad ibuprofén, zmierňujú bolesť.
Uštipnutie okolo úst alebo hrdla môže viesť k opuchu, ktorý uzavrie dýchaciu trubicu, takže je dôležité byť opatrný, ak vás hmyz bodne v týchto oblastiach. Zatiaľ čo mnohé reakcie sú mierne a krátkodobé, u jedincov s alergickou citlivosťou na jed sa môžu vyskytnúť závažnejšie príznaky, ktoré si môžu vyžadovať okamžitú lekársku pomoc. Ak máte podozrenie, že máte zlú alergickú reakciu, volajte záchranku. Anafylaktické príznaky sa zvyčajne objavia do 10 minút po uštipnutí.
Zdroj: Beeswiki, Visualdx, Pluska, DOI: 10.1016/bs.aiip.2020.09.003, Ecoguardpestmanagement
