Tvorbu skupín a spoluprácu medzi nepríbuznými jedincami až doteraz vedci považali za čisto ľudskú aktivitu.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Vďaka spomienkam a životným skúsenostiam si ľudia budujú vzťahy s príbuznými jedincami. Najnovší výskum však ukazuje, že tento princíp nemusí používať výhradne človek. V sociálnych skupinách ho uplatňujú pravdepodobne aj delfíny.
Komplexné spoločnosti
Čo je zmyslom života? Ak by sme na túto otázku mali odpovedať iba z čisto evolučného či biologického hľadiska, odpoveď by bola, že ním je odovzdávať čo najviac svojho genetického materiálu budúcim generáciám.
Práve tento cieľ je jedným z hlavných hnacích motorov všetkých zvieracích inštinktov.
Niektoré zvieratá uprednostňujú prístup, v ktorom hrá každý jedinec sám za seba v snahe zabezpečiť si potomstvo.
Avšak väčšina zvierat, najmä vtákov a cicavcov, počas miliónov rokov evolúcie prišla na to, že spolupráca s ostatnými môže byť lepšia stratégia, aspoň v období párenia. Vďaka spolupráci tak vznikli rôzne formy zvieracích spoločností s rôznymi levelmi komplexnosti.
Niektoré druhy vytvárajú stabilné skupiny, v ktorých sa zloženie mení len občas. Klasickým príkladom sú vlčie svorky a levie rodiny, kde dominantný samec chráni samice a svoje potomstvo. Možno menej známy je príklad matriarchálnych sloních rodín, ktoré sa skladajú len zo samíc a ich mláďat vedených najstaršou samicou.
Levica a jej mláďa. Zdroj: iStockphoto.com
Iné živočíchy, najmä rôzne druhy vtákov, vytvárajú skupiny iba počas obdobia párenia. Napríklad samce tetrovov sa v období párenia vracajú na tradičné miesta, kde dvoria samiciam predvádzaním svojich kvalít tancom a našuchoreným perím. Zaujímavé je, že väčšina samíc si vždy vyberie toho istého samca a ostatní v skupine sa v danom období nerozmnožia.
Prečo teda v týchto skupinách ostávajú? Výskum ukázal, že samci v skupinách sú vo väčšine prípadov príbuzní. Vzhľadom na to, že samice priťahujú väčšie skupiny, menej úspešným samcom sa oplatí ostať v blízkosti svojho úspešnejšieho brata/bratranca/strýka. Podporia tak jeho úspech v párení a keďže so svojím príbuzným majú spoločnú aspoň časť genetického materiálu, zabezpečia, že sa aspoň takáto malá časť ich samých prenesie do ďalšej generácie.
Všetky uvedené príklady majú spoločného menovateľa. Členovia skupín sú príbuzní, a skupina tak slúži na ochranu a rozširovanie príbuzného genetického materiálu. Tvorba skupín a spolupráca medzi nepríbuznými jedincami bola až doteraz považovaná za čisto ľudskú aktivitu. Nedávno publikovaný výskum však ukázal, že okrem nás takto spolupracuje ešte jedno zviera, ktoré je považované za jedného z najinteligentnejších cicavcov – delfín skákavý.
Podmorské gangy
Morská biologička Stephanie Kingová a jej tím z Univerzity v Bristole skúmali dáta nazbierané za 30 rokov výskumu delfínov skákavých (Tursiops aduncus) v Shark Bay na pobreží západnej Austrálie.
Z predchádzajúcich pozorovaní vedci vedeli, že dospelé samce delfínov vytvárajú páry alebo trojice, v ktorých hľadajú samice pripravené na párenie. Po nájdení vhodnej kandidátky ju ochraňujú pred inými skupinami až dovtedy, kým sa s ňou jeden zo samcov úspešne nespári. Dáta ukázali, že okrem vytvárania párov a trojíc však existujú medzi samcami ešte dve vrstvy vzťahov.
Páry a trojice sa navzájom rozoznávajú ako spojenci alebo rivali. Členovia párov a trojíc sa občas vymieňajú, avšak vždy iba v rámci spojeneckej skupiny. Rovnako si tiež vždy prídu na pomoc, ak napríklad dvojica ochraňuje samicu a rivalský tím sa ju od nich pokúša ukoristiť.
Húf delfínov dlhonosých v lagúne. Zdroj: iStockphoto.com
V spojeneckých skupinách tiež existujú podskupiny, členovia ktorých sú si najbližší a sú vždy prví, koho pár či trojica patriaca do konkrétnej podskupiny zavolá na pomoc.
Potom na mňa zapískaj
Zaujímavé tiež je, že delfíny sa privolávajú pískaním špecifickým pre každého jedinca. Takáto komunikácia je v prípade zvierat raritou. Primáty žijúce v komplexných spoločenstvách sa ako mláďatá učia zvuky, ktoré predstavujú rôzne signály – krik o pomoc alebo upozornenia typu Pozor had! Aha, tu je dobré jedlo!
Okrem podobných signálov sa však mláďatá delfínov učia od svojich matiek tiež sekvenciu pískania, ktorá je špeciálna len pre ne samé. Vedci predpokladajú, že špecifická sekvencia je niečo ako meno v ľudskom svete. Takáto zložka komunikácie sa doteraz nenašla v prípade nikoho iného okrem človeka.
Obe zistenia prinášajú nový zaujímavý pohľad do života týchto nesmierne inteligentných morských cicavcov.
Zaujímavé vzorce
Z archívnych dát a nových pozorovaní sa tímu podarilo určiť vzorce, podľa ktorých delfíny spolupracovali.
V experimente vedci pozorovali samce vo veku od 28 do 40 rokov a zo získaných dát odvodili, že sa samce v rámci spojeneckých skupín navzájom poznali minimálne 10 rokov.
Z pozorovaní tiež odvodili, že jedinci v pároch a trojiciach si pamätali, s kým spolupracovali v minulosti a kto im prišiel na pomoc. Podľa toho sa odzrkadľovalo, koho privolali na pomoc.
Je dôležité podotknúť, že samce v spojeneckých skupinách nie sú geneticky príbuzné. Je preto zaujímavé vidieť v prípade delfínov systém akejsi odplaty či karmy. Samce sa nespoliehajú na to, že im iný jedinec pomôže, lebo je ich príbuzný, a teda môže mať z pomoci priamy zisk tým, že zabezpečí prenos príbuzných génov na ďalšiu generáciu. Skôr sa spoliehajú na to, že im niekto iný pomôže preto, lebo mu ony pomohli v minulosti.
Budovanie blízkych vzťahov na základe skúseností a spomienok bez ohľadu na príbuzenstvo tak bolo po prvýkrát videné nielen u človeka, ale aj v prípade zvieraťa.
