Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Iba nepatrná časť takýchto území sa zachovala dodnes, predovšetkým vďaka svojej nedostupnosti, neskôr i cielenej ochrane prírody. Je to spoločenstvo, kde všetko prebieha v uzavretom integrovanom cykle.
Karpatské bukové pralesy vytvárajú reťaz „ostrovov“ pôvodného prírodného lesa. Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom území ponúka široké zastúpenie ukážok pralesa. Obsahujú významnú celosvetovú genetickú banku buka. Sú unikátnym prírodným laboratóriom globálneho významu, dôležitou zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so sebou prinášajú svetové i regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo naopak ničivého sucha.
Územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov – rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle. Zaujímavosťou je aj množstvo viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
Buk lesný (Fagus sylvatica)
Buk nájdeme iba na území Európy. V optimálnych podmienkach vytvára monodominantné porasty. Vrcholom týchto snáh sú bukové pralesy. Buk lesný je najrozšírenejšou drevinou na Slovensku, a to aj napriek tomu, že po dobe ľadovej k nám prišiel ako posledný a dlhodobo musel odolávať nielen konkurenčným tlakom iných drevín, ale aj hospodárskym snahám o jeho elimináciu. Súčasné zastúpenie buka v lesných porastoch svedčí o jeho obrovskej vitalite a schopnosti prispôsobiť sa daným podmienkam.
Bukové lesy zahrnuté v lokalite svetového prírodného dedičstva UNESCO
Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka predstavujú spoločné svetové prírodné dedičstvo Slovenskej republiky, Ukrajiny a Nemecka. Táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v meste Christchurch na Novom Zélande v roku 2007 a rozšírená o územie starých bukových lesov v Nemecku v roku 2011. Pri zápise bolo rozhodujúce kritérium ix), čo znamená, že lokalita je výnimočným príkladom reprezentujúcim podstatné prebiehajúce ekologické a biologické procesy pri evolúcii a vývoji pevniny, čerstvej vody a morského ekosystému a skupín rastlín a živočíchov. Bukové pralesy na severovýchode Slovenskej republiky plynule prechádzajú do Ukrajiny a sú prepojené spoločným ochranným pásmom. Ich územie má rozlohu 29 278,9 hektárov. Spolu s územím starých bukových lesov v Nemecku má územie rozlohu 33 670 hektárov. Karpatské bukové pralesy obsahujú prírodné hodnoty globálneho významu spojené s výskytom buku (Fagus sylvatica).
V súčasnosti môžu byť pralesové rezervácie v celosvetovom kontexte našou pýchou, pretože štyri lokality zo Slovenska boli v roku 2007 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bilaterálne svetové prírodné dedičstvo tvoria na území Slovenska štyri lokality bukových pralesov. Tri z nich sú súčasťou Národného parku Poloniny: Stužica, Havešová a Rožok. Štvrtou lokalitou je prales Vihorlat, ktorý je súčasťou rovnomennej chránenej krajinnej oblasti. Ďalších šesť lokalít je na Ukrajine (Čornohora, Kuzyj – Tribušany, Maramoroš, Stužica – Užok, Svidovec, Uhoľka – Široký luh).
Stužica – Bukovské Vrchy
Stužica je so svojou výmerou 615 ha naším najväčším kompaktným pralesom. Nachádza sa v Bukovských vrchoch na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí pod kótou Kremenec (1207 m n.m.). Lokalitu tvorí rozsiahly pramenný kotol Stužickej rieky, ktorá odteká na Ukrajinu. Geologický podklad tvorí flyš. Reliéf je dosť členitý, tvorí ho hlboko zarezané údolie Stužickej rieky, do ktorého sa od severu zvažujú viaceré bočné hrebienky oddelené úžľabinami, ktoré vytvorili prítoky Stužickej rieky. Lokalita zaberá dosť značné výškové rozpätie 650 – 1 207 m n. m.
Z lesných typov biotopov výrazne dominujú bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, kde hlavnou drevinou je buk. Ide o ukážku podoby tzv. primárnych pralesov, ktoré sa vyvinuli vzhľadom na ekologické podmienky na danom území v poľadovej dobe. Prevládajúcou drevinou je buk, ktorý dosahuje vek 220 – 250 rokov. Lokalita pralesa je dobre prístupná po turistických chodníkoch.
Bukový prales Stužica
Prales Havešová
Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO. Nachádza v katastrálnom území obcí Stakčínska Roztoka a Kalná Roztoka v okrese Snina. Porasty rezervácie rastú v nadmorskej výške 440 – 741 m. Jej divý ráz vytvárajú hlboké strže. Buky tu majú 220 – 250 rokov. V pralesovitej rezervácii s výmerou 171,32 ha sa nachádza úrodná ílovitá pôda, vďaka ktorej dosahujú buky rekordné dimenzie. Rastú tu stromy s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška jedincov buka v celosvetovom meradle. Vyskytuje sa tu veľké množstvo mŕtveho dreva, ako aj stromov v blízkosti fyzického veku, čo je jedným z charakteristických znakov pralesa.
Lokalita pralesa Havešová nie je prístupná po žiadnom značenom turistickom chodníku. Navštíviť ju je možné iba v doprovode pracovníkov Správy Národného parku Poloniny po náučnom chodníku. Jeho trasa vedie starým lesníckym chodníkom, ktorý nie je upravovaný, je bez zásahu človeka.
Prales Havešová
Prales Rožok
Lokalita pralesa sa nachádza v Bukovských vrchoch, prevažne na severných svahoch rovnomenného kopca Rožok v nadmorskej výške 460 – 780 m n. m. Tvorí ju záver údolia so zvlnenými bočnými hrebeňmi členenými úžľabinami a viacerými prameniskami. Sťažená prístupnosť lokality pravdepodobne významne prispela k zachovaniu pralesa. Vyskytujú sa tu všetky vývojové fázy typické pre bukový prales. Priemerný vek stromov je 180 – 130 rokov, v hornej vrstve 180 – 210 rokov. V lokalite je rovnorodý bukový prales o výmere 67,1 ha, ktorý ohromuje svojou produkčnou schopnosťou. Hlavnou drevinou je buk lesný, len vo vyšších častiach lokality sa ojedinele vyskytuje aj javor horský.
Celá lokalita je chránená od roku 1965 v rámci Národnej prírodnej rezervácie Rožok a platí v nej 5. stupeň ochrany. Do lokality nie je v súčasnosti prístup žiadnym značkovaným turistickým ani lesníckym chodníkom. K blízkosti hraníc lokality sa dá dostať po približovacích lesných cestách.
Národná prírodná rezervácia Rožok
Vihorlatský prales
Predstavuje rozsiahly komplex, ktorý sa tiahne pozdĺž hrebeňa Vihorlatských vrchov, severne od jazera Morské oko. Sú tu buky staré až 240 rokov. Sopečný Vihorlat sa ako mohutná horská hradba dvíha do výšok nad 1000 m n. m. Kým z jeho vrcholu sa nám ponúka pohľad na nádhernú a rozsiahlu Východoslovenskú nížinu, vnútrajšok pohoria je tajomný bukový les. Uprostred tohto územia sa nachádza jedinečný prírodný klenot – jazero Morské oko.
Vihorlatský prales je pohorie plné kontrastov, zaujímavých rezervácií so vzácnou kvetenou a živočíšstvom, jazier, skalných útvarov, rašelinísk a ďalších prírodných zvláštností. Pred mnohými rokmi bol Vihorlat obávanou sopkou, v súčasnosti je husto zalesneným horským masívom. Značná časť územia sa nachádza vo vojenskom obvode Valaškovce, preto nie je verejnosti prístupná. Zvyšná časť je prístupná prostredníctvom siete náučných a turistických chodníkov, ktoré sú vzájomne dobre prepojené.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje a fotozdroj: www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku
poloniny.svetelneznecistenie.sk/park-tmavej-oblohy/narodny-park-poloniny/
www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/vihorlatsky-les/uvod-vihorlatske-pralesy