Tieto drobné žabky nám pripomínajú, ako málo vieme o biodiverzite Ánd.
Vedci spozorovali zaujímavé žaby počas nočných expedícií v rokoch 2021 až 2024. Zdroj: Germán Chávez
Vysoko v hmlistých výšinách severného Peru objavili vedci tri neznáme žabky, nie väčšie ako palec. Ich svet je bludiskom mokrých útesov, vlhkých kôr stromov a vetrom ošľahaných hrebeňov pokrytých machom.
Nové rozmanité druhy
Vedci spozorovali zaujímavé žaby počas nočných expedícií v rokoch 2021 až 2024 v lesoch pohoria Cordillera de Huancabamba v nadmorskej výške 2 000 až 3 000 metrov. Novoobjavené druhy, veľké približne päť centimetrov, sa radia k rodu Pristimantis. Dostali pomenovania Pristimantis (P.) chinguela, P. nunezcortezi a P. yonke. Tento rod je najrozmanitejšou skupinou obojživelníkov so 619 doteraz opísanými druhmi.
Každú žabu bolo potrebné odfotografovať, odobrať z nej výter DNA, zmerať ju a vypustiť na slobodu bez poškodenia ich citlivej pokožky.
Pozrite si
Späť v Lime výskumníci porovnali ich mitochondriálne sekvencie, aby určili genetickú príbuznosť s inými druhmi. Genetické vzdialenosti prekročili trojpercentnú hranicu, ktorú herpetológovia často používajú na označenie samostatných druhov.
„Nové druhy sme spozorovali v oblastiach, ktoré neboli v minulosti veľmi preskúmavané,“ povedal vedúci herpetológ Germán Chávez. „Miesto, kde sme ich našli, je pre výskyt jedinečných živočíchov dokonalé. Spája Amazóniu s pobrežím Tichého oceánu,“ dodal. Zistenia publikovali v časopise Evolutionary Systematics v júni 2025.
Žaby rodu Pristimantis sa vyskytujú v celej Strednej a Južnej Amerike. Práve Andy, Ekvádor a Peru sa vyznačujú najväčšou rozmanitosťou. Nedávne štúdie naznačujú, že druhová bohatosť tohto rodu sa podceňuje. Tým, že sú tak bohato geograficky rozšírené, môžu skrývať ešte veľa neobjavených druhov, najmä tých, ktoré sa veľmi dobre maskujú.
Čo o nich vieme?
Vyznačujú sa schopnosťou prežiť v extrémnych podmienkach vysokohorských biotopov. Tam, kde teploty kolíšu, vlhkosť je nízka a kyslíka je málo, si tieto žaby vyvinuli pozoruhodné adaptačné mechanizmy.
Žaba Pristimantis chinguelas
Dostala meno na počesť kopca Chinguelas v poľnohospodárskej komunite Segunda y Cajas, kde ju objavili. Táto žaba sa dá ľahko rozoznať vďaka dlhým bradavičnatým výrastkom na bokoch tela. Vydáva vysoký piskľavý zvuk pripomínajúci pípanie, ktorý sa počas nocí nesie ozvenou cez celý les.
Žaba Pristimantis chinguelas má bradavičnaté výrastky na bokoch tela. Zdroj: Germán Chávez
Žaba Pristimantis nunezcortezi
Obýva chladné horské potoky v obnovených lesoch. Od ostatných novoobjavených druhov ho odlišujú nápadne čierne záhyby na stehnách. Svoje pomenovanie dostala na základe ornitológa Elia Ivána Núñeza Corteza, ktorý pôsobil ako terénny koordinátor organizácie Nature and Culture International v Peru a bol oduševneným ochranárom pohoria Huancabamba. Jej hlasový prejav zatiaľ nie je známy.
Žaba Pristimantis nunezcortezi obýva chladné horské potoky v obnovených lesoch. Zdroj: Germán Chávez
Žaba Pristimantis yonke
Pristimantis yonke je najmenšia z novoobjavených druhov. Spozorovali ju prikrčenú v broméliách v nadmorskej výške takmer 3 000 metrov. Má sploštené telo, špicatú hlavu a kožu akoby posiatu zrniečkami. To jej dodáva nezameniteľný vzhľad. Jej pomenovanie je odkazom na tradičný andský nápoj yonke – trstinový destilát. Ten miestni obyvatelia vychutnávajú, aby sa zahriali v chladnom horskom prostredí. Tento nápoj je bežnou súčasťou výprav, táborení a osláv.
Všetky novoobjavené druhy si prispôsobili telá na život bez vody. Na rozdiel od väčšiny žiab nemajú larválne štádium žubrienky. Vajíčka kladú priamo na vlhký povrch pôdy a z nich sa po čase liahnu plne vyvinuté miniatúrne žabky. Tento spôsob vývoja je známy ako priamy vývoj.
Žaba Pristimantis yonke je najmenšia z novoobjavených druhov. Zdroj: Germán Chávez
Ich budúcnosť je krehká
Tri nové žabky sú nielen biologickým objavom, ale aj naliehavou pripomienkou toho, aké krehké a zraniteľné sú ekosystémy, ktoré ešte stále ukrývajú nepreskúmané tajomstvá.
„Bežíme o preteky s časom,“ povedal Chávez. „Tieto žaby môžu zmiznúť skôr, než o nich stihneme zistiť viac.“ Žaby ako obojživelníky sú mimoriadne citlivé na zmeny prostredia. Právom sa označujú za indikátorov zdravia ekosystému. Ak miznú žaby, niečo nie je v poriadku.
V miestach, kde žijú, ich ľudia často vnímajú ako indikátor dažďa alebo znamenia spojené s poľnohospodárstvom a rôznymi duchovnými presvedčeniami.
Táto kultúrna perspektíva robí z miestnych komunít kľúčových spojencov v oblasti ochrany prírody. Keď výskumníci pomenúvajú druhy podľa regionálnych ikon alebo tradícií, ako napríklad P. yonke, ctia miestnu kultúru.
Potok v severnom Peru, ktorý sa nachádza neďaleko miesta, kde bola objavená žaba žijúca medzi broméliami Pristimantis yonke. Zdroj: Germán Chávez
V súčasnosti sú tieto druhy zaradené v Červenom zozname IUCN pod označením nedostatočne preskúmané, čo znamená, že na vyhodnotenie ich šancí na prežitie je potrebný ďalší výskum. Zo skúseností sa ukazuje, že približne polovica obojživelníkov, ktoré sú pôvodne vedené ako nedostatočne preskúmané, sú neskôr označené za ohrozené.
Tieto drobné žaby – tiché, nenápadné a schované v hmlistých výšinách – nemajú možnosť brániť sa samy. Ich osud leží v rukách vedcov, ochrancov prírody, miestnych komunít, ale aj nás všetkých, ktorí môžeme podporiť udržateľný prístup k životnému prostrediu.
Čo o nich nevieme
Zatiaľ sa odborníkom nepodarilo zachytiť rozmnožovacie zvuky žiab P. nunezcortezi ani P. yonke, takže prítomnosť samíc zatiaľ nebola potvrdená. Rovnako nevieme, čím sa živia, akých majú prirodzených predátorov a ako dlho žijú.
Ďalšie výpravy by mohli ukázať, či sa tieto žaby nachádzajú aj na susedných hrebeňoch. Použitie akustických senzorov či pascí na environmentálnu DNA by mohlo pomôcť odhaliť populácie, ktoré sa skrývajú v machových tuneloch či vnútri kalichov bromélií.
Zdroje: Forbes, Earth, The Tico Times, Evolutionary Systematics
(JM)
