Pandémia koronavírusu si doteraz vyžiadala už tisíce životov a systémy zdravotnej starostlivosti sa dostali pod enormný tlak. Prioritou Európskej komisie (EK) je, samozrejme, boj proti vírusu a snaha o zmiernenie dôsledkov pandémie. Zároveň však pripravila plán otvárania krajín.
Európski lídri sa zhodujú na tom, že situácia si vyžaduje pohľad do budúcnosti a plán, ktorý umožní členským štátom postupne rušiť opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy, prejsť do fázy obnovy a revitalizácie spoločnosti i ekonomiky. Aj keď neexistuje univerzálna koncepcia, je v spoločnom záujme nájsť koordinovaný spôsob ďalšieho postupu.
EK predložila Európsky plán rušenia opatrení na zamedzenie šírenia konavírusu v spolupráci s predsedom Európskej rady. Zohľadnila v ňom odborné znalosti Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb aj poradného panelu EK pre koronavírus, skúsenosti členských štátov a usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Všetky úvahy sú založené na vedeckých poznatkoch, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a ak sa zistia nové skutočnosti, mali by sa revidovať.
Základom je správne načasovanie
Postupné uvoľňovanie pohybu povedie k nárastu počtu nových prípadov infekcie koronavírusom, je preto nutné neustále monitorovanie nákazy. Krajiny musia byť pripravené upravovať opatrenia podľa situácie, poprípade opätovne zaviesť nové. Zásadná je transparentnosť, jasná a včasná komunikácia vo vzťahu k občanom. Pri posudzovaní toho, či už nastal čas na rušenie opatrení, je potrebné zohľadniť tri hlavné súbory kritérií:
- epidemiologické kritériá spočívajúce v kontinuálnom znižovaní počtu hospitalizácií a/alebo nových prípadov počas súvislého obdobia a v ich stabilizácii,
- dostatočné kapacity systémov zdravotnej starostlivosti, napríklad z hľadiska primeraného počtu nemocničných lôžok, množstva farmaceutických výrobkov a zásob vybavenia,
- primeraná monitorovacia kapacita vrátane kapacity na rozsiahle testovanie v záujme rýchlej detekcie a izolácie nakazených osôb, ako aj kapacity na sledovanie a vyhľadávanie.
Prístup založený na spoločných zásadách
Aj keď je situácia v jednotlivých členských štátoch rozdielna, krajiny by mali postupovať spoločne. Pri postupnom rušení reštriktívnych opatrení by sa Európska únia a jej členské štáty mali riadiť tromi zásadami:
- kroky by mali vychádzať z vedeckých poznatkov a mali by byť zamerané na verejné zdravie s vyváženým pomerom medzi spoločenskými a hospodárskymi nápravnými opatreniami,.
- s cieľom zabrániť negatívnym účinkom na všetky členské štáty a politickým nezhodám by mali byť opatrenia medzi členskými štátmi koordinované,
- základom pre lepšiu koordináciu, komunikáciu a zmiernenie dôsledkov pre zdravie, spoločnosť a hospodárstvo zostávajú rešpekt a solidarita medzi členskými štátmi.
Sprievodné opatrenia na postupné rušenie obmedzenia pohybu
Úspešné rušenie opatrení na obmedzenie pohybu si bude vyžadovať prijatie súboru sprievodných opatrení, ktoré budú rozhodujúce pre všetky členské štáty.
- Zhromažďovanie údajov a vytvorenie spoľahlivého systému na podávanie správ. Harmonizované zhromažďovanie a výmena údajov na vnútroštátnej a nižšej úrovni orgánmi verejného zdravotníctva.
- Vytvorenie rámca pre vyhľadávanie kontaktov a výstrahu s využitím mobilných aplikácií, ktoré rešpektujú ochranu osobných údajov.
- Posilniť a harmonizovať testovacie kapacity. Rýchle a spoľahlivé testovanie je kľúčom k rýchlej diagnostike a k meraniu získanej imunity obyvateľstva.
- Zvýšiť kapacitu a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom pripraviť sa na prognózovaný nárast počtu infikovaných osôb po zrušení opatrení na zamedzenie šírenia nákazy.
- Zlepšiť dostupnosť zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov. Komisia podporuje členské štáty vytváraním zásob a distribúciou materiálu i vybavenia prostredníctvom rescEU a spoločného obstarávania.
- Je potrebné vyvinúť vakcíny, spôsoby liečby i lieky a urýchliť ich nasadenie. Vyvinutie bezpečnej a účinnej vakcíny by bolo prelomom a malo by zásadný význam pre ukončenie šírenia koronavírusu.
Ďalšie kroky
K rušeniu opatrení bude dochádzať postupne a medzi jednotlivými krokmi by mal byť dostatočný časový odstup (napríklad jeden mesiac), keďže ich účinok možno merať až po uplynutí istého času. Všeobecné opatrenia by sa mali meniť na opatrenia s cieleným zameraním. To by umožnilo vracať sa postupne do normálu a zároveň pokračovať v ochrane obyvateľstva EÚ pred vírusom.
Najzraniteľnejšie skupiny by mali byť pod ochranou dlhší čas. Osoby, ktorým bolo diagnostikované ochorenie, by mali zostať v karanténe a mala by im byť poskytovaná zodpovedajúca liečba, aby sa znížili riziká prenosu choroby. Bezpečné cielené alternatívy by mali nahradiť existujúce všeobecné zakazujúce opatrenia.
Všeobecný núdzový stav by mali postupne nahradiť cielenejšie zamerané intervencie vlád. Tým by sa zabezpečila demokratická zodpovednosť za prijaté opatrenia a ich široká akceptácia zo strany obyvateľstva.
Malo by sa začať s rušením opatrení na miestnej úrovni a následne by sa postupne mali rušiť opatrenia so širším geografickým pokrytím, pričom by sa mali zohľadniť vnútroštátne špecifiká. Umožnilo by to prijímať účinné a špecifické kroky, v prípade nového výskytu infekcií zaviesť opatrenia rýchlo znovu.
Postupne by sa mali otvárať vnútorné a vonkajšie hranice, aby sa umožnil pohyb dôležitých pracovníkov a tovarov. Kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali rušiť koordinovane. K uvoľneniu cestovných obmedzení by malo dôjsť najprv medzi oblasťami s nízkym rizikom. V snahe uľahčiť tento proces by mali susedné členské štáty naďalej poskytovať svoju súčinnosť.
Druhá fáza
V druhej fáze by sa mali znovu otvoriť vonkajšie hranice a mal by sa umožniť prístup osobám, ktoré nemajú pobyt v Európskej únii, a to s prihliadnutím na rozšírenie koronavírusu mimo EÚ. Obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, sa musia neustále prehodnocovať.
K obnoveniu ekonomickej činnosti by malo dochádzať postupne, aby sa mohli orgány i podniky adekvátne a bezpečne prispôsobiť zvyšovaniu činnosti. Celá populácia by sa nemala na svoje pracoviská vracať naraz v rovnakom čase a naďalej by malo dochádzať k obmedzovaniu kontaktu medzi ľuďmi. Na pracovisku by sa mali dodržiavať pravidlá ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
Rozhodujúce budú špecifiká jednotlivých kategórií činností, napríklad školy a univerzity; obchodná činnosť (maloobchod) s možným odstupňovaním; sociálne aktivity (reštaurácie, kaviarne, športové strediská) s možným odstupňovaním; masové zhromaždenia.
Opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy a fáza obnovy
V organizovaní kampaní na zvýšenie informovanosti s cieľom nabádať občanov, aby dodržiavali prísne hygienické návyky a obmedzovali sociálne kontakty, by mali štáty pokračovať. Opatrenia treba priebežne monitorovať a zabezpečiť stav istej pripravenosti, nakoľko existuje riziko obnovenia epidémie a návratu k prísnym opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy, čo je obzvlášť dôležité pre systémy zdravotnej starostlivosti.
Popri rušení opatrení na obmedzenie pohybu treba strategicky naplánovať obnovu, hospodárske oživenie a opätovné nasmerovanie na udržateľný rast. V tejto súvislosti je potrebné umožniť dvojaký prechod k zelenšej a digitálnej spoločnosti a vziať si zo súčasnej krízy ponaučenie, aby sa zvýšila pripravenosť a odolnosť Európskej únie. Komisia vypracuje plán obnovy, pričom bude vychádzať z prepracovaného návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (viacročného finančného rámca) vrátane aktualizovaného pracovného programu Európskej komisie na rok 2020.
(MB)
Zdroj: Európska komisia
Zdroj mapy: EK