Ekológ Alfréd Trnka: Vtáky zabezpečujú rovnováhu v prírode

„Delenie vtákov na pekné a škaredé, užitočné a neužitočné, menej alebo viac dôležité je len náš subjektívny pohľad, ktorý z hľadiska fungovania prírody a postavenia daného organizmu v nej nemá opodstatnenie,“ hovorí profesor Alfréd Trnka, ktorý pracuje ako vedúci Katedry biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Vlani mu vyšla kniha Nehaňte kukučku.

V apríli vrcholí migrácia našich vtákov

Je pravda, že ochranársku tradíciu zameranú na vtáctvo založil slovenský prírodovedec Oto Herman z Brezna?

Áno. Jeho zásluhou bola v roku 1900 oficiálne ustanovená akcia pre školy s názvom 1. apríl – Deň vtákov a stromov, ktorej tradície pretrvávajú dodnes ako Medzinárodný deň vtákov. 1. apríla v roku 1906 bola podpísaná aj Medzinárodná konvencia o ochrane užitočného vtáctva. Treba podotknúť, že samotný Oto Herman sa síce narodil na Slovensku v Brezne, ale svoj život prežil hlavne v Budapešti, kde pôsobil dokonca ako dlhoročný poslanec uhorského snemu. Keďže sa okrem ornitológie venoval aj entomológii, rybárstvu, archeológii, antropológii a študoval dokonca i jazyk uhorských pastierov, právom je pokladaný za posledného uhorského polyhistora.

Prečo si treba pripomínať Medzinárodný deň vtáctva?

Prvý apríl je začiatkom mesiaca masového príletu vtákov zo svojich zimovísk. Mnohé u nás ostávajú hniezdiť, iné letia ešte ďalej na sever. Apríl je mesiacom vrcholenia migrácie väčšiny našich druhov vtákov. Počas svojej dlhej púte, ako aj po prílete k nám musia prekonávať rôzne prekážky a nástrahy vrátane tých, ktoré spôsobuje človek. Zaslúžia si preto mať svoj medzinárodný deň pripomínajúci potrebu ich ochrany.

Ako sa môže každý z nás zapojiť do ochrany vtákov?

Akoukoľvek prospešnou činnosťou pre vtáky podľa svojej možnosti. V zime napríklad prikrmovaním, na jar vyvesovaním vtáčích búdok v záhrade či vo svojom okolí alebo vysádzaním vhodných krovín a drevín poskytujúcich miesto na hniezdenie a zdroj potravy. A, samozrejme, obmedzením alebo zabránením ich vyrušovania na migračných zastávkach i v čase hniezdenia. Podporiť ochranu vtákov môžeme aj tým, že sa staneme členom niektorých z mimovládnych neziskových organizácií zameraných na ochranu i poznávanie prírody a osobitne vtákov, akou je napríklad Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. Pomôcť týmto organizáciám môžeme aj finančne.

Vtáky zabezpečujú rovnováhu v prírode

Vo všeobecnosti – prečo sú vtáky dôležité?

Ak ich význam budeme posudzovať z hľadiska užitočnosti, dôležité sú hlavne pre to, že sú súčasťou zložitých potravových reťazcov v rámci jednotlivých ekosystémov a podieľajú sa tak na zabezpečovaní rovnováhy v prírode. Mnohé druhy pritom patria k významným konzumentom škodlivého hmyzu, hlodavcov alebo pomáhajú pri asanácii uhynutých zvierat. Ich význam však nie je len praktický, ale aj vedecký a kultúrny.

Práve výskum vtákov napomohol k vzniku nových vedných disciplín, akými sú etológia či biokomunikácia. Pomohol tiež pri štúdiu viacerých javov vo fyziológii (Krebsov cyklus) a medicíne (regenerácia zmyslových buniek, onkologické ochorenia).Vtáky sú významní indikátori stavu prostredia v ekológii a environmentalistike. Nemožno však zabúdať ani na ich kultúrny význam. Vtáky zohrávali dôležitú úlohu v náboženstve a mytológii starovekých národov, dodnes zastávajú významné miesto v ľudových tradíciách a v našej kultúre. A nakoniec, koho nepoteší nádherný spev slávika alebo pohľad na nejakého krásne sfarbeného operenca?

Vyvinuli sa vtáky z dinosaurov?

Vo všeobecnosti áno, hoci presnejšia odpoveď je trochu zložitejšia. V každom prípade môžeme povedať, že vtáky sa „odštepili“ zo spoločných predkov v rámci skupiny prajašterov (Archosauria), kam patrili tiež dinosaury, ale napríklad aj krokodíly. Preto možno zveličene povedať, že krokodíly sú evolučne bližšie k vtákom ako k iným plazom, napríklad jaštericiam.

Ako sa im vyvinulo perie? A krídla?

Náhodou, ktorú však prírodný výber neskôr vyselektoval na nevyhnutnosť. Perie vzniklo z plazej šupiny najskôr ako okrasa a tepelná izolácia, až potom sa uplatnilo aj pri lietaní. Kým známe vtákojaštery používali na lietanie kožné blany podobne ako netopiere, prvé známe perie nachádzame až u pravtáka archeopteryxa, pokladaného za akýsi medzičlánok medzi plazmi a vtákmi.

S krídlami, teda premenenými prednými končatinami, je to podobné. Vtáky nelietali hneď, ale najskôr len plachtili zo stromu na strom. Prestavba kostry prednej končatiny na krídla, ako ich poznáme u vtákov dnes, bol tiež zložitý a dlhotrvajúci proces.

Ktorý vták je najrýchlejší?

Za najrýchlejšieho vtáka vôbec sa považuje sokol sťahovavý, ktorý dokáže vyvinúť rýchlosť pri strmhlavom lete k zemi až 389 km/hod. Je to zároveň najväčšia rýchlosť, akú dokáže dosiahnuť nejaký živočích. Ak by sme však mali byť spravodliví a hodnotiť rýchlosť letu dosiahnutú vlastným mávaním krídel pri horizontálnom lete, potom k najrýchlejším kandidátom patria srp ostňochvostý z Ázie, ktorý dosahuje pri vodorovnom lete až 169 km/hod. a jeho príbuzný dážďovník obyčajný, žijúci aj u nás, s rýchlosťou cca 112 km/hod.

V apríli k nám prilieta vraj až 30 miliónov sťahovavých vtákov. Ako to naše „malé“ Slovensko dokáže zvládnuť?

Z tých 30 miliónov vtákov v apríli priletia asi dve tretiny. Čo sa počtu týka, je to ale úctyhodné číslo. Napriek tomu sa nemusíme báť, ba zvládli by sme aj väčšie počty. Naša krajina je ešte stále bohatá na lesy, lúky, vodné plochy a iné biotopy, ktoré sú vhodné pre týchto dočasných obyvateľov. Stačí, keď obmedzíme chemizáciu, rúbanie lesov, vysúšanie mokradí a zvýšime aj ich fyzickú ochranu.

Chrípka môže potrápiť aj vtáky

Sú vtáky odolné voči vírom a epidémiám?

Ako voči ktorým. Naše výskumy v spolupráci s Virologický ústavom SAV ukázali, že vtáky sú nosičmi rôznych vírusov a baktérií vrátane mnohých subtypov vírusov chrípky. Napriek tomu sú voči väčšine z nich imúnne. Avšak skúsenosti s vtáčou chrípkou v minulých rokoch ukázali, že vírus chrípky môže potrápiť aj ich. Ani ony ako teplokrvné živočíchy to nemajú s vírusmi ľahké.

Ktorého vtáka považujete za najdôležitejšieho?

Každého, ktorý má svoje miesto a plní si svoju úlohu v prírode. Delenie vtákov na pekné a škaredé, užitočné a neužitočné, menej alebo viac dôležité je len náš subjektívny pohľad, ktorý z hľadiska fungovania prírody a postavenia daného organizmu v nej nemá opodstatnenie.

Ktorého považujete zas za najvzácnejšieho?

Každého, ale určite najviac toho, ktorý je bezprostredne ohrozený vyhynutím. Zánikom každého živočíšneho či rastlinného organizmu sa naša planéta ochudobňuje o genetickú diverzitu. Známy je príklad holuba sťahovavého, ktorý žil kedysi v Severnej Amerike v počte viac ako 2 miliardy jedincov, čo predstavovalo cca 40 % počtu všetkých severoamerických vtákov. Kŕdle holubov sťahovavých vraj dokázali zatieniť aj Slnko a pod ich váhou sa lámali konáre tých najmohutnejších stromov. A predsa od osídlenia Severnej Ameriky európskymi osadníkmi do roku 1900 boli tieto vtáky vo voľnej prírode úplne vyhubené. Podobný prípad sa môže stať hociktorému inému druhu, hoci príčiny môžu byť v súčasnosti iné. Na Slovensku sme napríklad v dôsledku straty vhodných biotopov na hniezdenie boli v ostatných rokoch svedkami zániku hniezdnej populácie vzácnej krakle belasej.

Matúš Demko