Nehaňte kukučku. S týmto názvom vyšla profesorovi biológie na Trnavskej univerzite v Trnave a behaviorálnemu ekológovi Alfrédovi Trnkovi nová kniha. Jej cieľ? Obhájiť vtáka, ktorý zneužíva rodičovskú starostlivosť iných vtáčích druhov. A funguje mu to už desať miliónov rokov.
Názov vašej novej knihy je Nehaňte kukučku. Aký je náš vzťah ku kukučkám? Spievame si skôr Kukulienka, kde si bola, alebo kritizujeme tieto vtáky za to, že parazitujú v iných hniezdach?
Aj jedno, aj druhé. Na jednej strane obdivujeme jej hlas, slobodný život a bezstarostnosť, na druhej strane ju zatracujeme pre jej parazitický spôsob života. Pre rodinne založeného človeka predstava živého tvora, ktorý sa nestará o svoje potomstvo, ale všetku túto starostlivosť prenecháva iným, je neprístupná, a takéto správanie nemorálne a kruté. Už v stredoveku bol tento spôsob života kukučky pre kresťanských duchovných obrazom ľahostajných a lenivých ľudí, pričom samotná kukučka zosobňovala diabla a jej vajíčka diablových synov – zvrhlé nevychované deti, ktoré nakoniec zahubia svojich rodičov.
Okrem spomínanej detskej piesne si vieme vybaviť napríklad kukučkové hodinky. Existujú aj iné veci spájajúce sa nám s cuculusom? Je kukučka prítomná v slovenskej kultúre?
Kukučka nás sprevádza už od čias starých Slovanov, u ktorých bola zasvätená priamo bohyni jari Vesne, keďže svojím spevom ohlasuje príchod jari. Kukaním kukučka odpočítavala aj roky, ktoré nám ostávajú do konca života, dievkam zas roky do vydaja, alebo predpovedala bohatstvo. A samozrejme, kukučka má svoje miesto aj v našej literatúre, v rozprávkach či básňach. Odporúčam čitateľom si prečítať napríklad rozprávku z Bošáckej doliny Kukačka o tom, prečo vlastne kukučka kuká, alebo lyrickú báseň Jána Bottu Kukučka o dievčine, ktorá čaká na svojho milého.
Čo vás viedlo k záujmu o kukučky? Prečo ste sa vôbec rozhodli ju „obhájiť“?
Nejde o obhajobu v pravom slova zmysle, ale skôr o uvedenie vecí na pravú mieru. Predstava kukučky ako krkavčej matky je značne skreslená. Ak hlbšie nahliadneme do jej života, zistíme, že ani ona to nemá v živote také ľahké ako iné vtáky, pretože je síce odbremenená od klasických rodičovských starostí, ale tie musela nahradiť povinnosťami a nákladmi spojenými s hniezdnym parazitizmom. A verte, nie sú malé.
Kukučky ničia vajcia iných vtákov, prípadne do hniezda podhodia svoje. Morálne to asi nie je celkom v poriadku (úsmev). Je niečo dobré na hniezdnom parazitizme?
V prírode nerozlišujeme správanie na dobré alebo zlé, ale len či je výhodné alebo nevýhodné v daných podmienkach pre zúčastnené druhy. Je to iba jeden z množstva reprodukčných stratégií organizmov v prírode. U mnohých druhov živočíchov, ale i človeka, často jeden z rodičov prenecháva celú alebo aspoň prevažnú väčšinu rodičovských povinností na svojho partnera. A to je v poriadku? Na tom, či takéto správanie dopustíme, sa však určitým spôsobom podieľa aj samotný zneužívaný partner. V prípade hniezdneho parazitizmu je to také isté. Väčšina druhov vtákov sa naučila proti hniezdnemu parazitizmu viac alebo menej úspešne brániť, takže kukučka určite neprivedie daný druh k zániku. A keďže kukučky uplatňujú túto stratégiu rozmnožovania už po viac ako 10 miliónov rokov, zdá sa byť aj pre ne stále výhodná. Navyše v prírode sú z nášho morálneho hľadiska oveľa horšie životné stratégie s jednoznačnými fatálnymi následkami, ako je napríklad predátorstvo a iné.
Pri parazitovaní hniezda bývajú kukučky často napádané jeho majiteľmi. Autor: O. Mikulica
Dokážeme vyniesť ortieľ, či je kukučka naozaj hniezdnym parazitom? Alebo je problém hlbší?
Z hľadiska vecnej správnosti kukučka nie je v skutočnosti hniezdnym parazitom, lebo neparazituje hniezdo ako také, ale zneužíva rodičovskú starostlivosť iných druhov. Preto by sme skôr mali hovoriť o parazitizme rodičovskej starostlivosti. Žiaľ, s niečím podobným sa občas stretávame aj v ľudskej spoločnosti.
Ako kukučka vychádza s inými hostiteľskými druhmi? Vraj ostatné vtáky sú na ňu „alergické“…
Áno, ale je to značne variabilné, a to nielen medzi druhmi, ale i v rámci toho istého hostiteľského druhu. Vtáky majú totiž tiež svoju vlastnú osobnosť a niektoré jedince môžu byť voči kukučke viac a iné menej agresívne. K jedným z najagresívnejších hostiteľov patrí náš trsteniarik veľký, ktorý pri obrane hniezda dokáže kukučku dokonca i ubiť na smrť alebo utopiť. Iné druhy sa zas naučili dokonale rozpoznávať jej vajcia a bez milosti ich vyhadzujú z hniezda von.
Údajne kukučka si najprv vytipuje hostiteľov, dlho ich pozoruje, zrejme si dáva pozor aj na farbu vajec, aby tie jej zapadli medzi ďalšie. Prečo to robí?
Kukučka sa týmto správaním snaží nájsť a oklamať vhodného hostiteľa. Nie nadarmo podľa takéhoto správania prezývali sovietski vojaci počas druhej svetovej vojny fínskych a neskôr aj nemeckých odstreľovačov slovom „kukuška“ (teda kukučka). A čo sa týka sfarbenia vajec kukučky, to predstavuje jedno z najdokonalejších mimikry v našej prírode, takže často sú je vajcia na nerozoznanie od vajec hostiteľského druhu. Je to protiadaptácia voči rozpoznávaniu a vyhadzovaniu jej vajec z hniezda hostiteľmi.
Mimikry kukučích vajec. Viete, ktoré z týchto vajec je kukučie? Autor: O. Mikulica
Vašou novou knihou chcete priblížiť aj kukučkin intímny život. Aký je?
Aj keď to bude znieť prekvapivo, ťažký a zložitý. Väčšinu života trávi v Afrike, k nám prilieta v apríli a už v júli odlieta naspäť „domov“. Za tento čas je odkázaná na milosť a nemilosť náhradných rodičov, či sa jej podarí zabezpečiť vychovanie aspoň jedného potomka. Jej úspešnosť pritom nie je ani 25 %. Niet preto divu, že v mnohých, najmä západných krajinách, je na ústupe.
Kukučka je na Slovensku chránená. Prečo?
Podľa Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sú u nás chránené všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území, teda aj kukučka. Ale nielen preto. Pre nás má kukučka aj veľký vedecký a hospodársky význam. Je jedným z najvhodnejších modelových druhov pre štúdium koevolúcie medzi dvoma nepríbuznými organizmami a konzumáciou chlpatých a jedovatých húseníc, ktoré väčšina iných druhov vtákov odmieta, nám pomáha bojovať aj proti škodcom v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.
Dnes je populárna najmä behaviorálna psychológia, v knihe sa venujete behaviorálnej ekológii. Čo je to behaviorálna ekológia? Vidíte potenciál tejto novej vednej disciplíny?
Behaviorálna ekológia študuje adaptívny význam a evolučné príčiny správania sa organizmov. Na rozdiel od známejšej etológie, ktorá sa zameriava viac na mechanizmus správania, teda ako sa daný organizmus správa, cieľom behaviorálnej ekológie je skúmať, prečo sa ten ktorý organizmus v určitých podmienkach správa práve tak a nie inak, a ako toto správanie prispieva k jeho celoživotnej reprodukčnej úspešnosti. Behaviorálna ekológia sa začala v západných krajinách dynamicky rozvíjať už od 70. rokov minulého storočia a takmer úplne nahradila klasickú etológiu, kým u nás táto vedná disciplína nie je dodnes ešte všeobecne známa. Prvá slovenská učebnica behaviorálnej ekológie vyšla až v roku 2015 a jej autormi bol zhodou okolností môj bývalý kolega a ja.
Pôsobíte na Katedre biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Prečo by podľa vás mali mladí študovať biológiu?
Biológia je náuka o živote. A my ľudia sme tiež živé organizmy. Takže keď študujem biológiu, spoznávam lepšie aj seba samého. A nielen po stránke fyzickej, ale aj duševnej. Samotná behaviorálna ekológia nám napríklad tiež pomáha hlbšie pochopiť príčiny a možné dôsledky nášho správania, ako aj to, kto sme a kam spejeme.
Aké uplatnenie získavajú absolventi vašej katedry?
Široké. Ale samozrejme to hlavné, o ktoré sa snažíme, je možnosť učiť a vychovávať naše deti k láske k prírode a ľuďom, a to na základe najnovších biologických poznatkov. V tejto oblasti našla svoje uplatnenie aj väčšina našich absolventov. Niektorí však pokračujú ďalej v treťom stupni štúdia a neskôr sa môžu uplatniť ako učitelia na vysokých školách alebo vedeckí pracovníci vo výskumných ústavoch, na ministerstve školstva a inde. Musím povedať, že na našich absolventov sme hrdí a s mnohými sa ďalej stretávame a spolupracujeme aj po ukončení ich štúdia.
Nová kniha od behaviorálneho ekológa A. Trnku – Nehaňte kukučku
Zdroj: Matúš Demko, Oddelenie pre marketing a PR, Trnavská univerzita v Trnave