Ocenený RNDr. Imrich Barák, DrSc., odborník v oblasti mikrobiológia – aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske, lesnícke a vodohospodárske vedy, z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave
Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku je udelenie ocenení za prácu a dosiahnuté výsledky v oblasti vedy a techniky. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo 10. novembra 2016 o 19.00 hod. v INCHEBA Expo v Bratislave. Cenu za vedu a techniku v piatich kategóriách (Osobnosť vedy a techniky, Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky, Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, Popularizátor vedy a Vedecko-technický tím roka) odovzdal oceneným minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Peter Plavčan, ktorý prevzal záštitu nad podujatím. Cena za vedu a techniku sa udeľuje od roku 2014, kedy nahradila Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Cieľom tejto transformácie je zvýšenie spoločenskej prestíže udeľovania cien za vedu a techniku.
RNDr. Imrichovi Barákovi, DrSc., bola udelená Cena za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Navrhovateľ: Slovenská akadémia vied.
RNDr. Imrich Barák, DrSc. (1961), pochádza z Nových Zámkov. Vysokoškolské štúdium v odbore Jadrová chémia ukončil v roku 1984 na Prírodovedckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1991 – 1993 pôsobil ako posdoktorand na University of Georgia, v USA a v období rokov 1996 – 2002 uskutočnil niekoľko vedeckých pobytov na University of York a na University of Oxford, vo Veľkej Británii. V rokoch 2011 a 2013 pôsobil ako hosťujúci profesor na University of Cagliari v Taliansku a na EPFL, Lausanne vo Švajčiarsku.
V súčasnosti je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Viac ako tri desaťročia sa venuje molekulárnej mikrobiológii, najmä mechanizmom bunkového delenia, sporulácie a programovanej bunkovej smrti v baktériách. Svojou dlhodobou vedeckou prácou významne prispel k pochopeniu týchto mechanizmov použitím a vyvinutím mnohých nových metodík mikrobiálnej genetiky, molekulárnej biológie, štrukturálnej biológie a mikroskopie. Okrem významu jeho práce pre základný výskum, majú tieto výsledky aj širšie aplikačné využitie vo vývoji nových liečiv proti choroboplodným baktériám, v príprave nových ľahko skladovateľných a použiteľných vakcín, ako aj využitie spórových proteínov v nano-biotechnológiách.
Jeho rozsiahla vedecká činnosť zahŕňa 90 karentovaných článkov, 3 kapitoly v zahraničných knihách a viac ako 1100 citácií. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je tiež členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom XFEL-i (X-ray Free Electron Laser v Hamburgu). V roku 2001 mu bola udelená cena Vedec roka SR.
RNDr. Imrich Barák, DrSc., nám poskytol rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Patríte medzi troch ocenených v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Ako vnímate toto ocenenie a čo pre Vás znamená?
I. BARÁK: „Samozrejme si vážim toto ocenenie a beriem to ako dôležitú súčasť popularizácie vedy v rámci Týždňa vedy na Slovensku. Čo sa týka samotného ocenenia, považujem ho za ocenenie pre všetkých mojich spolupracovníkov doma aj v zahraničí, bez ktorých by som väčšinu výsledkov nemohol dosiahnúť. V našej oblasti výskumu, v molekulárnej mikrobiológii, je spolupráca nevyhnutná, lebo musíme využívať všetky na svete dostupné expertízy a najmodernejšie metodiky, ktoré je v súčasnosti nemožné obsiahnuť v rámci jednej skupiny.“
M. B.: Cenu ste získali za významný príspevok k objasneniu molekulových mechanizmov bunkového delenia, sporulácie a programovanej bunkovej smrti v baktériách. Mohli by ste nás aspoň stručne oboznámiť s Vašim výskumom?
I. BARÁK: „V rámci bakteriálneho bunkového delenia si napríklad kladieme otázku, ako bunka tyčinkovitého tvaru dokáže nájsť svoj presný stred, kde sa potom rozdelí. Čiže, ako bunka dokáže zmerať svoju dĺžku a v polovici bunky potom nazhromaždiť všetky potrebné stavebné prvky (proteíny), ktoré vybudujú prepážku a umožnia vznik dvoch identických dcérskych buniek. Samozrejme takéto bádanie má význam nielen z pohľadu základného výskumu, ale proteíny, ktoré sa zúčastňujú bunkového delenia, sú terčom prípravy nových liečiv proti choroboplodným baktériám. V prípade sporulácie buniek Bacillus subtilis, ako modelového mikroorganizmu, chceme na molekulovej úrovni pochopiť najjednoduchší proces diferenciácie buniek. A v prípade bakteriálnej bunkovej smrti sa snažíme objasniť, prečo jednobunkový organizmus má vôbec systém na samovraždu.“
M. B.: Ako dlho ste sa venovali tomuto výskumu a čo jeho hlavným prínosom?
I. BARÁK: „Tomuto výskumu sa venujem viac ako 25 rokov. Hlavný prínos našho výskumu spočíva v pochopení základných bunkových procesov na molekulovej úrovni, v rámci ktorého často musíme vyvíjať nové a jedinečné metodiky. Okrem toho výsledky tohto výskumu môžu mať aj využitie v príprave nových antibiotík. Ďalšie využitie môžeme predpokladať v nano-biotechnológiách, ako v prípade spórových obalových proteínov, ktoré sme nedávno ukázali, že sú schopné vytvárať špecifické nano-štruktúry.“
M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti a čím by ste sa chceli zaoberať v ďalšom výskume?
I. BARÁK: „Čo sa týka nášho základného výskumu, tak to sa mi zdá ako keby to bol nekonečný príbeh, lebo len čo zodpovieme jednu otázku, tak tie vyvolajú minimálne ďalšie tri. Príroda sa vyvíjala milióny rokov a je taká komplexná, hlavne na tej molekulovej úrovni, že za pár desiatok rokov výskumu chápeme len veľmi malú čiastku z nej a tak ešte dlho budú existovať zaujímavé otázky. Na druhej strane aplikačná časť výskumu má často priamo produkt, ktorý ľudstvo môže využiť. Náš kolektív sa snaží spájať tieto dva druhy výskumu.“
M. B.: Ďakujem za rozhovor. V mene redakcie Vám blahoželám k oceneniu a želám veľa ďalších úspechov.
Zoznam všetkým ocenených v jednotlivých kategóriách nájdete na stránke podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku alebo v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Hlavným organizátorom Týždňa vedy a techniky na Slovensku je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Generálnym partnerom podujatia je spoločnosť Huawei.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Portrét v úvode: z archívu Dr. Imricha Baráka