Počuli ste niekedy o pojme lichenizácia? Ide o jednu z najúspešnejších výživových stratégií v ríši húb, ktorá umožňuje lišajníkom (lichenizovaným hubám) prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia. Cieľom projektu Odkrývanie procesov zodpovedných za súčasný geografický areál symbiotických organizmov s Mediteránnym rozšírením (Unraveling processes responsible for the contemporary geographic range of symbiotic organisms with Mediterranean distribution) je zistiť, či symbiotické interakcie a ich prípadné zmeny hrajú úlohu pri formovaní distribučného areálu lišajníkov.
Vedci z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV sa zameriavajú na modelové taxóny s mediteránnym rozšírením. Cieľom je zistiť, či rozmanitosť photobiontov zodpovedá genetickej rozmanitosti mykobionta naprieč distribučnými areálmi. „Predpokladáme a budeme hľadať dôkazy javu, že zmena fotobionta je hnacím motorom pre zvyšovanie ekologickej plasticity niektorých druhov lišajníkov,“ uvádzajú.
Zodpovednou riešiteľkou je Mgr. Anna Bérešová, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV. Ako vysvetlila, v súčasnosti sa im už málokedy na prírodných lokalitách Slovenska prihodí nasledovné: „Pozeráme sa na niečo viditeľné voľným okom a je hneď jasné, že to určite nepatrí k žiadnemu z vyše 1 500 druhov uvádzaných z nášho územia. Toto sa nám prihodilo aj v roku 1999 v Malých Karpatoch, neďaleko od Malaciek. Po vychutnaní pekného výhľadu na okolité skalné steny a lesy nás na zlepencovej stene upútali z diaľky viditeľné, jasno biele stielky lišajníkov. Potešili sme sa – to predsa rastie v Stredomorí. Našli sme ďalší zaujímavý prvok. Biodiverzita je jedným zo zásadných aktív našej krajiny ovplyvňujúca produktivitu a bezpečnosť. Územie Slovenska patrí z hľadiska rozmanitosti pôvodného rastlinstva medzi najbohatšie v Európe. A nielen toho. Stretávajú sa tu vplyvy rôznych biogeografických regiónov Európy a Ázie. Je jedným z najsevernejších centier endemizmu v Európe.“
Nález lišajníka solenopsóry belavej vedcov zaujal. V nasledujúcich rokoch zistili, že nájsť ho v karpatsko-panónskej oblasti Slovenska nie je také jednoduché. Doteraz ho videli len na piatich ďalších miestach (a pátrajú intenzívne). „Najprv sme sa zaoberali jeho fylogeografiou, čiže štúdiom geografického rozšírenia genetických signálov v areáli druhu. Zisťovali sme, aká je genetická variabilita mykobinta (hubovej zložky tohto symbiotického organizmu) na úrovni populácií, či je na okrajoch areálu ochudobnená, či môžeme nájsť signály naznačujúce recentnú disperziu alebo prítomnosť starých reliktov. Aktuálne sa venujeme podrobnejšie druhému kľúčovému partnerovi symbiotickej asociácie tohto zaujímavého lišajníka, fotoautotrofným riasam.“
V tomto projekte sa odborníci zameriavajú na hľadanie súvislostí medzi diverzitou fotobiontov európskych zástupcov rodu solenopsóra a veľkosťou ich areálu. „Jednotlivé druhy majú centrum rozšírenia v Stredomorí, ale ich rozšírenie je v ostatných častiach Európy. Niektoré z nich sú striktne stredomorské, iné dosahujú až kontinentálnu časť Európy, napr. Karpaty a Panóniu, iné druhy zasahujú až po Atlantický oceán a rastú na ostrovoch v Atlantiku. Predpokladáme a hľadáme dôkazy javu, že zmena fotobionta je hnacím motorom pre zvyšovanie ekologickej plasticity niektorých druhov lišajníkov,“ priblížila zodpovedná riešiteľka.
Všetko, čo zatiaľ riešitelia projektu vedeli o fotobiontoch študovaných druhov na začiatku projektu bolo, že sú to zástupcovia zelených chlorokokoidných rias. V polčase projektu vedia oveľa viac. Po izolácii a kultivácii fotobiontov na živných médiách majú vedci veľa informácií o ich životnom cykle, od bičíkatých štádií, aplanospór po vytváranie balíčky pripomínajúce zoskupenia dospelých jedincov. „Budujeme dátový súbor ku genetickej diverzite jadrových a chloroplastových úsekov DNA. Predbežné analýzy využijúc globálne databázy ukazujú, že sekvencie z týchto fotobiontov sa stopercentne nezhodujú so žiadnym známym fotobiontom. Môže teda ísť o nový, zatiaľ neopísaný druh alebo druhy. Ukazuje sa, že fotobionty jedného striktne mediteránneho druhu vytvárajú samostatnú genetickú líniu. Aby sme vedeli na naše otázky odpovedať, ďalšie potrebné dáta generujeme.“
Interný tím na pracovisku pozostáva z mladých i skúsených vedeckých pracovníkov. Sú to lichenológovia, algológovia, experti na rastlinnú systematiku. Niektoré otázky riešia v spolupráci s kolegami z Talianska, Maďarska, Rumunska, Českej republiky, Španielska, USA, Nórska a Mexika.
Lišajníky, ktorými sa vedci z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV zaoberajú, sú príkladom druhov schopných existovať v prirodzených a prírode blízkych stanovištiach. Ich rozšírenie a genetická diverzita nie sú náhodné. Sú výsledkom historických, ale aj recentných biogeografických a evolučných procesov. Ako ešte dodáva Mgr. Anna Bérešová, PhD., hoci sa proces vzniku druhov vyskytuje opakovane vo všetkých ekosystémoch na celej zemeguli, existujú územia, v ktorých vzhľadom na ich jedinečné ekologické, klimatické a geologické podmienky dochádza k hromadeniu druhovej diverzity. „Územie Slovenska je z tohto pohľadu veľmi zaujímavé.“
Prirodzená rozmanitosť života – biodiverzita, je podľa nej základným predpokladom pre fungovanie ekosystémov, ktoré zabezpečujú civilizácii nenahraditeľné a nezastupiteľné služby. „Aktuálne znalosti o biodiverzite nášho územia sú kľúčové pre zachovanie ich nenahraditeľnej funkcie v ekosystémoch, ako aj pre služby a úžitky predstavujúce pre spoločnosť významnú ekonomickú hodnotu.“
Doba riešenia projektu je 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020.
Informácie poskytla: Mgr. Anna Bérešová, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lisaj-sa-Stare-planine4.jpg
Uverejnila: VČ