Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlásky bude mať. Či bude mať olivovú pleť, alebo ružovkastú. Toto všetko skúma vedecká disciplína genetika, ktorá už vopred dokáže odpovedať na mnohé vaše otázky.
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane. Takýto gén potom môže v mnohých rodinách za podozrievavé otázky: „Po kom to dieťa vlastne je?“ Vďaka takto sa vyskytujúcemu poblúdenému slabému génu môžu mať napríklad rodičia s tmavými vlasmi a hnedými očami dieťa modrooké a blond.
Ako to s tými génmi je?
Ale skúsme si to preniesť z roviny teoretickej do roviny vedy. Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Hnedé oči sa nevyskytnú.
Genetická anomália – modré oči
Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených. Veda hovorí jasne – dvaja modrooký rodičia môžu mať LEN MODROOKÉ dieťa.
Čo zdedí určite a čo možno
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Ak ste teda zelenooká kučeravá bruneta a váš partner hnedooký blondiak, je predpoklad až 80 %, že vaše dieťa bude kučeravá brunetka s hnedými očami.
Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Takýto gén si cestu nájde.
Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť. Takýto populačne silný gén potom prebije stredoeurópsky, ktorý prirodzene v sebe nesie slabšie genetické informácie.
Ako je to s blond vlasmi
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande.
V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. V tejto súvislosti nám však automaticky napadá otázka, prečo majú niektoré európske národy vysoký počet blondiakov i veľký rozsah farby očí, pričom sa to v rámci dejín ľudstva vyvinulo relatívne nedávno a rýchlo.
Blondínky majú prednosť – žiaľ, aj z vedeckého hľadiska
Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 – 40 000 rokmi. Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 – 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov. Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie. Nič však netrvá večne. Prirodzených blondiakov ubúda a za dvesto rokov vraj už nebude blond nikto. Vedci tvrdia, že posledná blondína sa narodí v roku 2200 vo Fínsku.
Ryšaví „vymrú“ do roku 2060
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz. Trinásť percent Škótov má naozaj ryšavé vlasy. Podľa jednej skupiny vedcov ľudia s touto výraznou farbou vlasov do roka 2060 vymrú.
Spracovala: Jasmína Stauder
Zdroje:
https://hu.wikipedia.org/wiki/MC1R
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mut%C3%A1cia_(genetika)
http://motherboard.vice.com/read/why-do-so-many-men-have-red-beards-but-not-red-hair
Foto: www.pixabay.com