„Celá mama, ako by jej z oka vypadol,“ hovorievajú ľudia pri narodení chlapčeka a naopak, dievčatko sa skôr zvykne podobať na otca. Mnoho laických pozorovaní prináša takéto konštatovania, no existujú na to aj vedecké dôkazy? Ako je to vlastne s dedením génov po rodičoch? Je pravda, že väčšina dievčat sa podobá na otcov a chlapci na matky alebo je to len povera?
Genetička RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD., Fyziologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vysvetľuje základné princípy dedenia pri splodení nového života. „Vajíčko – pohlavná bunka mamy splynie so spermiou – pohlavná bunka otca, takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča. Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov. Kompletnú genetickú informáciu získavame už v momente oplodnenia.“
Odborníčka pokračuje, že dedičnosť môže fungovať v zmysle silnejší vyhráva. „To znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Takto sa dedí výskyt pieh na tvári. Ak matka odovzdá informáciu o tvorbe pieh a otec nie, pehy sa vytvoria, lebo tento príkaz matky je dominantnejší a vyhrá nad otcovou informáciou pehy netvoriť.“
Druhá skupina znakov je ale podľa nej komplexnejšia. „Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie. Inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.“
Ako to teda je s tzv. krížovou podobou, t. j. chlapec sa skôr ponáša na svoju matku a dievča na otca? RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD. zdôrazňuje úlohu X a Y chromozómu. „Chlapec dostáva X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci dedia dôležité znaky výlučne po mame. Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže dostať od svojho otca len chlapček. Väčšinou ide o gény, ktoré riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav.“
Situácia je ale ešte zložitejšia. Ak si zoberieme napríklad farbu očí, platí, že gén pre hnedé a tmavé oči je dominantnejší a vyhrá nad génom pre modré. Odborníčka približuje: „Keď má jeden rodič tmavé oči a druhý modré, veľmi zjednodušene povedané, je 75-percentá šanca, že dieťa bude mať rovnako tmavé oči.“
Nejde však len o podobu detí na svojich rodičov. Ako je to so správaním či povahou človeka? Na základe akých princípov dedenia funguje táto oblasť? „Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je,“ poznamenáva RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD. a na záver dodáva, že ak rodičia majú problémové správanie, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov. „Problémovosť nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, tie sa však dajú modulovať prostredím.“
Ďalšie informácie o večnej dileme: dievča alebo chlapec
Informácie poskytla: RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD., Fyziologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /PublicDomainPictures/
Uverejnila: VČ