Kedysi si ľudia mysleli, že naše telo je riadené srdcom. Veď aj dnes často hovoríme: „Hovorím to zo srdca“, alebo „Cítim to v srdci“. Je pravda, že činnosť srdca súvisí s našimi pocitmi – keď nás niečo vystraší, cítime, ako sa nám srdce rozbúcha. Tak uvádza svoju prednášku Ing. Juliana Knociková v rámci podujatia Žilinská detská univerzita, ktoré organizovala Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) vo svojich priestoroch v termíne 9. – 13. júla 2018. Jej cieľom bolo vzbudiť zvedavosť a záujem detí o objavovanie sveta okolo nich. Štrnásty ročník populárnej Žilinskej detskej univerzity navštívilo 138 detí (77 detí v kurze bakalárik a 61 v kurze inžinierik).
„Dnes ale vieme, že srdce je sval, ktorý pumpuje krv, a tým zásobuje jednotlivé časti tela živinami. Vieme tiež to, že celé naše telo kontroluje mozog. Ľudský mozog je najzložitejšia hmota vo vesmíre, akú poznáme. Aj mozog muchy je zložitejší, ako ktorýkoľvek počítač. Mozog tvoria sústavy nervových buniek – neurónov, ktoré sú navzájom pospájané do sietí tak, že si môžu odovzdávať informácie o svojom stave. Mozog je s telom spojený miechou. Prostredníctvom miechy mozog prijíma a vysiela informácie do celého tela. Z miechy ďalej vychádzajú ´tenšie´ nervy do celého tela,“ odznelo počas prednášky Ako vzniká pocit.
Práve mozog rozozná, že cítime niečo studené alebo teplé, že vidíme farby alebo počujeme hudbu, dozvedeli sa malí účastníci detskej univerzity. Tiež to, že informácie o tom mu poskytujú zmyslové centrá. „Bez zmyslových centier by sme nevideli, nepočuli, necítili, nechutnali ani nehmatali. Mozog mimo toho, že prijíma informácie o tele, ovláda naše pohyby, myslenie, pamäť. Jednotlivé mozgové centrá riadia dýchanie, trávenie, činnosť srdca, ďalšie myslenie a rozhodovanie. Ako však môže mozog rozoznať, čo sa práve deje napríklad s končekom prsta?“
Ing. Juliana Knociková vo svojej prednáške ďalej uviedla, že nervy prechádzajúce každým kúskom tela si môžeme predstaviť ako elektrické káble. „Celým našim telom tak pulzuje elektrina. Tieto elektrické signály sú veľmi slabé. Značne slabšie ako elektrina vreckovej baterky. Aj to však stačí na to, aby do mozgu preniesli informáciu alebo aby prinútili pracovať svaly. Nazývajú sa nervové impulzy. Keď zmyslová bunka zaznamená nejaký podnet, začne vysielať množstvo signálov. Je to teda reakcia tela na určitý podnet. Podnetov, s ktorými sa človek počas dňa stretáva, je obrovské množstvo. Podnetom je napríklad vôňa, ktorú cítime, zvuk, ktorý počujeme, svetlo, ktoré vidíme, ale aj bolesť, tlak alebo teplota. Tieto signály sa potom šíria pozdĺž nervových vlákien. Podobne, ako majú elektrické káble plastický obal, nervy majú tiež svoj obal, ktorý má malé zárezy.“
Mladí študenti si vypočuli, že keď sa napríklad dotkneme prstom horúceho hrnca, pocítime bolesť a ruku automaticky odtiahneme. Nervy najskôr mozgu oznámili, že sa ruka dotkla niečoho nepríjemne horúceho. Mozog následne vydal príkaz svalom, aby ruku rýchlo odtiahli.
„Vieme, že sme sa dotkli niečoho horúceho. Je to informácia o tom, v akom prostredí sa telo nachádza. Aby sa informácia mohla dostať z končeka prsta až do mozgu, musí existovať citlivý prijímač, ktorý ju dokáže rozoznať. Nazývame ho receptor. Tento prijímač zachytí správu o horúcom predmete, ktorá sa prostredníctvom elektrických impulzov v nerve šíri až do mozgu. Tieto nervy sa volajú senzitívne, informujú mozog o tom, čo sa deje okolo nás. V mozgu sa informácia spracuje, porovná sa s tým, čo už o tej veci vieme. Potom sa mozog rozhodne, čo by bolo pre telo najvhodnejšie. Vieme, že najvhodnejšie je teraz od horúceho predmetu odtiahnuť ruku.“
Prednášajúca následne vysvetľovala, že mozog vyšle odpoveď, ktorá sa zasa prostredníctvom elektrických impulzov dostane až k orgánu, ktorý ju vykoná, teda v tomto prípade k svalu. „Nervy nesúce informáciu z mozgu do svalu o tom, čo sa má urobiť, sa nazývajú motorické. Jemné elektrické impulzy prechádzajú do svalu a sval sa napne. Sval začne pracovať a ruku odtiahne.“ Hovoríme mu efektor, povedala Ing. Juliana Knociková.
„Nervy prenášajú do mozgu podráždenie z prsta a mozog zasa prostredníctvom nervov prikazuje, čo majú jednotlivé časti tela robiť. Nerozmýšľali sme pritom, že ruku chceme odtiahnuť alebo dokonca ako rýchlo alebo akým smerom. Podobne napríklad, keď priblížime nejaký predmet do blízkosti oka, automaticky žmurkneme. Takéto reakcie naše telo chránia. Uskutočnia sa akoby sami, bez kontroly nášho vedomia,“ pokračovala prednášajúca a hovorila o reflexoch.
Reflex je podľa nej odpoveďou – reakciou tela na určitý podnet. „S mnohými reflexmi sa človek už narodí, nemusíme sa ich učiť. Hovoríme im nepodmienené reflexy. Iné vrodené nie sú, učíme sa im, a tak ich ´podmieňujeme´. Hovoríme im reflexy podmienené. Ak tieto reflexy nebudeme ´podmieňovať´, po čase dôjde k ich vymiznutiu. Na základe podmienených reflexov sa dokážeme učiť, pamätať si alebo písať,“ odznelo počas prednášky Ako vzniká pocit v rámci podujatia Žilinská detská univerzita (ŽDU).
*********************************************
Podujatie Žilinská detská univerzita (ŽDU) organizuje Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) už od roku 2005, pričom každoročne nadväzuje na výnimočnú aktivitu v oblasti propagácie vedy a techniky v spoločnosti medzi najmladšími žiakmi základných škôl. ŽDU je založená na popularizácii prírodovedných a technických predmetov, hre, interaktivite a tvorivosti, takže základ ostáva rovnaký – pre kurz bakalárik vysvetľovanie prírodných zákonov, jednoduchých princípov a pre kurz inžinierik – aplikácia zákonov do praxe. „UNIZA sa rada aj týmto spôsobom otvára verejnosti. Snažíme sa pritiahnuť deti už od ranného veku k vede a technike, aby v nej objavili krásu a zmysel a mohli ju raz študovať,“ vyjadril sa prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD., rektor UNIZA.
Zdroj informácií a fotografií:
https://zdu.uniza.sk/prednasky
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ