Tohtoročná jar sa nesie v znamení hrozby šíriacej sa nákazy COVID-19. Väčšina ľudí sa preto snaží vyhnúť sociálnym kontaktom v mestách a útočisko nachádza v prírode.
Pobyt v prírode je veľmi prospešný. Vdychovanie čistého vzduchu a udržiavanie si telesnej a psychickej kondície napomáha k zlepšovaniu imunitného systému, ktorý je potrebný na boj s koronavírusom.
V mnohých lesných oblastiach však ide nielen o enormne zvýšený pohyb turistov, ale aj motorkárov, štvorkolkárov a majiteľov psov, čo so sebou prináša aj negatívne dôsledky. Správajme sa preto zodpovedne nielen voči sebe a ostatným, ale aj voči prírode, kde je nevyhnutné tiež rešpektovať bezpečnostné a hygienické opatrenia a pravidlá.
„Príroda je dar, ktorý by mal mať pre nás tú najvyššiu cenu. To, ako sa k nej správame, je zrkadlom našich hodnôt k životu. Pobyt v prírode by mal byť tým najkrajším, ale aj najpokojnejším relaxom. Prosím preto obyvateľov, aby sa k prírode správali s láskou a rešpektom tak, aby ostala krásna a čistá aj pre ďalšie generácie,“ povedal Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Mláďatá zažívajú ťažké chvíle
Agrorezort upozorňuje na to, aby sa ľudia v žiadnom prípade nedotýkali nájdených mláďat. Väčšinou nie sú opustené, ich mama buď zháňa potravu, alebo ušla pred ľuďmi a vráti sa, keď odídu. Ak na nich ucíti ľudský pach, mláďa pravdepodobne opustí a samé nemajú šancu prežiť.
Nezabúdajme, že príroda je v prvom rade domovom voľne žijúcej zveri, my sme len hostia a mali by sme sa tak aj správať. Na poliach a lúkach sa na jar rodia mláďaťa, hniezdi vtáctvo, rastú plodiny. Možno si to neuvedomujeme, ale práve jarné obdobie je pre našu prírodu a živočíchy v nej veľmi dôležité.
Známe sú tiež viaceré prípady útokov psov na voľne žijúcu zver, ktoré skončili pre zver tragicky. Beh zo strachu o svoj život môže v týchto dňoch stáť srnu v poslednom štádiu gravidity život alebo prinajmenšom môže vyvolať predčasný pôrod, ktorý zasa nemá šancu prežiť jej potomstvo. Ak napríklad samica vtáka zo strachu na dlhší čas opustí svoje hniezdo, vajíčka môžu ochladnúť až tak, že z jej potomstva už nič nebude.
Prvoradý je rešpekt k prírode a voľne žijúcej zveri
Zvýšený počet neohľaduplných ľudí v prírode spôsobuje značné škody. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žiada turistov, aby sa k prírode správali dôstojne a nepoškodzovali ju svojím správaním. Zároveň ich vyzýva, aby nechodili do lesa autami, na štvorkolkách ani motorkách, nedovolili svojim psom naháňať divú zver a, samozrejme, aby po sebe v prírode nezanechávali odpadky.
Poľnohospodári evidujú aj poškodenú úrodu. K jej poškodeniu došlo v dôsledku prechodu turistov a motorových prostriedkov priamo cez plodiny. Okrem toho boli zistené tiež prípady vytrhávania sadeníc nových stromov.
Orgány apelujú na ľudí, aby rešpektovali prírodu a zver, ktorá hynie po útoku psov alebo po strese z neustáleho vyrušovania. Zdá sa však, že bezvýsledne. Rozšíreným javom sa stalo aj nezodpovedné zakladanie ohňa v oblastiach sužovaných veľkým suchom, ktoré má za následok časté požiare. „Táborením na nepovolených miestach, pohybom mimo turistických chodníkov, hlučným správaním a bezohľadnosťou niektorých majiteľov psov a návštevníkov lesov dochádza k porušovaniu nielen zákona o ochrane prírody a krajiny, ale aj zákona o poľovníctve a zákona o lesoch,“ upozorňuje Slovenská poľovnícka komora.
Fauna Slovenska je veľmi pestrá, na našom území žije viac ako 28 tisíc živočíšnych druhov. Nie všetkým prekážame, niektoré tvory si nás ani nevšimnú. Tu je zopár takých, ktoré vyrušiť môžeme, no stretnutie s nimi nemusí byť prínosom ani pre jednu stranu.
Líška hrdzavá je náš najbežnejší mäsožravec
Vyskytuje sa prakticky vo všetkých typoch biotopov, kde nájde vhodnú potravu. Podmienkou je iba miesto, kde si môže nájsť úkryt. V posledných rokoch sa líšky zabývali aj na smetiskách a vo veľkých mestách, kde sa živia odpadkami.
Líška je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami alebo niekoľko súrodencov. Líšky sa pária v januári až vo februári. Pre tento druh je typické, že samce zvádzajú o samice boje, najmä vtedy sa ozývajú štekaním.
Populácia líšky hrdzavej v posledných rokoch stúpa a priamo úmerne s týmto javom sa zvyšuje aj riziko výskytu a prenosu rôznych ochorení. Líška predstavuje najvýznamnejší vektor šírenia besnoty.
Medvede sa pohybujú na rozsiahlych územiach
Môžeme ich vidieť vo väčšine pohorí stredného a severného Slovenska, ako sú Vysoké Tatry, Západné Tatry, Belianske Tatry a Nízke Tatry, Veľká Fatra a Malá Fatra, Slovenské rudohorie, Poľana, Strážovské vrchy, Východné Karpaty a pod. Niekedy sa zhromaždia k väčšiemu sezónnemu zdroju potravy, akým sú ovocné stromy alebo poľovnícke návnady. V oblastiach, kde sa medvede vyskytujú, je potrebné dodržiavať zásady, ktoré pravdepodobnosť stretnutia minimalizujú.
Odborníci sa zhodujú na tom, že v súčasnosti žije na Slovensku asi 700 – 900 medveďov. Kvôli pomerne nízkym prírastkom je populácia medveďa ohrozená nadmerným lovom.
Aj keď medveď patrí medzi šelmy, nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravým zvieraťom, ktoré uprednostňuje rastlinnú zložku. Na jar si pochutná na tráve, bylinách, ale aj uhynutých zvieratách. V lete aj na jeseň je medvedí „jedálniček“ pestrejší, obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.
Pre brloženie, ktoré trvá zväčša od decembra do februára alebo marca, potrebujú medvede územie bez rušivých vplyvov. Pária sa od mája do júla. Mláďatá sa rodia v zime, keď je medvedica v brlohu, s matkou ostávajú až do veku 2,5 roka.
Diviak lesný expanduje
Pôvodne sa vyskytoval iba vo väčších lesných, predovšetkým listnatých a zmiešaných oblastiach, dnes je rozšírený aj v kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. Diviaky sa pária v novembri a decembri, po zhruba štvormesačnej gravidite samica vrhá 2 až 8 diviačikov. Pripraví si ležovisko v húštine, kde ostáva s mláďatami 10 dní. V nasledujúcom období sa s nimi pohybuje v blízkosti ležoviska.
Diviaky sú typické všežravé živočíchy, zožerú všetko, čo nájdu, napríklad korienky, semená, plody, hľuzy, rôzne poľné plodiny, drobné živočíchy a zdochliny. Škody môžu napáchať na poľných plodinách. Úžitok prinášajú lesu ničením drobných zemných cicavcov a škodlivého hmyzu. Okrem toho sú významnou lovnou zverou. Z diviaka boli vyšľachtené domáce formy ošípaných. Prítomnosť diviaka prezrádza aj odretá kôra na kmeni hrubšieho stromu. Na zodratých miestach je nalepená hlina a tuhá hnedočierna dlhá srsť asi do výšky 1 metra.
V Karpatoch dosahujú diviaky hmotnosť až 350 kg. Zimná srsť sa farebne odlišuje od letnej, ktorá je popolavá a chýba jej podsada. Malé prasiatka sú na chrbte tmavohnedé s dvoma svetlými širokými pozdĺžnymi pásmi, ktoré sa postupne do jesene úplne stratia. Pre dospelé samce sú charakteristické vybočené očné zuby vyčnievajúce po bokoch rypáka.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
MPRV SR
SPK
www.medvede.sk