Banská Bystrica a jej okolie patrí medzi tie lokality na Slovensku, kde si mladí nadšenci vedy isto prídu na svoje. Okrem historických pamiatok či mnohých prírodných krás s množstvom pestrej a chránenej fauny a flóry sa môže toto územie popýšiť nevšedne bohatým geologickým zložením. Odporúčame vám ho navštíviť v rámci série Kam za vedou.
Predseda Správnej rady Banskobystrického geomontánneho parku Peter Zajac približuje, že územie geoparku má zložitú a pestrú geologickú stavbu, na ktorej sa podieľajú horniny kryštalinika, permu, mezozoika (veporikum), terciéru a neogénne vulkanické horniny masívu Poľany s rôznymi stupňami zrudnenia polymetalických rúd, čo charakterizuje aj množstvo geologických a montanistických fenoménov a geotopov na tomto území.
„Nachádza sa tu niekoľko väčších či menších krasových území, ako je Ponický kras, Tajovský kras, Sásovský kras, Harmanecký kras s množstvom povrchových a podzemných útvarov, jaskýň, ponorov, vyvieračiek, závrtov. Geologickými fenoménmi tohto územia sú aj penovce a pramenity. Tie najvýznamnejšie sú Mičinské travertíny, Moštenické travertíny a Tajovská kopa. Na tomto území sa nachádza viacero minerálnych prameňov – najznámejšie z nich sú čerínske, moštenické a brusnianske minerálne pramene. Brusno je známe ako kúpeľné miesto,“ spresnil Peter Zajac.
V oblasti dominovala ťažba rúd
Územie Banskobystrického geoparku je charakterizované viacerými typovými lokalitami výskytov minerálov – Ľubietová, Špania Dolina – Piesky, Povrazník.
Ťažba rúd bola v minulosti hlavným faktorom, ktorá ovplyvňovala život v tejto oblasti, poznamenáva Peter Zajac. Svetoznáma bola podľa neho najmä ťažba medených rúd v oblasti Slobodného kráľovského banského mesta Banská Bystrica, reprezentovaná banskými dielami na Španej Doline a Starých Horách a v oblasti Slobodného kráľovského banského mesta Ľubietová, reprezentovaná banskými dielami v Ľubietovej a v Ponikách.
„V Ľubietovej bola neskôr ťažená aj železná ruda, kde je zachovaných niekoľko banských diel. Ďalšou významnou banskou lokalitou boli bane na ortuť v Malachove. Po ťažbe týchto ložísk sa zachovalo mnoho montanistických pamiatok, predovšetkým štôlne, šachty, ale aj budovy šácht, správnych budov, klopačky a podobne. Veľký význam má aj dômyselný vodovodný systém s dĺžkou približne 40 km, vedúci vodu k baniam na Španej Doline a Starých Horách, ale aj menej rozsiahly vodovodný systém v Ľubietovej,“ spresňuje.
Plejáda technických pamiatok
V Banskobystrickom geoparku je zachovaných aj množstvo pozostatkov technických pamiatok, najmä hutníckych, uhliarskych a povrazníckych, ako sú hámre, huty, vysoká pec, vápenka, uhlištia a podobne. Veľmi významné sú aj archeologické lokality v podobe 17 výšinných hradísk a ostatných archeologických lokalít. Oblasť okolia Banskej Bystrice je zaujímavá pre svoje kultúrne a historické pamiatky, ale aj z etnografického hľadiska. Možno tu nájsť zachovanú pôvodnú architektúru tamojšieho ľudu, nehovoriac o meštianskej architektúre samotnej Banskej Bystrice a Ľubietovej. Môžete tiež ochutnať viacero originálnych jedál či regionálnych produktov.
Podpora cestovného ruchu
Na území Banskobystrického geoparku bola v poslednom období urobená opätovná pasportizácia lokalít – z dôvodu posúdenia ich vhodnosti na využitie pre cestovný ruch, pripomína ešte predseda Správnej rady. Po pasportizácii boli podľa neho stanovené nasledovné kategórie a počty lokalít: 46 geologických lokalít, 53 geologicko-montanistických lokalít, 40 geologicko- prírodných lokalít, 36 montanistických lokalít, 1 montanisticko-historická lokalita, 80 kultúrno-historických lokalít, 29 prírodných lokalít, 7 archeologických lokalít.
V areáli geoparku je situovaných 16 náučných chodníkov, ktoré sú budované väčšinou členskými obcami v spolupráci s miestnymi občianskymi združeniami a hustá sieť cyklistických a turistických chodníkov. Banskobystrický geopark sa buduje a prevádzkuje aktívnou spoluprácou regionálnej a miestnej samosprávy, odborných inštitúcií na území okresu Banská Bystrica a zástupcov súkromného sektora. Zastrešuje ich Občianske združenie Banskobystrický geomontánny park.
Aktuálne Banskobystrický geopark ponúka aj náučný chodník Cesta medi, ktorý záujemcov prevedie cez najvýznamnejšie miesta a lokality ťažby a spracovania medenej rudy v stredoveku.
Odborný garant textu: Ing. Pavel Zajac
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /MrsBrown/
Video zdroj: Youtube/Banskobystrický geomontánny park
Uverejnila: VČ