Počet inváznych druhov celosvetovo každý rok narastá. Spôsobuje to hlavne globalizácia.
Obrúbnica americká (Leptoglossus occidentalis) patrí medzi invázny druh hmyzu. Pochádza zo Severnej Ameriky. Na Slovensku sa vyskytuje v lesoch a lesných škôlkach. Jej hostiteľskými drevinami sú borovice, smrek a jedľa. Zdroj: iStockphoto.com
Čo sú biologické invázie? Viete, že biológia invázií je vedecký odbor? Prečo sa počet nepôvodných druhov neustále zvyšuje? Prečo ich podstatnú časť tvorí hmyz? Aké sú najnovšie invázne druhy hmyzu na Slovensku? V prednáške sa dozviete odpovede aj na tieto otázky.
Tému prezentoval Ing. Marek Dzurenko, PhD., z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý pôsobí na Katedre integrovanej ochrany lesa a krajiny a vyučuje predmet lesnícka entomológia.
Biologické invázie možno definovať ako šírenie nepôvodných druhov organizmov do nových oblastí, teda z jedného regiónu sveta do druhého, čo spôsobuje obrovské škody v oblasti ekonomiky. Spolu s devastáciou prírodného prostredia a prírodných habitatov sa považujú za jednu z najvážnejších príčin úbytku biodiverzity vo svete.
S inváznymi druhmi sa stretávame aj v každodennom živote. Dochádza k bezprecedentnému premiešavaniu sa a zmenám v skladbe svetovej bioty, teda celej svetovej fauny a flóry. Tá sa postupne homogenizuje a v podstate sa mení jej štruktúra a zloženie.
Ktoré druhy sú invázne?
„Invázny druh je taký druh, ktorý je jednak nepôvodný a zároveň rôznymi spôsobmi škodí v ekosystémoch,“ vysvetlil Marek Dzurenko.
„Prvá podmienka, aby bol nejaký druh považovaný za invázny, je tá, že by mal byť zavlečený, či už priamym alebo nepriamym pôsobením človeka, mimo svoj prirodzený areál rozšírenia. Na druhej strane spôsobuje škody v ekosystémoch a môže tiež spôsobovať škody v hospodárstve a niekedy aj ohrozovať ľudské zdravie.“
V USA sa ročne vynakladá 40 miliárd amerických dolárov na boj s inváznymi druhmi. V Európskej únii je to zhruba na úrovni dvanástich miliárd eur.
Počet inváznych druhov celosvetovo každý rok narastá. Spôsobuje to hlavne globalizácia, zvyšujúci sa objem medzinárodného obchodu a cestovného ruchu. V neposlednom rade prispievajú k tomu aj klimatické zmeny v podobe neustále sa zvyšujúcej priemernej globálnej teploty.
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) patrí medzi nebezpečné invázne druhy rastlín. Do Európy sa dostal v 19. storočí ako okrasná rastlina z oblasti západného Kaukazu. Vytvára husté zárasty, a tým znižuje pôvodnú druhovú diverzitu. Pri kontakte s ľudskou pokožkou a následnom vystavení UV žiareniu spôsobuje akoby popáleniny alebo pľuzgiere. Zdroj: iStockphoto.com
Čo pomáha inváznym druhom?
Nie každý nepôvodný druh, ktorý sa rozšíri mimo svoj prirodzený areál, sa dá považovať za invázny. Väčšina nepôvodných druhov nemá výrazne negatívny vplyv. O týchto votrelcoch by sme mohli povedať, že prichádzajú v mieri. Napríklad v Európskej únii existuje asi dvanásťtisíc nepôvodných druhov a z toho sa odhaduje, že asi desať až pätnásť percent pôsobí naozaj invázne.
Inváznym druhom napomáha, ak sa vyznačujú fenotypovou plasticitou. Fenotyp je súhrn všetkých vonkajších viditeľných vlastností organizmu. Pokiaľ má daný druh fenotypovú plasticitu, teda rôznorodosť alebo schopnosť meniť svoju podobu a vlastnosti, alebo schopnosť využívať rôzne zdroje v prostredí, napomáha mu to prispôsobiť sa.
Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina. Je to silný peľový alergén. Na juhu Slovenska rastie na rumoviskách, popri cestách, vodných tokoch a podobne. Zdroj: iStockphoto.com
V prípade masového rozšírenia invázne druhy významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín. Niektoré sú známe ako alergény (zlatobyle a ambrózia palinolistá), iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia (boľševník obrovský). Ich odstraňovanie je veľmi problematické, vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy.
Pokiaľ ide o slovenskú legislatívu, k inváznym druhom sa viažu ustanovenia zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.
Národný zoznam inváznych druhov rastlín na Slovensku sa nachádza v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z. Informácie o inváznych druhoch na Slovensku uvádza aj Štátna ochrana prírody SR.
Pohánkovec japonský (Fallopia japonica) pochádza z Ázie a do Európy bol dovezený ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa takmer na celom území Slovenska. Rastie v okolí vodných tokov, ciest alebo železníc, alebo na opustených miestach. Často vytvára rozsiahly hustý porast, pod ktorým už nedokážu existovať iné druhy rastlín. Zdroj: iStockphoto.com
Podstatnú časť inváznych druhov tvorí hmyz
Druhovo najpočetnejšou skupinou organizmov na Zemi je hmyz, preto tvorí aj podstatnú časť nepôvodných a inváznych druhov. Na Slovensku v súčasnosti evidujeme niekoľko desiatok inváznych druhov hmyzu, z ktorých niektoré patria medzi významné hospodárske škodce.
Jedným zo škodcov je aj lykožrút severský (Ips duplicatus), podobne ako náš lykožrút smrekový (Ips typographus) a ďalší.
V prehľadovej štúdii invázneho hmyzu z roku 2016 autori Martina Kohútová a Jozef Oboňa píšu, že sa na Slovensku vyskytuje 385 nepôvodných a 89 inváznych druhov hmyzu. Spomínajú tiež niekoľko druhov rýb a dva druhy korytnačiek. Napríklad korytnačka písmenková bola kedysi veľmi populárna u teraristov. V súčasnosti je početnejšia ako náš pôvodný druh – korytnačka močiarna.
V národnom zozname je uvedený o jeden nepôvodný druh hmyzu viac. Tento zoznam pravdepodobne už nie je aktuálny, keďže počas niekoľkých rokov pribudli ďalšie druhy.
Druhovú skladbu inváznych živočíchov tvorí 36 druhov bzdôch, vošiek a cikád, 21 druhov chrobákov, štrnásť druhov motýľov; dvanásť druhov blanokrídlovcov a šesť druhov dvojkrídlovcov, kam patria muchy a komáre.
V publikácii Invázne a nepôvodné druhy v lesoch Slovenska: Hmyz, hudby a rastliny je uverejnený vlastný zoznam lesnícky najvýznamnejších súčasných a potenciálnych inváznych druhov hmyzu. Vypracovala ho Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici.
Lykožrút smrekový. Zdroj: iStockphoto.com
Štyri najviac škodlivé druhy
Nasledujúce štyri invázne druhy sú v súčasnosti aktuálne a patria k najviac škodlivým.
Lykožrút severský (Ips duplicatus) – jeho pôvodným areálom je severná Európa a Sibír. Tento podkôrny chrobák sa vyskytuje na Slovensku od roku 1996 v smrekových lesoch, ojedinele aj v borovicových, a to prevažne v nižších polohách. Rozširuje sa najmä zo severných oblastí.
Drvinárik čierny (Xylosandrus germanus) – pochádza z východnej Ázie a patrí do skupiny abróziových chrobákov. Na Slovensku ho možno vidieť od roku 2010 v lesoch a skladoch dreva. Jeho hostiteľom sú listnaté a ihličnaté dreviny.
Lienka východná (Harmonia axyridis) – ide o orientálny druh z východnej Ázie. Je to nenásytný predátor, ktorý poľuje hlavne na vošky a iný hmyz. Na Slovensku je od roku 2008. Vyskytuje sa na stromoch, v záhradách a počas zimovania aj v bytoch.
Ploskáčik pagaštanový (Cameraria ohridella) – pôvodom z Balkánu. Na Slovensku sa nachádza od roku 1994 v stromoradiach a mestskej zeleni. Je to mínovač v listoch. Jeho hostiteľom je pagaštan konský.
Podľa Mareka Dzurenka si ľudia, ktorí sa chcú zapojiť do monitorovania alebo spoznávania a zaznamenávania inváznych druhov, môžu stiahnuť užitočné aplikácie v rámci Slovenska na špeciálnej stránke Slovenskej akadémie vied. Celoeurópsku verziu si môžu stiahnuť buď na systém Android, alebo iOS.
