Na celom svete, v rozvinutých aj rozvíjajúcich sa krajinách, nočnú oblohu čoraz väčšmi zahlcuje umelé svetlo. Svetelné znečistenie sa stáva veľmi vážnym problémom súčasnej civilizácie.
Chránené územia sa vyhlasujú na významných biologicko-geografických lokalitách, kde sa nachádzajú biotopy európskeho či národného významu, biotopy vtákov a významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu. Na Slovensku máme takýchto území vyše tisíc. Teda nejde iba o deväť známych národných parkov (NP), 14 chránených krajinných oblasti (CHKO) či štyridsiatku chránených vtáčích území, ale aj o vyše 160 rôznych chránených areálov (CHA), vyše 600 prírodných a národných prírodných rezervácií a množstvo ďalších (národných) prírodných pamiatok.
Asi málo ľudí však počulo o chránených územiach tmy. Vo svete je takýchto tmavých území vyše stopäťdesiat, na Slovensku sa môžeme pýšiť troma. Nenájdeme ich však v oficiálnom zozname chránených území Slovenska, tieto územia, žiaľ, nemajú nijakú legislatívnu podporu. Vždy ide iba o určitú dohodu (memorandum) medzi organizáciami, ktorým aj na takejto ochrane prírody záleží (správy NP či CHKO, miestne samosprávy, fakulty, občianske združenia a podobne).
Nezhasíname
Biosféra sa po milióny rokov vyvíjala v prirodzenom striedaní svetla a tmy, je mu evolučne prispôsobená. Cez deň bolo svetlo, v noci tma. Situácia sa začala radikálnejšie meniť po vynáleze žiarovky T. A. Edisonom v roku 1879. Nočná tma sa pomaličky strácala nielen z príbytkov a ulíc, ale aj z prírody. Ak chceme mať prirodzenú tmu, stačí zhasnúť.
Problémom však je, že nielen u nás, ale aj vo svete sa už niekoľko desaťročí skutočne nezhaslo, ba svietime čoraz väčšmi a intenzívnejšie. Meníme si noc na deň, neuvedomujúc si závažné dôsledky nedostatku tmy, ktorej je čoraz menej. U nás už skutočnú, prirodzenú tmu nemáme. Už stredne veľké mesto dokáže svojím svetlom zvýšiť jas nočnej oblohy na vzdialenosť aj viac ako sto kilometrov.
Je však niekoľko území, kde sa zatiaľ nočné životné prostredie narušilo len relatívne málo. Tam, prevažne z iniciatívy astronómov či ochrancov prírody, vznikajú špecifické chránené územia – parky (oblasti) tmavej oblohy. Ich účelom je chrániť a zachovať nočné životné prostredie pred umelo vytvoreným svetlom, ktoré je známe pod pojmom svetelné znečistenie.
Svetlo v hlavnej úlohe
Svetelné znečistenie je súhrn nepriaznivých vplyvov umelého osvetlenia na životné prostredie. Jeho zdrojom je svetlo vyrobené človekom a umelo pridávané do nočnej krajiny. Je to predovšetkým svetlo, ktoré nesvieti tam, kam potrebujeme, napríklad na cestu alebo chodník, ale do oblakov, lesa, okien ľudí, na hviezdy. Negatívne pôsobí na človeka, živočíchy aj rastliny.
Problematika svetelného znečistenia a jeho dopadu na životné prostredie je mimoriadne obsiahla, parciálne sa jej venujú viaceré vedné odbory. Je nevyhnutné si uvedomiť, že aktivita živočíchov a rastlín sa nekončí západom slnka. Vtedy nastupujú nočné živočíchy, ktoré potrebujú pre svoju existenciu skutočne tmu. Nočný život je rovnako bohatý ako denný, v mnohých prípadoch dokonca ešte bohatší.
Ako prví si zvyšovanie jasu nočnej oblohy všimli astronómovia, ktorým sa na oblohe začali strácať hviezdy. V súčasnosti väčšina obyvateľov našej planéty už krásu nočnej oblohy nenarušenej svetelným znečistením nepozná. V mestách je na presvetlenej oblohe viditeľných len niekoľko desiatok hviezd. A až 99 % obyvateľov Európy žije v oblastiach zasiahnutých svetelným znečistením.
Ohrozená príroda
Na negatívny vplyv svetelného znečistenia na živú prírodu upozornili ochrancovia prírody v polovici minulého storočia. Na kalifornských plážach sa korytnačky po vyliahnutí neuberali prirodzene smerom k moru, ale k pevnine, čo pre ne znamenalo záhubu. Nočná obloha je totiž prirodzene nad morom vždy svetlejšia a tak tieto nádherné tvory boli umelým svetlom dezorientované.
Najpočetnejšou obeťou svetelného znečistenia je vo všeobecnosti hmyz. Snáď každý pozná roje hmyzu krúžiace okolo pouličných svietidiel. Je to však pre hmyz pasca, z ktorej sa nevie vymaniť. V dôsledku umelého osvetlenia každú noc zahynú stovky miliárd hmyzích jedincov, ktoré sú mimoriadne dôležitou súčasťou ekosystému, bez ktorého by nemohol normálne fungovať. Hmyz je súčasťou základného potravového reťazca v prírode, je nenahraditeľný pri opeľovaní, reprodukcii rastlín, likviduje uhynuté organizmy, ovplyvňuje kvalitu pôdy, reguluje stav škodcov. Na Slovensku máme napríklad vyše 3 500 druhov motýľov a z nich je 80 % nočných.
Svetelné znečistenie má aj priame, väčšinou fatálne následky pre vtáky pri ich zrážkach s osvetlenými výškovými budovami a pri pravidelnej migrácii. Dve tretiny vtákov migrujú v noci, a najmä pri zamračenej oblohe sú vtáky dezorientované. V dôsledku nevhodného svietenia ročne zahynie vyše miliardy vtákov, čo je viac ako všetky ostatné spôsoby úhynu vtáctva (elektrické vedenia, poľovníci, automobily, pesticídy v poľnohospodárstve a iné).
Negatívny vplyv má aj na plazy, obojživelníky, vodné živočíchy, no aj na vyššie cicavce vrátane človeka.
Tak ako živočíchy, aj rastliny potrebujú v noci tmu. Fotoperióda (striedanie svetla a tmy) teda vplýva aj na životné pochody rastlín. Zmenou dĺžky noci počas roka rastliny nastavujú svoje klíčenie, kvitnutie, pučanie a opadanie listov do správneho ročného obdobia. Asi 80 % našich rastlín vrátane drevín je na fotoperiodicizmus citlivá. Zo stromov sú na nočné svetlo veľmi citlivé napríklad javory, brezy, topole a platany.
Autori: RNDr. Pavol Rapavý, RNDr. Peter Begeni
Foto:Pixabay.com
Uverejnila: VČ
Viac o svetelnom znečistení a jeho vplyvoch, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 08/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.