Peľ ako súčasť a indikátor v hodnotení kvality životného prostredia

12. apr. 2016 • Prírodné vedy

Peľ ako súčasť a indikátor v hodnotení kvality životného prostredia

Jar je obdobie, kedy množstvo kvitnúcich rastlín produkuje peľ vo veľkých množstvách. Opelenie rastlín vzniká buď anorganickou cestou (opelenie vetrom, vodou), alebo organickou, napríklad prostredníctvom hmyzu. Niektoré druhy rastlín na to, aby sa oplodnili, používajú peľ z vlastných kvetov. Výskumom peľu sa zaoberá vedný odbor palynológia.

Pojem palynológia vznikol v písomnej konverzácii Ernsta Antevsa a A. Orville Dahla a prvýkrát sa uvádza v cirkulári „Peľových analýz“ č. 8  od Hydea a Williamsa z roku 1944. Tento pojem vznikol ako kombinácia gréckeho slovesa paluno, palunein (sypať, posypať) a gréckeho podstatného mena logos (slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, prejav). Palynológia je teda veda o palynomorfách, čo je všeobecný termín pre všetky častice (predovšetkým peľové zrná a výtrusy) nachádzajúce sa v palynologických vzorkách. Dominujúcou zložkou celého spektra palynomorf sú práve peľové zrná, ktoré sú nosičmi samčích pohlavných buniek (viac o palynológii: SAV, Arborétum Mlyňany).

Kvitnutie rastlín vo vzťahu so sezónnymi klimatickými zmenami predstavuje jeden zo základných faktorov ovplyvňujúcich obdobie výskytu a množstva peľových zŕn v ovzduší, ktorý je významným objektom štúdia mnohých vedeckých oblastí.

Z peľu vieme zistiť, ako vyzeral život u nás v minulosti. Na základe starých herbárov rastlín, ktoré sa dnes nachádzajú v archívoch a múzeách, poznáme fakty o zdraví nášho prostredia pred 100 rokmi, aké bolo pred 50 rokmi a aké je teraz. Peľ nám na to dáva odpoveď.

Peľové zrná – mikroskopické orgány semenných rastlín, v ktorých sa tvoria a prostredníctvom ktorých sa transportujú samčie pohlavné bunky do samičích pohlavných orgánov a k samičím pohlavným bunkám; Zdroj: Prezentácia prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Význam monitoringu koncentrácie peľových zŕn v ovzduší je veľmi dôležitý z rôznych pohľadov či alergológie, aerobiológie, aeropalynológie, ekológie, ekotoxikológie, botaniky poľnohospodárstva, lesníctva a i. Peľové zrná a hubové spóry sú hlavné objekty štúdia z hľadiska alergénnych ochorení v mestách – cca 23,3 % polinóz detí (Tilandyová et al., 2012).

Je zaujímavosťou, že čím je viac prašné prostredie v mestách, tým menej polinóz u ľudí sa prejavuje. V počte 4 – 7 % z európskeho obyvateľstva preukazuje senzitivitu na spóry húb rodov Alternaria Cladosporium. Permanentný monitoring je dôležitý pre tzv. volumetrickú stacionárnu analýzu a kvantifikáciu výskytu peľu anemofilných (opeľujú sa vetrom) rastlín vo vzduchu.

O peli z pohľadu hodnotenia kvality životného prostredia hovoril v marcovej vedeckej kaviarni prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave a vedúci Katedry botaniky na Prírodovedeckej fakulte UK. Vysvetlil problematiku obnovujúcich sa a prispôsobujúcich mechanizmov rastlín, adaptácie na zmeny životného prostredia a objasnil vytvorenie testu určenia ekogenotoxicity – environmentálnej mutagenézy s využitím druhov divorastúcej flóry.

Princíp spoločensky prijateľnej resp. únosnej miery environmentálnych rizík je základným kritériom pre voľbu strategických priorít. Prvotným procesom tejto optimalizácie je hodnotenie existujúcich rizík a vypracovanie metód pre takéto hodnotenie. Hodnotenie vplyvov na životné prostredie predstavuje účinný a preventívny systém ochrany životného prostredia. Kvalifikovaná a validizovaná bioindikácia a biomonitoring priamo na mieste in situ sú v tejto súvislosti nenahraditeľné a poskytujú konkrétne údaje o ekotoxickom, resp. genotoxickom riziku a ohrození životného prostredia v danej lokalite.

Karol Mičieta prezentoval aj svoju metódu retrospektívneho monitoringu ekogenotoxicity na rastlinách za posledných sto rokov na Slovensku, ktorá umožňuje odhaliť a určovať významné zmeny v životnom prostredí už na základe využitia starých herbárových položiek. V oblasti Trenčianskych Bohuslavíc bol napríklad objavený peľ v sedimentoch starých 35 tisíc rokov. V závere prezentácie témy priblížil aj súčasný stav ekogenotoxicity, resp. kvality životného prostredia v jednotlivých priemyslových a mestských aglomeráciách, ktorým sa venoval vo svojom výskume a priblížil možnosti znižovania koncentrácie peľu a hubových spór v ovzduší. Sú tu aj jednoduché metódy, ako jezachovávanie čistoty životného prostredia miest a dedín, včasné kosenie a ošetrovanie zatrávnených plôch, poľnohospodárskych úhorov a následné odstránenie pokosených častí rastlín z ošetrených plôch, ako aj ochrana mestskej zelene voči chorobám a škodcom a pod.

 

Počas podujatiasi návštevníci mohli pozrieť aj panelovú výstavu, ktorá súvisí s botanikou. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky pri CVTI SR pripravilo výstavu pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej slovenskej osobnosti, prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej. Spracovávala nevšedné druhy rastlín a zostavila rozsiahly herbár pod názvom Herbarium Textoris. V súčasnosti je herbár uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a dodnes sa využíva na pedagogické a vedecké účely. Výstava o Izabele Textorisovej je pre verejnosť otvorená od 16. 3. 2016 do 30. 4. 2016 v budove CVTI SR. Autorkou výstavy je RNDr. Marta Vozárová.

 

Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Fotozdroj:

Obrázok č. 1 SAV Arborétum Mlyňany

Obrázok č. 2 Prezentácia prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Obrázok č. 3 NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

 

prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.Karol Mičieta (1952) pochádza zo Žiliny. V roku 1976 absolvoval štúdium botaniky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1981 – 1990 pôsobil v Ústave molekulárnej a subcelulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK, ako vedecký a pedagogický pracovník, v rokoch 1990 – 1995 pracoval v Ústave bunkovej biológie ako samostatný vedecký pracovník. Od roku 1995 je vedúcim Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK. V roku 1998 sa habilitoval na docenta v odbore botanika. V roku 2007 získal titul profesor v odbore všeobecná ekológia, ekológia jedinca a populácií. Absolvoval mnohé zahraničné stáže. Je členom viacerých odborných slovenských i zahraničných spoločností, odborných komisií, vedeckých rád atď. Podieľal sa na mnohých domácich aj zahraničných vedeckých projektoch. Od decembra 2002 do januára 2011 bol predsedom Akademického senátu Univerzity Komenského. Od roku 2011 je rektorom Univerzity Komenského v Bratislave.

 

Prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., bol hosťom Vedy v CENTRE dňa 31. marca 2016, kde vystúpil na tému Peľ v hodnotení kvality životného prostredia.

Záznam z prednášky 

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Prechod VK na VND - jeseň
výtvarná súťaž TVT 2019
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Agrofilm 2019
Zaujímavosti vo vede
Pri bunkovej smrti rozlišujeme 2 typy – nekróza a apoptóza.
Zistite viac