Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov 2019 Attila Tóth: Príroda musí vstúpiť aj do našich miest


Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov 2019 Attila Tóth: Príroda musí vstúpiť aj do našich miest

Patrí medzi najperspektívnejších mladých vedcov s medzinárodným ohlasom. Krajinný architekt Attila Tóth zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre je laureátom viacerých prestížnych ocenení a jeho meno zarezonovalo aj počas slávnostného galavečera Týždňa vedy a techniky, keď si prevzal ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.

Ing. Attila Tóth, PhD. pôsobí ako odborný asistent na Katedre záhradnej a krajinnej architektúry Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre. Ako odborník v oblasti krajinnej architektúry sa zameriava na zelenú infraštruktúru v urbanizovanom prostredí a kultúrnej krajine. V rámci svojej vedecko-výskumnej práce absolvoval niekoľko výskumných pobytov vo významných zahraničných inštitúciách a stal sa laureátom viacerých prestížnych medzinárodných ocenení: Green Talents Award, Ceny BMW za trvalú udržateľnosť a inovácie, dvakrát dostal cenu ECLAS Award, trikrát Štipendium Akcie Rakúsko-Slovensko a trikrát si prevzal aj ocenenie od rektora SPU. Je autorom a spoluautorom množstva vedeckých  publikácií a prác zverejnených na stránkach vplyvných zahraničných časopisov a spolupodieľa sa na riešení niekoľkých medzinárodných vedeckovýskumných projektov. Ako mladý vedec patrí k najvýznamnejším osobnostiam v odbore krajinnej architektúry na Slovensku i v zahraničí a jeho návrhy nachádzajú úspešné uplatnenie v praxi.

Čo pre vás znamená Cena za vedu a techniku? Aké pocity ste mali, keď ste sa dozvedeli, že patríte medzi laureátov?

Ocenenie považujem zavýznamné uznanie mojej doterajšej vedeckovýskumnej práce. Informácia o tom, že budem ocenený, ma milo prekvapila a veľmi potešila. Cítim sa byť poctený a teším sa, že aj v domácom prostredí na Slovensku je moja práca uznávaná na takej vysokej úrovni. Veľmi si vážim, že moja alma mater, presnejšie vedenie fakulty a univerzity, ma považujú za osobnosť vedy a techniky. Teší ma, že moja nominácia oslovila aj posudzujúcu odbornú komisiu. Ocenenie Osobnosť vedy a techniky je pre mňa úžasnou motiváciou na pokračovanie v práci a ďalšie rozvíjanie môjho odborného a akademického profilu.

Ako krajinný architekt sa venujete výskumu zelenej infraštruktúry. Čo si pod tým môže predstaviť bežný človek? Znamená to, že hľadáte aj spôsoby, pomocou ktorých by život v mestách mohol byť krajší a ekologickejší?

Mohli by sme to tak zjednodušene zhrnúť. Krajinný architekt je, ako aj názov odboru napovedá, architektom krajiny. Tvorí teda otvorené (nezastavané) priestory v sídlach a krajine, a to od malých rodinných záhrad až po rozsiahle krajinné priestory. Vedeckovýskumne sa už takmer 10 rokov venujem zelenej infraštruktúre. Ide o sieť prírodných a prírode blízkych prvkov, ktoré poskytujú široký rozsah ekosystémových služieb a prepájajú urbanizované prostredie s okolitou krajinou. Zelená infraštruktúra v mestách a obciach zadržiava zrážkovú vodu, zlepšuje mikroklímu, ochladzuje prostredie a poskytuje tieň v letnom období, znižuje hluk a prašnosť, čistí ovzdušie, vodu a pôdu, podporuje biologickú rozmanitosť a ekologickú stabilitu, vytvára atraktívne priestory pre sociálnu interakciu obyvateľov a zlepšuje fyzické a duševné zdravie ľudí. Krajinný architekt teda naše životné prostredie robí krajším, zdravším a ekologickejším.

Ing. Attila Tóth, PhD. počas slávnostného galavečera Cena za vedu a techniku 2019

Obyvatelia slovenských miest už dlho volajú po zelenšej krajine. Mali by byť podľa vás naše mestá viac späté s prírodou? Ako riešia podobný problém v iných častiach sveta? Mohli by ste spomenúť nejaké inšpiratívne príklady?

Je úplne prirodzené, že aj obyvatelia slovenských miest a obcí volajú po zelenšej krajine. Človek prirodzene túži po spätosti s prírodou. V súčasnosti už neplatí bipolárny koncept, ktorý medzi mesto a krajinu kreslil hrubú čiaru. Mesto je súčasťou krajiny. Príroda musí preto vstúpiť aj do našich miest. Na naše ulice, námestia, sídliská, strechy a múry patrí zeleň. Túžba ľudí po kúsku prírody v blízkosti svojich obydlí je čitateľná v komunitných záhradách, hmyzích hoteloch, napájadlách a kŕmidlách pre vtáky či výsadbách stromov a kvetinových lúk. Zelené mestá sú dnes štandardom vyspelých kultúrnych krajín sveta. Zelený prístup sa prejavuje na rôznych úrovniach – vyspelé mestá svoju zelenú infraštruktúru systematicky plánujú a inovatívne implementujú. Majú strategické plány, ktoré sa odzrkadľujú v nadčasových priestoroch zelene. Z hľadiska strategického plánovania zelene považujem za vlajkové lode napríklad Viedeň, Kolín nad Rýnom či Kodaň. Z pohľadu implementácie zelenej infraštruktúry sú inšpiratívnymi príkladmi Park Martina Luthera Kinga v Paríži, Ekologický park v Londýne či revitalizácia rieky Manzanares a jej nábrežia v Madride.

Niekoľko mesiacov ste strávili na polročnom výskumnom pobyte na Inštitúte krajinného plánovania Universität für Bodenkultur (BOKU) vo Viedni v rámci Štipendia Akcie Rakúsko-Slovensko pre postdoktorandov financovaného Rakúskym federálnym ministerstvom školstva, vedy a výskumu. V rámci neho ste sa snažili implementovať zelenú infraštruktúru v piatich rakúskych mestách. Aké ciele ste mali?

Výskumný pobyt na Inštitúte krajinného plánovania BOKU som absolvoval od marca do septembra 2019. Mojím cieľom bolo uskutočniť aplikovaný výskum orientovaný na plánovaciu prax, a to s výskumnou otázkou, ako päť najväčších rakúskych miest – Viedeň, Graz, Linz, Salzburg a Innsbruck – plánuje a implementuje zelenú infraštruktúru. V rámci tohto výskumu som analyzoval plánovacie stratégie a koncepty spomínaných miest a uskutočnil som naratívne rozhovory s odbornými pracovníkmi samospráv. Získal som tiež lepší prehľad o overených praktických prístupoch k plánovaniu zelenej infraštruktúry v rakúskych mestách, ktorý môžem použiť v rámci svojho vedecko-výskumného, pedagogického a odborno-praktického pôsobenia. Všetky tieto mestá majú zeleň medzi svojimi prioritami a integrujú ju do svojich územnoplánovacích dokumentov. Inšpiratívnym príkladom je napríklad Koncept zelených a otvorených priestorov mesta Viedeň, ale aj Zelená sieť miest Graz a Salzburg.

Do spektra vášho vedeckého zamerania patrí aj hospodárenie s vodou v krajine. Veľakrát spôsobujú intenzívne lejaky v mestách problémy – cesty bývajú zaplavené vodou, ktorá cez betónovú krustu nemá ako vsakovať do pôdy. Aké riešenia ponúka krajinná architektúra?

Klimatická zmena so sebou prináša extrémne výkyvy počasia. Samosprávy našich miest a obcí sa musia pripraviť na obdobia dlhšie trvajúceho sucha, ako aj prívalové dažde. Úhrn zrážok sa teda výrazne nemení, o to výraznejšie sa však mení ich distribúcia a intenzita počas roka. Efektívnymi adaptačnými opatreniami na tieto problémy sú prírode blízke riešenia, ktoré sa stávajú produktívnou súčasťou zelenej infraštruktúry urbanizovaného prostredia. Krajinná architektúra ponúka riešenia na plánovacej aj implementačnej úrovni. Je veľmi dôležité, aby naše samosprávy mali lokálne stratégie a koncepty zelenej infraštruktúry, ktoré riešia zelenú a modrú infraštruktúru ako komplexný systém. Na implementačnej úrovni je dôležité regulovať zástavbu a chrániť nezastavané priestory, podporovať vodopriepustné povrchy spevnených plôch, aktívne odstraňovať nadbytočné spevnené povrchy, v uličných priestoroch a na námestiach vytvárať prvky zelene pre vsakovanie zrážkovej vody, podporovať strešné a vertikálne ozelenenie a podobne. Krajinná architektúra je profesiou, ktorá tieto prvky dokáže vhodným spôsobom vnášať do prostredia našich miest a obcí.

Vedeli by ste uviesť zopár jednoduchých tipov, ako môže každý z nás prispieť k zdravšiemu životnému prostrediu?

Zelená infraštruktúra v plnej miere podporuje filozofiu „mysli globálne, konaj lokálne“. Každý z nás vie prispieť k zdravšiemu životnému prostrediu podľa svojich možností. Môžeme napríklad ozeleniť svoje balkóny či strechy našich domov a garáží. Veľkým prínosom je aj to, ak dažďovú vodu z našich striech a spevnených plôch nenecháme odtekať do kanalizácie, ale zbierame ju v zberných nádobách alebo dažďových záhradách a iných vegetačných retenčných prvkoch. K zdravšiemu životnému prostrediu môžeme prispieť aj dobrým odpadovým hospodárstvom. Každá domácnosť by mala mať aspoň jedno kompostovisko pre bioodpad. Z neho získaný kompost vieme následne použiť v našich záhradách, pre zlepšenie pôdnych vlastností pod stromami, krami a trvalkami. Prispieť môžeme aj starostlivosťou o rastliny v našom okolí, napríklad ich závlahou v období sucha, a to bez ohľadu na to, či nám konkrétna plocha zelene patrí, alebo je súčasťou verejného priestoru. Veľmi významným spôsobom vieme priložiť ruku k spoločnému dielu aj tým, že stromy nevyrúbeme z nezmyselných dôvodov, nepoužívame chemikálie v našich záhradách a osadíme užitočné prvky pre voľne žijúce živočíchy.

Máte nejakú pracovnú víziu, sen, ktorý by ste v budúcnosti v rámci krajinnej architektúry chceli uskutočniť?

Chcel by som dosiahnuť, aby krajina a zelená infraštruktúra boli ťažiskovými témami v slovenskej legislatíve a v územnoplánovacej praxi na Slovensku. Každá samospráva by mala mať svojho krajinného architekta, ktorý má na starosti koncepčné plánovanie a tvorbu zelene v intraviláne i extraviláne obce a píše fundované projektové zámery na získavanie finančných prostriedkov pre implementáciu zelenej infraštruktúry vo svojej obci. Dôležité je však aj to, aby každá samospráva mala aj svojho záhradníka, ktorý je odborníkom na zakladanie a následnú údržbu a starostlivosť o plochy a prvky zelene. Od veľkosti samospráv by sa mal odvíjať celkový počet odborne spôsobilých pracovníkov takýchto útvarov. Aby krajinná architektúra na Slovensku vedela konečne prekročiť aj hranice intravilánu, považujem za nevyhnutné, aby budúce vlády systematicky a kontinuálne podporovali implementáciu pozemkových úprav, kde krajinný architekt musí byť vedúcim členom kolektívu, aby zelená infraštruktúra a iné krajinné hodnoty boli prioritne integrované do projektov pozemkových úprav. Je to pre našu spoločnosť veľkou výzvou a úžasným potenciálom, aby sme našu krajinu fundovane zveľadili. Oblastí aj inšpirácií, ako posunúť našu krajinu dopredu, je naozaj veľa, ale to je už na dlhší rozhovor.

Ďakujem vám za rozhovor a aj v mene redakcie Vedanadosah.sk vám gratulujeme k oceneniu.

Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Slnečnica je z hľadiska svetovej produkcie olejnín štvrtá najvýznamnejšia olejnina na svete.
Zistite viac