Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu klesá

23. okt. 2020 • Humanitné vedy

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu klesá

Kým v apríli by sa dalo proti koronavírusu zaočkovať 40,9 percenta respondentov, v septembri už iba 23,5 percenta respondentov. Pokles ochoty súvisí s pocitom ohrozenia, presvedčením o pôvode vírusu a dôverou vo vládu a v inštitúcie. 

„Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ Na túto otázku odpovedalo v septembri kladne iba 23,5 percenta respondentov. Až 48,3 percenta respondentov by sa zaočkovať nenechalo a 28,2 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku.

Narastá podiel ľudí, ktorí neveria, že vírus je nebezpečný

„Klesajúca ochota dať sa zaočkovať je pravdepodobne zapríčinená najmä rastúcim presvedčením, že koronavírus nie je až taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť. Neochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s konšpiračnými presvedčeniami o umelom pôvode vírusu a nižšou dôverou v inštitúcie. Ukazuje sa, že na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, môžu konšpiračné presvedčenia negatívne zasahovať̌ do snahy eliminovať̌ epidémiu,“ konštatuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Súvislosť medzi ochotou dať sa zaočkovať a vierou v rôzne „alternatívne“ reality potvrdzuje aj fakt, že v septembri by sa spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, dalo zaočkovať až 45,4 percenta. Naopak, zaočkovať by sa nechalo iba 11,1 percenta z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne.

V apríli, máji aj v septembri respondenti ako najvýznamnejší dôvod uvádzali presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. Najvýraznejšou zmenou je však nárast podielu ľudí, podľa ktorých „koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť.“ Táto skupina narástla z 8,9 percenta v apríli na 20,8 percenta v septembri. Pokles ochoty dať sa zaočkovať tak môže súvisieť s nárastom presvedčenia, že koronavírus nepredstavuje až také výrazné nebezpečenstvo.

Hoaxom a dezinformáciám v čase koronakrízy sa venovali na svojej prednáške Doc. PaeDr. Vladimíra Čavojová, PhD. a Mgr. Jakub Šrol, PhD. z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Politické preferencie a dôvera k vláde

Najčastejšie sú ochotní podstúpiť očkovanie tí respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození. Z prieskumu tiež vyplýva, že ochota dať sa zaočkovať súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí vo voľbách volili koalíciu PS-Spolu (50 percent), stranu Za ľudí (43,8 percenta) a SaS (43,2 percenta). Menšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči OĽANO (27,2 percenta), Sme rodina (18,9 percenta) a Smer–SD (18,2 percenta). Najnižšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči strany ĽSNS (12 percent).

Respondenti, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Táto súvislosť platila v apríli, v máji i v septembri. Najviac koreluje ochota dať sa zaočkovať s dôverou k vláde. Zároveň platí, že dôvera v tieto inštitúcie postupne od apríla klesá, najviac poklesla dôvera voči vláde (z aprílového priemeru 6,85 na septembrový priemer 4,66). „Od apríla na Slovensku sledujeme postupný pokles dôvery v inštitúcie (a najmä vo vládu) v súvislosti s epidémiou. Takýto pokles dôvery môže súvisieť s poklesom ochoty dať sa zaočkovať, pretože i niektoré zahraničné štúdie hovoria o inštitucionálnej dôvere ako o významnom faktore pre ochotu dať sa zaočkovať,“ hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Povinné očkovanie zaplatené zamestnávateľom

Respondenti odpovedali aj na otázku, ako by sa zachovali v hypotetickej situácii, ak by im zamestnávateľ nariadil povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19, pričom by uhradil potrebné náklady. V takejto situácii by sa dalo zaočkovať 47,1 percenta respondentov (22,2 percenta by s tým nemalo problém a 24,9 percenta by síce s takýmto nariadením nesúhlasilo, ale zaočkovať by sa dalo). Štvrtina respondentov (25,5 percenta) by sa nedala zaočkovať a radšej by zo zamestnania odišla a ďalších 27,4 percenta respondentov by takúto situáciu nevedelo posúdiť.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení spojených s pandémiou koronavírusu v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a v septembri. Výskumy budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch a vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk).

(TL)
Zdroj: Tlačová správa SAV a Seesame

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zistite viac