Nové dáta o Venuši získa svet aj vďaka fyzikom SAV

16. okt. 2020 • Fyzikálne vedy

Nové dáta o Venuši získa svet aj vďaka fyzikom SAV

Vesmírna sonda BepiColombo, ktorá od roku 2018 putuje k Merkúru, sa priblížila k Venuši na vzdialenosť 10 720 kilometrov. Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied bude možné tento blízky prelet využiť na skúmanie vlastností iónov v jej hornej atmosfére.

Európsko-japonská vesmírna sonda BepiColombo, ktorá v roku 2025 dosiahne orbitu Merkúra, transportuje viacero vedeckých zariadení. Tie budú po dobu najbližších 4 dní aktivované. Medzi nimi je aj iónový hmotnostný spektrometer SERENA/PICAM (Planetary Ion CAMera), ku konštrukcii ktorého prispeli aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a bratislavskej technologickej firmy Q-Products.

„Úlohou prístroja PICAM je registrovať distribúciu iónov, čiže ich chemické zloženie, energiu a smer, z ktorého prilietajú. Na rozdiel od našej Zeme, ktorú pred slnečným vetrom chráni jej magnetické pole, Venuša vlastné magnetické pole nemá. Jej magnetosféra je iba indukovaná magnetickým poľom Slnka a jej horná atmosféra významne reaguje s nabitými časticami slnečného vetra. Prelet sondy týmto zložitým fyzikálnym prostredím určite prinesie množstvo cenných poznatkov o tejto našej susednej planéte,“ uviedol Ján Baláž z ÚEF SAV, ktorý sa na konštrukcii sondy priamo podieľal.

Pre samotný ústav je toto v poradí už dvadsiata prvá aktívna vesmírna misia, ku ktorej prispel vývojom a konštrukciou vedeckej prístrojovej techniky. „Okrem toho pracujeme aj na vybudovaní globálnej siete detektorov na monitorovanie airglow žiarenia, podieľame sa na analýze dát z experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a pracujeme aj na rozvoji fyzikálnych modelov správania sa kozmického žiarenia v magnetosfére Zeme a heliosfére. Taktiež realizujeme merania sekundárneho kozmického žiarenia na Lomnickom štíte,“ dopĺňa vedúci oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Pavol Bobík.

Záujem o Venušu významne vzrástol v septembri tohto roka, kedy rádioteleskopy v čilskej Atacame a na Havaji detegovali v atmosfére Venuše fosfán, ktorý na Zemi vzniká výhradne biogénnou činnosťou. Doposiaľ bola Venuša pre vysoké teploty, tlak a toxickú atmosféru považovaná za úplne nehostinnú pre život nášho typu. Prítomnosť fosfánu evokuje hypotézu o možnom mikrobiálnom živote vo vyšších vrstvách atmosféry.

Zdroj: Tlačová správa SAV

Foto: ESA, JAXA

(DK)

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Dievčatá majú viac chuťových pohárikov ako chlapci.