Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nezabúdajme na prevenciu rakoviny

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto / rakovina

Karcinóm prsníka patrí medzi najčastejší typ zhubného ochorenia u žien. Tvorí 27 % zo všetkých zhubných nádorov. Vďaka pokroku v diagnostike a liečbe odborníci aktuálne sledujú vo väčšine krajín pokles úmrtnosti na karcinóm prsníka (Holandsko, Nemecko, Austrália, atď.); na druhej strane, v niektorých krajinách úmrtnosť stúpa (Ukrajina, Rusko, Japonsko). Tento fakt je podmienený dostupnosťou adekvátnej liečby, ako aj zmenou rizikových faktorov.

Práve na tieto akútne témy sa začiatkom tohto roka uskutočnil I. onkogynekologický kongres (OGK). Vytvoril zázemie pre medziodborový prienik špecializácií zaoberajúcimi sa gynekológiou, onkogynekológiou, onkológiou a patológiou na ambulantnej a klinickej úrovni.Program bol tematicky členený do piatich sekcií: karcinóm prsníka, karcinóm krčka maternice, karcinóm tela maternice, karcinóm vaječníka, karcinóm vulvy, pošvy a vajíčkovodu.

Prednášajúci sa dotkli aktuálnych možností diagnostiky, skríningu a liečby karcinómov prsníka, krčka maternice, maternice a vaječníkov. Svojim pohľadom prispeli okrem gynekológov a onkológov aj patológovia a rádiodiagnostici. Diskusie na záver každej sekcie boli veľmi zaujímavé a prínosné pre všetkých zúčastnených.

Ako tvrdia odborníci, samotná prevencia karcinómu prsníka začína pri samovyšetrovaní prsníkov. Zo zobrazovacích vyšetrení je možné využiť ultrasonografické a mamografické vyšetrenie. Mamografia patrí medzi skríningové vyšetrovacie metódy. To znamená, že každá žena po 45 roku života absolvuje vyšetrenie v intervale 2 rokov. Samotný interval v rámci skríningového programu, pri fyziologických nálezoch vystačuje, nakoľko kumulácia dávky radiácie pri frekventovanejšom vyšetrovaní je spojená so signifikantnými nežiaducimi účinkami. Mamografia v skoršom veku je indikovaná u rizikových pacientok, s výskytom karcinómu u priameho príbuzného. Mamografické vyšetrenie je indikované tiež pri suspektnom ultrazvukovom náleze, ako aj u žien, u ktorých je plánovaná hormonálna substitučná liečba.

Karcinóm krčka maternica predstavuje v súčasnej dobe preventabilné ochorenie. Pokroky v medicíne urobili za posledných 100 rokov v štatistikách tohto ochorenia výrazné zmeny. Kým na začiatku 20. storočia bol karcinóm krčka maternice najčastejším dôvodom úmrtia ženy na nádorové ochorenie s vtedajšou incidenciou až 37 prípadov na 100 000 obyvateľov, tak v súčasnej dobe je to 7 prípadov na 100 000 obyvateľov.

Základom skríningu je onkocytologický ster odobratý z krčka maternice. Vzhľadom k tomu, že interval vývoja karcinómu z HPV infikovanej sliznice trvá približne 10 rokov, je frekvencia onkocytológie opodstatnená raz za 3 roky. V našich zemepisných šírkach je toto vyšetrenie preplácané poisťovňou jeden krát ročne. Okrem zhodnotenia morfológie cervikálnej sliznice, má signifikantný význam vyšetrenie prítomnosti HPV infekcie. Až 80 – 90 % žien dokáže pomocou vlastného imunitného systému infekciu HPV spontánne zlikvidovať. U zvyšných pacientok predstavuje prítomnosť infekcie riziko vzniku dysplázie a konzekutívne nádorových buniek.

Očkovanie proti HPV zabraňuje vzniku nových dysplázii z prítomnej HPV infekcie, naopak ale nedokáže redukovať morfologické zmeny, ktoré už HPV infekcia spôsobila. V súčasnej dobre je na trhu dostupná vakcína obsahujúce antigény proti HPV typu 16 a 18. Ďalšou je podobná vakcína, ktorá okrem HPV 16 a 18 kryje aj sérotypy 6 a 11. Táto vakcína je schopná tak prevenovať aj vznik genitálnych bradavíc. Posledná, deväť-valentná vakcína pokrýva okrem štyroch spomínaných sérotypov aj HPV 31, 33, 45, 52, 58.

symbol prevencia

Karcinóm tela maternice patrí pri porovnaní gynekologických malignít medzi najčastejšie entity. Je typický výskytom u žien v postmenopauze, v 6 – 7 dekáde života. Pre tieto pacientky je okrem postmenopauzy typická aj prítomnosť metabolického syndrómu. Vďaka anatomickým pomerom ide o ochorenie s dobrou prognózou v porovnaní s ostatnými malignitami. Iniciálny karcinóm vznikajúci v endometriu sa ihneď manifestuje krvácaním z rodidiel, čo je fakt, ktorý „prinesie“ postmenopauzálnu pacientku do ambulancie gynekológa. Bioptická verifikácia z kyretáže či hysteroskopie predstavuje základnú diagnostickú dogmu. K určeniu rozsahu ochorenia je využívaná transvaginálna sonografia a vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Primárnou kurabilnou liečbou pre karcinóm tela maternice ostáva chirurgická liečba. Trendom je naďalej miniinvazívna chirurgia, v podobe laparoskopickej, či robotickej chirurgie s odstránením maternice a adnex. Chirurgický staging lymfatických uzlín je naďalej v niektorých aspektoch sporný. Vyšetrenie sentinelovej uzliny stále neprináša uspokojivé závery. Vynechanie lymfadenektómie je možné u nízko rizikových pacientok, ktoré sú definované najmä na základe rozsahu ochorenia. U ostatných pacientok stále ostáva regionálna lymfadenektómia súčasťou primárnej chirurgickej liečby. Pre pacientky, ktoré sú z ohľadu sprievodných komorbidít kontraindikované k chirurgickému výkonu, ostáva možnosťou kurabilnej liečby radikálna brachyterapia či externá rádioterapia.  

Ovariálny karcinóm predstavuje spomedzi všetkých gynekologických malignít ochorenie s najhoršou prognózou. Problémom pri tejto diagnóze ostáva naďalej klinicky inaparentný incipientný priebeh s diagnostikou už pokročilých štádií. V etiopatogenéze sa uplatňuje proces ovulácie spojený s lokálnym uvoľňovaním voľných radikálov, pričom primárny „locus minoris resistentiae“ je pravdepodobne mnohokrát vo fimbriálnej časti vajíčkovodu.

Výrazný benefit v celkovom prežívaní pacientky v porovnaní s rôznou onkologickou liečbou zaisťuje cytoreduktívny chirurgický výkon s dosiahnutím R0 resekcie. Hypertermická intraperitoneálna chemoterapia (HIPEC) je účinná forma liečby, ktorá nasleduje po chirurgickej cytoreducii. Nanešťastie v našom regióne ide o len o malý počet pracovísk, ktoré túto liečebnú modalitu realizujú.

 

Informácie za organizačný tím OGK poskytol: MUDr. Ján Varga, PhD., Gynekologicko – pôrodnícka klinika UPJŠ LF a UNLP, Košice

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky