Rok 2019 prináša vo svojom úvode jeden z najkrajších astronomických úkazov, ktorý nepotrebuje žiadne komplikované, drahé technické vybavenie, upozorňuje Mgr. Marek Husárik, PhD. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
„Je ho možné bez problémov vidieť voľným okom. Iba mraky, budovy, kopce a stromy môžu tomu zabrániť. Komu nebolo dopriate vidieť úplné zatmenie Mesiaca koncom júla, bude mať možnosť vidieť ho nadránom v pondelok 21. januára.“
Odborník vysvetľuje, že kým to júlové začínalo nad východným obzorom, toto januárové sa odohrá nad západným. „Celý priebeh toho júlového sme nevideli, no ani tohto januárového neuvidíme. Ale to nevadí. Tú najkrajšiu časť úplného zatmenia uvidíme. Najlepšie podmienky budú mať pozorovatelia v Kanade, na Aljaške, v USA, Mexiku a Južnej Amerike. Naopak, toto zatmenie vôbec neuvidia napr. v Číne, Indii, Austrálii, Madagaskare.“
Mgr. Marek Husárik, PhD. ďalej uvádza, kedy si na toto zaujímavé vesmírne divadlo privstať a opisuje ďalšie podrobnosti:
Ako každé zatmenie, aj toto bude mať niekoľko fáz. Začne sa vstupom Mesiaca do tzv. polotieňa Zeme o 3:36. Táto fáza je veľmi nezreteľná, treba počkať niekoľko desiatok minút, kedy ľavá časť Mesiaca mierne stmavne. S príchodom začiatku čiastočného zatmenia od 4:34 už bude ľavá časť Mesiaca nadobúdať slabočervenkastý odtieň. Povrch Mesiaca bude viac a viac postupovať do tieňa Zeme, až o 5:41 sa do neho ponorí úplne. Nastane úplné zatmenie Mesiaca. Okolitá krajina bude vyzerať nezvyčajne! Razom bude tmavšie a na oblohe sa objavia aj menej jasné hviezdy. Mierne naľavo hore (obrázok č. 1) od červeného Mesiaca sa zvýrazní otvorená hviezdokopa Jasličky v Rakovi (známa aj ako M44, Úľ, Praesepe). Na východe sa zviditeľní aj Mliečna cesta.
Obrázok č. 1: Mesiac v čase maximálneho zatmenia. Vľavo hore sa objaví otvorená hviezdokopa Jasličky v súhvezdí Rak.
O 6:12 nastane maximálne fáza zatmenia. Disk Mesiaca nebude rovnomerne hnedočervený, pretože stred tieňa Zeme bude bližšie k spodnému okraju disku. Takže spodná časť Mesiaca bude tmavšia ako horná. Fáza úplného zatmenia potrvá 1 hodinu a 2 minúty, teda do 6:43. Po nej sa začne Mesiac dostávať znova do polotieňa Zeme, horná ľavá časť Mesiaca sa rozsvetlí. To sa však bude diať počas úsvitu. Slnko bude oblohu postupne rozjasňovať a zvyšok priebehu mesačného zatmenia neuvidíme, a to aj kvôli zapadnutému Mesiacu, ktorý sa okolo 7:30 schová pod obzor. Zatmenie skončí definitívne o 8:48.
Pondelková ranná cesta do/z práce alebo za inými povinnosťami tak môže byť naozaj príjemná.
Poznamenajme, že Mesiac tento rok absolvuje jedno zatmenie, ktoré uvidíme zo Slovenska. Síce nebude úplné, ale aspoň čiastočné. Odohrá sa 16. júla krátko po východe Mesiaca nad juhovýchodným obzorom po 22. hodine. Maximálna fáza tohto zatmenia nastane o 23:30. Tieto dve zatmenia budú pre Slovensko na najbližších 6 rokov posledné! Ďalšie takto efektné nastane až v septembri 2025. Mesiac za tú dobu zaznamená síce 11 zatmení, ale viaceré budú pre Slovensko neviditeľné, pretože sa udejú, kedy bude Mesiac pod obzorom alebo budú len polotieňové.
Ak nám to podmienky dovolia, počas zatmenia obráťme svoj zrak zo severozápadu na juhovýchod. Našu pozornosť jednoznačne zaujmú dva jasné body. Dokonca už pred samotným zatmením sa vynoria spoza obzoru pred 5. hodinou. Nie, nebudú to hviezdy. Ale dve planéty. Venuša a Jupiter. Tá vyššie bude Venuša a nižšie, necelé 3 stupne Jupiter. O deň neskôr po zatmení, teda 22. januára v obedňajších hodinách nastane medzi nimi tzv. konjunkcia, teda uhlová vzdialenosť medzi nimi bude v tomto čase najmenšia. Hoci tento okamih nastane počas dňa, no stále dostatočne blízko ich uvidíme v tento deň ráno (na obrázku č. 2). V ďalších dňoch sa budú od seba vzďaľovať, no stále budú nápadnými objektmi na východnej časti oblohy pred východom Slnka. No a v posledné januárové ráno sa medzi Venušu a Jupiter dostaví kosáčik Mesiaca.
Obrázok č. 2: Venuša a Jupiter v konjunkcii 22. januára 2019 ráno. Premietať sa budú medzi súhvezdia Hadonos a Škorpión a naľavo od hviezdy Antares.
Odborný garant textu a foto poskytol: Mgr. Marek Husárik, PhD. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ