Návrh novej Železnej studničky v Bratislave ráta aj s ochranou žiab


Návrh novej Železnej studničky v Bratislave ráta aj s ochranou žiab

Vizualizácia predĺženia promenády podľa víťazného návrhu. Zdroj: Bratislava.sk

Populárnu prímestskú rekreačno-oddychovú lokalitu v Bratislavskom lesnom parku čaká veľká rekonštrukcia. Nový návrh prináša obnovu, no berie ohľad na prírodu. S prácami sa začne pravdepodobne budúci rok.

Železná studienka (v súčasnosti Železná studnička) dostala svoj názov podľa prameňa železitej vody, ktorý objavili začiatkom 19. storočia. Vďaka krásnej prírode a dobrej dostupnosti patrí táto oblasť medzi najvyhľadávanejšie prírodné lokality Bratislavy. Železná je tiež významnou križovatkou a východiskovým bodom mnohých turistických a cyklistických chodníkov, ktoré sa vlnia Malými Karpatami, chránenou krajinnou oblasťou.

Rekonštrukcia začne pravdepodobne budúci rok

Hlavné mesto Bratislava, Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) a Generálny investor Bratislavy vyhlásili koncom minulého roka architektonickú súťaž zameranú na návrh predĺženia promenády na Železnej studničke. Zadanie súťaže vznikalo v spolupráci s Mestskými lesmi v Bratislave. Jeho cieľom bolo vytvoriť prístupnú a atraktívnu promenádu, no zároveň chrániť vzácne územia a biotopy.

Súťaž zástupcovia mesta vyhodnotili v apríli. „Rekonštrukcia pravdepodobne začne v roku 2021, aj keď s menšími úpravami by sme chceli začať už na jeseň. Máme pred sebou ešte množstvo úloh, okrem iného aj schválenie rozpočtu,“ hovorí Jakub Mrva, poslanec Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy a predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty.

Po zverejnení víťazného návrhu sa verejnosť rozdelila na dva tábory. Kým jeden ju očakáva s otvorenou náručou, druhý kritizuje, že sa z lesa stane mestský park, obáva sa ničenia prírody, ale paradoxne aj nárastu návštevníkov. „Železná je obľúbené miesto, ľudia tu už sú a bude ich chodiť ešte viac,“ hovorí mestský poslanec a aktivista Jakub Mrva. „Práve z tohto dôvodu  je potrebné toto územie kultivovať. Pribudnú preto žabochody, lávky na pozorovanie živočíchov, nové zastávky a svetlá. Odstránime tiež staré búdy, káble, betónový odpad a iné dedičstvá minulosti.“

Lávky na pozorovanie rastlín a živočíchov by mali byť z prírodných materiálov. Zdroj: Bratislava.sk

Lávky na pozorovanie rastlín a živočíchov by mali byť z prírodných materiálov. Zdroj: Bratislava.sk

Promenáda pre ľudí, žabochody pre žaby

Podľa zadania mal nový architektonický návrh riešiť cestu – promenádu v úseku od bývalých Ferdinandových kúpeľov (rázcestie smerom na Kačín), okolo dvoch rybníkov, cez Drieňovské lúky až po objekt Snežienka. Dĺžka samotnej cesty, ktorej sa architektonicko-krajinársky návrh týka, je 1,4 kilometra a celková plocha riešeného územia bez vodnej plochy je 31 tisíc metrov štvorcových. 

V rámci návrhu architekti riešili aj bezpečné prechádzanie obojživelníkov cez cestnú komunikáciu z lesa do jazier pomocou priepustov – žabochodov zapustených do vozovky.

Víťazný návrh navrhlo architektonické štúdio What architects s. r. o. v tímovej spolupráci s 3:0 LANDSCHAFT ARCHITEKTUR + PROKOS, s. r. o. a podľa odbornej poroty ide o najvhodnejší návrh, ktorý prináša citlivé zásahy a kreatívne riešenia.

Čo čaká „novú“ Železnú: 

  • bezbariérové prístupy k hladinám rybníkov a nové móla pozdĺž oboch jazier,
  • lávky a premostenia v mokraďových častiach jazier, ktoré umožnia pozorovania rastlín a živočíchov bez zasahovania,
  • obnova cesty, chodníkov a cyklochodníkov,
  • výmena zvodidiel, nové zastávky z prírodných materiálov, nový mobiliár, „cyklostojiská“,
  • nové verejné osvetlenie v súlade s historickým kontextom územia,
  • žabochody zapustené do vozovky, ktoré umožnia bezpečné prechádzanie obojživelníkov cez cestu pomocou priepustov.

Víťazný návrh v rámci vegetácie jemne narába s existujúcou prírodou, rieši najmä úpravy jestvujúcej vegetácie a jej kreatívnu údržbu. Jednoduchými zásahmi, akými sú „vyvetvovanie“ stromov a vytváranie pauzy v hustom poraste, „odhaľujú“ návštevníkom zaujímavosti lokality, čo rozširuje možnosti pozorovania krajiny. Počíta sa tiež s citlivou výsadbou nových drevín na Drieňovských lúkach.

Pribudne bezbariérový prístup k vodným plochám. Zdroj: Bratislava.sk

Pribudne bezbariérový prístup k vodným plochám. Zdroj: Bratislava.sk

Z histórie Železnej studienky

Prameň železitej minerálnej vody objavili začiatkom 19. storočia pravdepodobne vydrickí mlynári. Kým dovtedy vyvierajúca voda odtekala bez úžitku, v roku 1821 prišiel stolársky majster Johann Tronner s nápadom na jej využitie. So súhlasom mestských radných tam postavil malé drevené kúpele, ktoré si získavali čoraz väčšiu popularitu. Mesto sa rozhodlo, že by bolo výhodné na tomto mieste postaviť kúpeľný dom. V roku 1826 dali urobiť rozbor minerálnej vody, výsledky boli povzbudivé. Voda obsahovala okrem uhličitanových solí aj oxid železitý. Lokalitu pomenovali Železná studienka.

V tom istom roku dostal magistrát žiadosti viacerých prešporských mešťanov, ktorí chceli v blízkosti Železnej studienky postaviť priestrannú kúpeľnú budovu. Mestská rada schválila zámer podnikateľa Jozefa Bergamenyho. Aj keď mal počas výstavby finančné problémy, 7. 8. 1827 bola hrubá stavba hotová. V júni roku 1828 stavbu dokončil a následne získal povolenie, aby kúpele niesli pomenovanie Ferdinandove kúpele, podľa vtedy panujúceho uhorského kráľa Ferdinanda V. Prvú liečebnú a spoločenskú sezónu slávnostne otvorili 7. 6. 1830.

Budovu v roku 1844 odkúpil známy prešporský podnikateľ, vinár a majiteľ viacerých hostincov a hotelov Jakub Palugyay, ktorý kúpele prebudoval na hotel. V roku 1878 sa stal vlastníkom budovy Ján Meyer, v roku 1890 bola v držbe Ľudovíta Schmidta a v roku 1894 sa dostala do vlastníctva mesta.

Lokalita sa stala obľúbeným miestom stretávania sa uhorskej šľachty a výletným cieľom obyvateľov mesta. Okrem prechádzok v lesnom prostredí k najväčším lákadlám patrili jazerá, ktoré ponúkali možnosť člnkovania či rybárčenia. Aj z toho dôvodu bola 19. 7. 1909 medzi Prešporkom a Vydrickou dolinou zriadená pravidelná trolejbusová doprava. Začiatkom roka 1915 bola jej prevádzka ukončená.

Rôzna stavebná činnosť a úpravy potoka Vydrica postupne narušili režim spodných vôd a liečivé pramene zanikli. Posledná rozsiahla úprava areálu sa uskutočnila v roku 1938. V 60. rokoch bola už kúpeľná budova schátraná a preto ju v roku 1970 asanovali.

Aj keď časy najväčšej slávy Železnej studienky sú už dávno preč, jej história zanechala nezmazateľnú pečať v obraze spoločenského života starej Bratislavy. Dodnes je vyhľadávanou rekreačnou lokalitou v údolí potoka Vydrica so sústavou štyroch jazier. V minulosti tento potok poháňal deväť vodných mlynov, z ktorých sa zachoval len ôsmy, zvaný Klepáč.

 

Marta Bartošovičová, (TL)

Zdroj:
Bratislava.sk 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Antibiotiká sú prírodné látky, ktoré spomaľujú alebo úplne zastavujú rast mikroorganizmov.
Zistite viac