Môže byť obézny človek zdravý? Dôležitá je fyzická zdatnosť

31. mar. 2017 • Lekárske vedy

Môže byť obézny človek zdravý? Dôležitá je fyzická zdatnosť

Takmer dve tretiny slovenskej populácie má dnes nadhmotnosť alebo obezitu. Kým Holanďanom sa aktívne darí zvrátiť trend vzostupu obezity, Gréci stále zaznamenávajú rastúci počet tých, ktorým pribúdajú kilá navyše. Odborníci z Biomedicínskeho centra SAV sa dlhodobo venujú výskumu kostrového svalstva a vplyvu pravidelnej fyzickej aktivity na zdravie. Sledujú tiež mechanizmy interakcie svalu s tukovým tkanivom – najväčšou zásobárňou energie v ľudskom tele.

Podľa nich je síce obezita chorobou, ktorá si zaslúži adekvátnu liečbu, ale nie každý obézny človek je nevyhnutne chorý. Jeden z faktorov, ktorý rozhoduje o našom metabolickom zdraví, je fyzická zdatnosť. Je jedným z kľúčových predpokladov zníženia zdravotného rizika, ktoré sprevádza obezitu. Dnes je ale málo tých, ktorí napĺňajú odporúčanú dávku fyzickej aktivity – približne len jedna tretina populácie. A fyzicky zdatných obéznych ľudí je ešte podstatne menej. Problémom je, že obezita, a to najmä v kombinácii s nedostatkom pohybovej aktivity, významne zvyšuje riziko mnohých chronických ochorení. Práve preto prišla svetová i európska asociácia pre výskum obezity s iniciatívou za reklasifikáciu obezity ako chronického ochorenia, ktoré si vyžaduje pozornosť odborníkov a adekvátnu liečbu. 

„Predstavte si štíhleho človeka, ktorému pre sedavý životný štýl postupne s narastajúcim vekom ubúda svalová hmota. Napriek na pohľad štíhlemu habitu, takýto človek nie je zdatný. Jeho orgány vrátane svalu uskladňujú väčšie množstvo tuku, ktorý negatívne ovplyvňuje jeho metabolické zdravie. Na druhej strane môžete stretnúť človeka, ktorý má už na pohľad nejaké tie kilá navyše, ale metabolicky môže byť úplne v poriadku, pokiaľ sa udržiava na nejakej úrovni fyzickej zdatnosti pravidelným a dostatočne intenzívnym cvičením,“ hovorí Mgr. Jozef Ukropec, DrSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV.

Viac pohybu, menej ochorení

Mnohé štúdie poukazujú na to, že zvýšením fyzickej zdatnosti a svalovej sily vieme znížiť riziko vzniku chronických metabolických, kardiovaskulárnych, ale aj onkologických či neurodegeneratívnych ochorení. Toto riziko sa zvyšuje najmä v prípade, ak už podkožné tukové tkanivo nedokáže ďalej uskladniť lipidy v tukových bunkách. Tie sa potom hromadia medzi orgánmi v brušnej dutine (viscerálny tuk), ale aj v orgánoch a tkanivách, kde negatívne ovplyvňujú ich normálne fungovanie a vzniká porucha metabolizmu.

„Tukové bunky sú v takomto prípade extrémne zväčšené. Sú naplnené tukom doslova na prasknutie a často sa stáva, že dochádza k ich poškodeniu či bunkovej smrti, a v tukovom tkanive vzniká chronický zápal. Tento zápal sprevádza vznik metabolického ochorenia u človeka s obezitou. Naopak ľudia, ktorí sú fyzicky zdatní, majú tukové tkanivo s výbornou kapacitou energiu uskladniť, a v prípade potreby uskladnenú energiu efektívne uvoľniť. Mali by sme mať tukové bunky, ktoré bez problémov stíhajú ukladať energiu, ktorá k nim prúdi. Sú menej naplnené tukom, metabolicky efektívnejšie z hľadiska flexibility uvoľňovania energie v čase, keď to potrebujeme, a teda sú metabolicky zdravšie,“ dodáva doktor Jozef Ukropec.

Veľkosť tukových buniek od štíhlych a obéznych pacientov a špecificky od pacientov s deficitom Rastového hormónu (RH)

Konkrétne čísla hovoria o tom, že ak si človek s nadhmotnosťou – s indexom telesnej hmotnosti (BMI) 25 – 29,9 kg/m2 – či s miernou obezitou – BMI > 30 – 34,9 kg/m2, udržiava fyzickú zdatnosť pravidelným cvičením, má reálnu šancu byť dlhodobo metabolicky zdravý. A to aj napriek vyššej hmotnosti. Teda primárnym cieľom liečby pacienta s obezitou by nemalo byť len zníženie hmotnosti, ale najmä zlepšenie fyzickej zdatnosti, ktoré sa spája aj s priaznivým ovplyvnením nášho telesného zloženia – teda so zvýšením objemu svalovej hmoty a s redukciou tukového tkaniva. Takýto cieľ a motivácia majú podstatne vyššiu šancu na dlhodobú zmenu životného štýlu, ktorá zase zvyšuje šance na dlhodobo udržateľnú redukciu hmotnosti.

Život tukovej bunky

Tuková bunka v priemere žije aj desať rokov a počas tohto obdobia uskladní a vydá obrovské množstvo energie. Pre normálne, zdravé fungovanie a štruktúru tukového tkaniva je nesmierne dôležitá veľkosť tukových buniek. Môže ich byť veľa, ale mali by byť menšie. Drvivá väčšina ľudí, ktorí sú nespokojní so svojou hmotnosťou, začína hladovať, alebo dodržiavať rôzne diéty.

„Pokiaľ je jedinou métou zníženie telesnej hmotnosti, tak ľudia veľmi často absolvujú rôzne krátkodobé redukčné programy a diéty. Krátkodobo je to možno efektívne, na chvíľu schudnú, ale v absolútnej väčšine prípadov opäť priberú. Dobre známy jo-jo efekt na sebe odskúša asi väčšina ľudí, ktorí nie sú spokojní so svojou hmotnosťou,“ hovorí vedkyňa a lekárka doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., z Biomedicínskeho centra SAV a zdôrazňuje, že prioritou by mala byť dlhodobá úprava životného štýlu, spojená s dostatočnou dávkou pohybovej aktivity a s úpravou stravovacích návykov. Každý človek má akoby nastavenú hmotnosť, ktorú je problematické zmeniť, vyžaduje si to čas a trvalú zmenu životného štýlu. Ak by si štíhly človek povedal, že chce mať ešte o 2 – 3 kilá menej, môže to byť veľká výzva aj preňho.

„Máme nastavený nejaký ´set point´, ktorý si naše telo bráni. Telo sa nechce vzdať žiadneho kila navyše (nevie, že sú navyše) a u obézneho to platí dvojnásobne. Kedysi, keď nebolo bežné mať neobmedzený prístup k vysokokalorickej potrave, nám práve tieto navyše uskladnené kalórie zabezpečili prežitie v časoch nedostatku potravy. Môžeme povedať, že pre naše telo je neštandardná skôr dnešná situácia, keď je kalórií plná chladnička a celý svet okolo nás..., naše telo si nevie poradiť s neustálym prísunom energie,“ vysvetľuje lekárka.

Podľa nej sa dnes celá moderná spoločnosť až príliš koncentruje na hmotnosť. Je dôležité mať optimálnu hmotnosť, ale hlavne sa treba sústrediť na to, akým spôsobom chcem hmotnosť zredukovať. „Začnem sa hýbať, ale nie preto, aby som teraz schudol, ale preto lebo viem, že pravidelný pohyb mi robí dobre. Začnem sa stravovať zdravšie, čo neznamená podľahnúť nejakej zázračnej ´zaručene účinnej´ diéte, ktorú teraz budem dodržiavať, aby som schudol. Začnem sa stravovať zdravšie preto, že je to pre mňa dobré a chcem sa zdravo stravovať stále až do konca svojho života,“ dodáva lekárka.

 

Informácie poskytli: Mgr. Jozef Ukropec, DrSc. a doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustrácie: Mgr. Jozef Ukropec, DrSc.

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Jadrové reaktory súčasnosti dokážu využiť len cca 1 % z vyťaženého uránu. (2017)
Zistite viac