Miznúca vzácnosť


Miznúca vzácnosť

Na jar roku 1984 sa v Štrbskom plese udiala zaujímavá udalosť. Hneď po roztopení ľadu voda jazera vyplavila k brehu asi dvesto mŕtvych tiel dovtedy neznámych bielych rýb. Udalosť vyvolala veľké prekvapenie. Aký je to druh? Odkiaľ sa tu tieto ryby zobrali? Prečo uhynuli?

Objavenie síha marénu v Štrbskom plese bolo veľkým prekvapením. Nikto tento druh ryby v jazere nečakal.

Správa TANAP-u požiadala o komplexný ichtyologický prieskum jazera. Práce sa ujali odborníci RNDr. Juraj Holčík a RNDr. Štefan Nagy z Ústavu hydrobiológie a rybárstva v Bratislave a už v roku 1986 publikovali v Zborníku prác o Tatranskom národnom parku prekvapujúce výsledky. Vedci prišli na to, že okrem dovtedy známych druhov rýb v Štrbskom plese, ako sú pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký a vyšľachtená červená forma jalca tmavého, žijú v jazere aj ďalšie, dovtedy nezistené druhy: plotica červenooká, šťuka severná a predovšetkým náš neznámy druh, ktorý vyplavilo jazero – síh maréna (Coregonus maraena, Bloch 1779).

Spestrenie jedálneho lístka

Objavenie síha marénu v Štrbskom plese bolo veľkým prekvapením. Nikto tento druh ryby v jazere nečakal. Spomínaný úhyn nespôsobila žiadna epidémia, ani umelé znečistenie, síh bol v dobrej kondícii a počas ichtyologického prieskumu tvoril po plotici dokonca druhú najpočetnejšiu rybu jazera. Do siete sa chytilo 55 dospelých jedincov. Nadšení odborníci hneď upozornili, že ide o mimoriadne vzácny nález, pretože jazero je s veľkou pravdepodobnosťou posledná lokalita na svete, kde sa tento živočíšny druh ešte vyskytuje vo svojej čistej, nekríženej forme.

Síh maréna je biela šupinatá ryba, vo svojich pôvodných lokalitách dorastá až do dĺžky jedného metra. Žije vosíha marénu voľnej vode, väčšinou vo väčších hĺbkach, živí sa planktónom a živočíchmi dna, do plytčín sa presúva len v období neresu začiatkom zimy. Jeho prirodzeným domovom sú jazerá v Poľsku, Nemecku (Pomoransko) a údajne aj v Laponsku. Na prelome 19. a 20. storočia sa tento rybí druh hospodársky veľmi cenil. Síh bol lahôdkou dokonca aj na cisárskych stoloch, preto chovatelia rýb hľadali nové možnosti zvýšenia jeho produkcie chovom v rybníkoch či rozšírením na iné vhodné lokality v rámci Európy. A práve to bol dôvod, prečo ho v roku 1929 preniesli z jazera Miedwie v Poľsku do Štrbského plesa. Takže spestrenie jedálneho lístka a ponuka zábavy (športový rybolov) sú dôvody introdukcie síha marénu do nášho najznámejšieho plesa.

Náročný chov

Starostlivosť o síha však vôbec nebola jednoduchá. Chovatelia zistili, že je veľmi chúlostivý na zhoršujúce sa životné prostredie a s tým súvisiacu kvalitu vody, hynie pri strese, manipulácii, veľmi zle znáša chov v rybníkoch, v nových lokalitách je neprispôsobivý. Úspešná aklimatizácia sa považuje za raritu, preto ani pri jeho vysadení do Štrbského plesa nevládol prílišný optimizmus. Chovateľský skepticizmus prehlbovali najmä extrémne vysokohorské podmienky. Navyše, niekoľko tisíc mladých síhov sa po vysadení v plese stratilo z dohľadu a viac ich nikto nevidel. A neobjavili sa ani na udici.

Postupne sa na síha v Štrbskom plese úplne zabudlo. Až do roku 1984, keď vedci J. Holčík a Š. Nagy prvý raz potvrdili nielen jeho prežitie, ale dokonca jeho úspešnú aklimatizáciu v jazere.

Diskutabilné kríženie

Celý umelý chov síha marénu v Európe by sa možno už dávno skončil neúspechom, keby sa v polovici 20. storočia nezačalo s umelým krížením. V prípade síha marénu so síhom peleďom a síhom malým. Krížence už boli omnoho odolnejšie a v podstate sa v rybníkoch dodnes chovajú.

Kríženie však neprinieslo len pozitíva v podobe zjednodušenia chovu, ale aj negatívne dopady. Bolo síce jednoduché a úspešné, no zároveň nekontrolovateľné, až nakoniec spôsobilo hybridizáciu tiež na pôvodných lokalitách výskytu. Krížence a nepôvodné druhy síhov sa totiž vysádzali aj tam. Uchránené zostalo len Štrbské pleso. Pôvodný síh tu zostal len preto, lebo po jedinej introdukcii v roku 1929 sa tu už nijaký iný nikdy nevysadil.

 

Autor: Pavol Kráľ

Foto: archív autora

Viac o tom aký osud čaká síha marénu v Štrbskom Plese , ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 2/2016).

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Quark_2020
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 7/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Biosférická rezervácia UNESCO s názvom El Triunfo leží na juhu mexického štátu Chiapas.
Zistite viac