Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Mapovanie orchideí

VEDA NA DOSAH

Hmyzovník včelovitý (Ophrys apifera)

Orchidey asi netreba predstavovať nikomu z nás. Pre ich rôznorodé sfarbenie a často bizarné tvary kvetov sa stali veľmi obľúbenou okrasou našich bytov či kancelárií. Málokto však asi vie, že na svete ich existuje približne 30 tisíc rôznych druhov. Orchideám sa venuje mladá slovenská výskumníčka Adriana Hološková. V projekte „Botanický výskum chránených území Mníchova úboč a Kyseľová so zameraním na čeľaď Orchidaceae“ sa zaoberala trojročným mapovaním orchideí na uvedených územiach.

Ciele výskumu

Prvým z cieľov výskumu Adriany Hološkovej bolo zmapovať všetky druhy z čeľade Orchidaceae na území Prírodných pamiatok Mníchova úboč a Kyseľová po dobu 3 rokov, jednotlivé jedince zamerať GPS prístrojom a vytvoriť mapu ich výskytu, zmapovať a zhodnotiť stav menších lokalít v rámci chránených území (lesy, lúky) a následne vyhodnotiť jednotlivé druhy (abundancia, trend populácií, ohrozenie) a navrhnúť konkrétne managementové opatrenia. Chránené územia, v ktorých som projekt robila, poznám už odmalička. Keďže sme vedeli, že sa tu vyskytujú viaceré vzácne rastliny, chceli sme už v roku 2013 spraviť nejaký managementový zásah. Začali sme sa viac zaujímať o to, aké rastliny sa tam vyskytujú a najvzácnejšie (a zároveň najohrozenejšie) na týchto územiach boli práve orchidey. Keď sme sa rozhodovali aký management spraviť, zistili sme, že musíme poznať všetky druhy orchideí, ktoré tu rastú, pretože nie všetkým vyhovuje rovnaký zásah. To bol podnet pre moju prácu, ktorá teda vychádzala z konkrétnej situácie.“ vysvetľujeAdriana. Druhým cieľom práce bolo vybrať bezprostredne ohrozené druhy orchideí a lokality, ktorým hrozí zánik, a vykonať navrhované managementové zásahy.

Vstavače v Prírodnej pamiatke Mníchova úboč

Veľmi špecifická čeľaď

Čeľaď vstavačovité – Orchidaceae je jednou z najpočetnejších a najviac diverzifikovaných čeľadí na svete, do ktorej patrí okolo 30 000 druhov. Vyskytujú sa kozmopolitne okrem polárnych oblastí a púští. Asi 85% druhov rastie v teplom pásme trópov a subtrópov na všetkých svetadieloch. Orchidey majú veľmi širokú škálu životných stratégií zahrňujúce autotrofné, heterotrofné druhy, druhy kombinujúce auto- a heterotrofiu. Využívajú symbiózu s mykoríznymi hubami. Časté sú zložité vzťahy s opeľovačmi, niektoré druhy sa špecializovali na konkrétny druh hmyzu. Medzi ďalšie špecifiká tejto čeľade patrí aj často veľmi nepravidelné kvitnutie. Kvitnutie v jednotlivých rokoch závisí od toho, či si rastlina vytvorila dostatok zásob, čo je ovplyvňované viacerými faktormi. Negatívny vplyv má ohryz listov a nadzemných častí, nevhodné počasie (extrémne teplo spojené s nedostatkom vlahy, sucho, dlhotrvajúce chladno) a u niektorých druhov aj nadmerná reprodukčná úspešnosť v predchádzajúcom roku. V takýchto rokoch nemusia rastliny vykvitnúť (sterilné jedince) alebo nevytvoria žiadnu nadzemnú časť a prežívajú v stave dormancie.

Ohrozené druhy

Hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana)Orchidey patria medzi najohrozenejšie druhy rastlín o čom svedčí aj to, že celá čeľaď je zahrnutá do II. prílohy CITES – Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín), viaceré druhy sú klasifikované ako kriticky ohrozené a chránené zákonom. Medzi hlavné príčiny ohrozenia patrí likvidácia a zmena biotopov. Pôvodne sa orchidey vyskytovali v prirodzených lesoch, lesných čistinách spásaných divokou zverou, v prirodzených trávnych spoločenstvách nad hornou hranicou lesa a na miestach, ktoré boli pravidelne narušované záplavami, lavínami alebo požiarmi. Pod tlakom antropogénnych činností mnohé druhy presídlili na otvorené stanovištia lúk a pastvín. Intenzifikáciou poľnohospodárstva a lesníctva v 50. rokoch minulého storočia sa mnohé z týchto biotopov zničili. Mokrade, prameniská a rašeliniská boli odvodnené, pôvodné lesy vyťažené a nahradené monokultúrami, kvetnaté lúky a pastviny boli zničené nadmerným hnojením minerálnymi hnojivami a veľkými stádami dobytka. Ďalším dôvodom je taktiež vykopávanie rastlín pre zberateľské účely a obchodovanie. Negatívny vplyv na populácie má takisto nevhodný alebo žiadny management. Pri absencii managementu sa trávne spoločenstvá postupne sukcesiou vrátia späť do lesného spoločenstva. Týmto najviac trpia druhy, ktoré vyžadujú pravidelné kosenie alebo spásanie.

Management orchideí

Prírodné pamiatky Kyseľová a Mníchova úboč, ľudovo nazývané „Dračie skaly“, boli vyhlásené v roku 1990. Predmetom ich ochrany je predovšetkým výskyt xerotermného spoločenstva bohatého na vzácne a ohrozené druhy flóry aj fauny. Medzi najvýznamnejšie rastliny patria druhy z čeľade Orchidaceae – vstavačovité. Počas výskumov, ktoré tu prebiehali od roku 1988, bolo zaznamenaných 12 druhov orchideí, z toho jeden kriticky ohrozený. Orchidey sú na týchto územiach ohrozované viacerými faktormi. Na skúmaných lokalitách bola vysadená nepôvodná borovica čierna a dub červený. Otvorené lúky sú pomaly zarastané kríkmi, viaceré menšie lúky už zanikli a postupne sa menia v pôvodný les. Orchidey sú veľmi slabo konkurencieschopné rastliny, v biotopoch, ktoré podliehajú sekundárnej sukcesii, sú postupne vytlačené inými rastlinami. Preto väčšina vstavačovitých vyžaduje určitý typ managementu, nestačí len územná ochrana stanovíšť. Vzhľadom na rozdielne ekologické nároky a doby kvitnutia (a dozrievania semien) je potrebné poznať všetky druhy vyskytujúce sa na území, ktoré chceme udržovať. Typ managementu sa pri jednotlivých druhoch mierne líši, spoločná však je pravidelnosť jeho aplikácie. Pri druhoch rastúcich na otvorených xerotermných lúkach sa odporúča kosiť alebo pásť každý rok. Pri výskyte inváznych a expanzívnych druhov bylín aj viackrát do roka. Kroviny je potrebné udržiavať každých 5 – 10 rokov. Lesné porasty sa udržujú podľa potreby a ekologických nárokov vyskytujúcich sa orchideí, k čomu je potrebný dlhodobý monitoring týchto biotopov. Posledný managementový zásah na týchto územiach bol vykonaný v roku 2000.

Štúdium ekológie orchideí je beh na dlhú trať

Mapovanie druhov čeľade Orchidaceae na územiach Mníchova úboč a Kyseľová, prebiehalo počas troch sezón v rokoch 2013 – 2015.

Výsledky mapovania – rozšírenie všetkých druhov orchideí

Jednotlivé rastliny Adriana zameriavala GPS prístrojom, čo jej následne umožnilo vidieť v mape, kde sa ktoré druhy nachádzali. Počas mapovania vyhodnocovala aj stav jednotlivých menších lokalít (lúky, lesy) s ohľadom na výskyt orchideí. Tieto informácie využila na navrhnutie managementových opatrení pre jednotlivé druhy vstavačovitých. Všetky stanovené ciele v projekte sa Adriane podarili naplniť. Počas troch rokov výskumu chránených území Mníchova úboč, Kyseľová a časti územia „kameňolom“ zaznamenala spolu 15 druhov orchideí. Päť z týchto druhov bolo na daných územiach zistených po prvý krát. Počas mapovania zaznamenávala aj stav jednotlivých lokalít s ohľadom na výskyt orchideí. Po skončení mapovania každý druh vyhodnotila a navrhla managementové opatrenia. Následný management bol vykonaný na 10 lokalitách. Zameraný bol na 8 najohrozenejších druhov. Hlavným prínosom práce je zistenie nových druhov orchideí, ktoré z týchto území robia lokality s výskytom 2 kriticky ohrozených (CR), 4 ohrozených (EN) a 5 zraniteľných (VU) druhov. Informácie získané počas výskumu budú naďalej slúžiť pri managementových zásahoch, takisto umožňujú v budúcich rokoch sledovať ich vplyv na populácie jednotlivých druhov.Vo výskume však Adriana plánuje pokračovať ďalej: „Vzhľadom na komplikovaný spôsob života orchideí, je veľa vecí o nich ešte ľuďom neznámych. Študovať ekológiu orchideí je teda beh na dlhú trať, mnohé veci je v prirodzených podmienkach veľmi ťažké vôbec nejako skúmať. V budúcich rokoch chceme pokračovať v managementových zásahoch. Mapovať budeme práve miesta zásahov, aby sme mohli vyhodnotiť ich vplyv. Výsledky potom môžu byť užitočné aj pre iné lokality s výskytom orchideí.“ Vstavačovité, alebo laicky orchidey, sú teda nesmierne pestrý rastlinný druh, ktorý poskytuje veľký priestor pre spoznávanie, a je potrebné ho chrániť, o čo sa veľkým dielom usiluje aj mladá slovenská vedkyňa Adriana Hološková.

 

Zdroj: Adriana Hološková

Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR

Fotografie: archív A. Hološkovej

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky