Fakt, že niekto príde na svet 24. decembra, ešte nezaručí, že celý život ho bude sprevádzať sviatočná nálada. Svedčia o tom aj životné príbehy významných vedcov.
James Prescott Joule, ktorý položil základy prvého zákona o termodynamike, sa narodil 24. decembra 1818 († 11. októbra 1889) v Salforde pri Manchestri. Na jeho počesť vedci pomenovali joule jednotku práce a energie. James bol pracovitý, ale ako dieťa bol natoľko chorľavý, že nemohol chodiť do školy.
Fyzik s pivovarom
Našťastie jeho otec vlastnil úspešný pivovar, takže synovi bez problémov platil súkromných učiteľov. Jamesova energia sa prejavila neskôr, ale o to intenzívnejšie, v podobe zápalu pre vedu.
V sedemnástich rokoch bol už James očividne silnejší, sám navštevoval britského fyzika a chemika Johna Daltona, ktorý vyučoval na univerzite v Manchestri. Jamesa fascinovala elektrina a s bratom s ňou údajne robili aj vylomeniny. Účinky slabého elektrického prúdu skúšali na sebe, raz ním dokonca priviedli do mdlôb rodinnú slúžku.
Joulov prístroj na meranie mechanického ekvivalentu tepla a portrét J. P. Joula. Zdroj: wikimedia
Zaujímalo ho aj magnetické pole, mechanika či vlastnosti plynov a otec ho v tom všetkom podporoval, dokonca mu v pivovare zariadil laboratórium.
Pivovarníkov syn bol veľmi talentovaný, už ako 22-ročný poslal Kráľovskej spoločnosti v Londýne výslednú teóriu svojich pokusov, v ktorej odvodil vzťah medzi elektrickým prúdom a odporom. Dnes je známa ako Joulov zákon alebo aj Joulov-Lenzov zákon, pretože o dva roky neskôr priniesol rovnaké pozorovanie aj nemecký fyzik H. Lenz.
Joula však spočiatku vo vedeckých kruhoch považovali za amatéra. Len postupne, ako nachádzal spoločnú reč s akceptovanými fyzikmi, ktorí sa zaoberali rovnakými vedeckými problémami ako on, začali ho brať vážne. James Prescott Joule uverejnil dokopy 97 vedeckých prác. Svoj výskum financoval z výnosov pivovaru, ktorý zdedil po otcovi. Zrejme však dobre nehospodáril, lebo pre finančné suchoty musel s vedeckými pokusmi napokon prestať. Posledné roky života, žiaľ, opäť veľmi chorľavel.
Ako sa z vrátnika stal objaviteľ komét
Hvezdár Jean Louise Pons objavil najviac komét, ako sa komukoľvek podarilo, až 37. Pritom prvých dvadsaťosem rokov jeho života vôbec nebolo zjavné, že sa z neho stane brilantný pozorovateľ nočnej oblohy.
Narodil sa 24. decembra 1761 († 14. októbra 1831) v obci La Piarre vo Francúzsku, ale pre chudobné pomery v rodine dostal iba základné vzdelanie. V roku 1789, čiže vo veku 28 rokov, sa zamestnal v observatóriu v Marseilles ako vrátnik. V debatách s jeho zamestnancami – astronómami nasával vedomosti z ich odboru a bystrosťou si ich získal natoľko, že ho naučili používať hvezdárske ďalekohľady.
Ponsova výnimočnosť spočívala v tom, že si do detailov pamätal polia hviezd, ktoré pozoroval, vďaka čomu zachytil na nočnej oblohe aj najmenšie zmeny. No pomáhal mu aj vynikajúci zrak a trpezlivosť.
Vľavo: Kométa 273P/ Pons-Gambart. Vpravo: portrét J. L. Ponsa Zdroj: grelf.net, Marseille Autrement
Prvú neznámu kométu zaznamenal 11. júla 1801. Svoj objav musel ale šíriť s hvezdárom Charlesom Messierom, ktorý si ju všimol o deň neskôr.
V roku 1813 bol Pons oficiálne vymenovaný za astronóma a o päť rokov neskôr sa dokonca stal asistentom riaditeľa observatória v Marseilles. V tom istom roku dostal od Francúzskej vedeckej akadémie Lalandeovu cenu (striebornú medailu) za objav troch komét. Túto cenu získal ešte dvakrát. Druhýkrát vtedy, keď objavil 5 komét v priebehu 8 mesiacov, a tretíkrát, keď zaznamenal 5 nových komét v priebehu 12 mesiacov.
Väčšina z komét, ktoré objavil, sa k Zemi priblíži až o niekoľko tisícročí, ale o správnosti Ponsových výpočtov nie je dôvod pochybovať. Jednu z posledných komét s názvom 273P/ Pons-Gambart, ktorú objavil s kolegom Gambartom, totiž astronómovia pozorovali v roku 2012.
Génius, ktorého v škole nechceli
24. decembra 1822 sa v Dieuze vo Francúzsku narodil francúzsky matematik Charles Hermite († 14. januára 1901), ktorý významne prispel k teórii čísel a algebre, ortogonálnym polynómom a eliptickým funkciám. Zaoberal sa aj teóriou kvadratických foriem. Ako prvý dokázal, že Eulerovo číslo (e) je transcendentné. Metódu, ktorú pri tom vypracoval, neskôr použil aj Ferdinand von Lindemann na dôkaz transcendentnosti čísla π.
Charlesovi rodičia pracovali v textilnom podniku, ktorý vlastnila rodina z maminej strany. Otec, vyštudovaný inžinier, sa však po čase začal venovať umeniu. Charles bol šieste z ich siedmich detí. Narodil sa s postihnutou pravou nohou, pre ktorú sa ťažko pohyboval, no vďaka šťastnej povahe ho to priveľmi netrápilo.
Už na strednej škole prejavil pozoruhodný matematický talent, ale na Polytechnickú školu v Paríži ho neprijali práve pre jeho fyzické postihnutie. Pod tlakom významných matematikov, ktorí sa voči tejto nespravodlivosti ohradili, našťastie škola verdikt zmenila. Hermitovi však vymedzila také prísne študijné podmienky, že na ňu odmietol nastúpiť. V tom čase sa stretával s významnými matematikmi a nachádzal riešenia matematických problémov, vďaka ktorým sa medzi nich tak či tak zaradil. Nakoniec spomínanú školu predsa len vyštudoval a stal sa aj jej učiteľom. Neskôr prednášal aj na Sorbonne, kde pôsobil až do dôchodku.
Z Nového Zélandu do vesmíru
Na Štedrý deň roku 1910 sa vo Wellingtone na Novom Zélande narodil William Hayward Pickering († 15. marca 2004), inžinier, fyzik, vedúci tímu NASA, ktorý zostrojil Explorer 1, prvú americkú družicu. W. H. Pickering, známejší ako Bill Pickering, zohral vedúcu úlohu pri rozvoji vesmírneho programu USA.
Vľavo: B. Pickering na titulke magazínu Time. Vpravo: W. Pickering, J. Van Allen a W. von Braun s modelom Exploreru 1. Zdroj: Nzedge, NASA
Bill začal vysokoškolské štúdium na Univerzite Canterbury na Novom Zélande, ale ukončil ho na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene, kde potom pôsobil ako pedagóg.
Jeho „cesta do vesmíru“ sa začala tým, že vyvinul zariadenie na detekciu kozmického žiarenia pre lety vo vysokých nadmorských výškach.
V roku 1944 sa stal v NASA vedúcim sekcie Laboratória prúdových pohonov (JPL). Tam vyvinul prvý telemetrický systém používaný v amerických raketách a manažoval mnohé dôležité projekty, napríklad vývoj kozmických sond Ranger a Surveyor pre bezpilotné lety na Mesiac či kozmickej sondy Mariner na prieskumné lety na Venušu a Mars. V roku 1975 získal Národnú medailu za vedu a v roku 1976 ho kráľovná Alžbeta II. pasovala za čestného rytiera.
Galina Lišháková
Zdroje:
https://www.britannica.com/biography/James-Prescott-Joule
https://www.corrosion-doctors.org/Biographies/JouleBio.htm
https://en.wikipedia.org/wiki/Jean-Louis_Pons
https://www.thehindu.com/in-school/sh-science/The-greatest-comet-discoverer/article14483319.ece
https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Hermite/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Transcendentné_číslo
https://www.britannica.com/biography/William-Hayward-Pickering
