Predstavte si kroniku, ale takú, ktorá mapuje súčasnosť. Práve ňou sa zaoberá Európska sociálna sonda a dokumentárny film Zberatelia chutí v rámci cyklu Spektrum vedy približuje, o čo vlastne ide. Odborným garantom tohto dielu a zároveň riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach je Mgr. Michal Kentoš, PhD.
V dokumente vysvetľuje, že Európska sociálna sonda nie je o rukolapných dôkazoch toho, že existujeme, ale je to akési mapovanie našej histórie, resp. našej súčasnosti. „Je to o tom, akí sme, prípadne akí sme boli. A kam sa chceme dostať. Je to kronika súčasnosti.“ Mgr. Michal Kentoš, PhD. pokračuje, že pre neho má tento fakt osobitný význam, pretože často krát si ľudia spomenú na to, že sa niekde dobre najedli, ale na samotnú chuť si nepamätajú, nevedia si spomenúť. „A my zbierame tú chuť,“ dodáva, aby objasnil zmysel Európskej sociálnej sondy.
Ako mravenisko
Mgr. Denisa Fedáková PhD. – predsedníčka vedeckej rady Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach v televíznom dokumente pripodobnila Európsku sociálnu sondu úžasne fungujúcemu mravenisku. „Je plné chodbičiek a cestičiek, ktoré je nutné nasledovať, inak by sme sa nedostali k vytúženému cieľu. Ale je tam neuveriteľne badať aj spoluprácu. Každý jeden prvok tímu, teda človek, ktorý participuje, tam svojím podielom pridáva svojou troškou, aby to mravenisko rástlo, bolo silné a plnilo svoju funkciu.“
Ako sa uvádza v dokumente, projekt Európska sociálna sonda je pokračovaním procesu, ktorý začína niekde v období 20 – 30-tych rokoch minulého storočia. Podľa odborníkov, ktorí na ňom pracujú, je nutné a zmysluplné pýtať sa ľudí na ich názor a z ich odpovedí predpovedať, ako budú konať v ďalšom období. Sonda umožňuje porovnať získané výsledky medzi európskymi krajinami navzájom. Išlo o široké spektrum živých otázok súčasnosti – až 200, 300 a potom aj 400 otázok, ktoré sa riešitelia pýtali konkrétnej osoby.
Fantastický projekt
„Tento projekt je fantastický. Mňa osobne zaujíma história, hoci som psychológ,“ hovorí riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach Mgr. Michal Kentoš, PhD. s tým, že históriu zaznamenávajú on-line, tak ako sa tvorí. „Okrem toho sa skúma, ako sa ľudia obliekajú, čo jedia. Máme k dispozícií dáta, ktoré nám hovoria o tom, ako a čo si ľudia myslia. To je na tomto projekte najkrajšie, zisťujeme, či sa im chce – nechce voliť, či chodia do kostola, či majú radi susedov, či sú šťastní, ako sa im býva, žije, či majú priateľov, ako často sa stretávajú; tiež témy ako je bezpečnosť, kvalita života, diskriminácia a hodnoty.“
Koordináciu projektu Európskej sociálnej sondy zabezpečujú špičky európskej vedy. Vedecký tím v dokumente oceňuje, že tí, ktorí sa na Slovensku podieľajú na tomto prieskume, môžu nahliadnuť k ich skúsenostiam.
Keď chýba bezpečie
Mgr. Michal Kentoš, PhD. v televíznom dokumente osobitne vyzdvihol tému bezpečnosť. „Hlavne pocit bezpečia, pocit strachu alebo naopak jeho chýbanie. Podobne ako pri zdraví sa tento pocit objaví, keď nám chýba; bezpečie si uvedomíme, keď ho nemáme.“ Ako príklad uviedol streľbu v Devínskej Novej Vsi, kedy sa na Slovensku prvý krát objavil fenomén osamelého strelca, ale aj výbuchy na európskych letiskách, prípadne bomby v Londýne a Madride či napokon aj útoky na dvojičky v New Yorku. „Ľudia si čoraz častejšie začínajú uvedomovať rôzne obmedzenia v súvislosti s bezpečnosťou v leteckej doprave, pri rôznych akciách, ale bezpečnosť sa týka aj voľby a výberu potravín, ak sa rozhodujeme, ktorou trasou pôjdeme domov, či sa večer poprechádzame, alebo či necháme prechádzku na deň.“
V rámci projektu vedci tiež skúmajú, ako bezpečne sa ľudia na Slovensku cítia, aké majú skúsenosti s kriminalitou a aké majú očakávania do budúcna.
Slovenský paradox
„Slováci vnímajú našu krajinu ako nie veľmi bezpečnú, aj napriek tomu, že naše skúsenosti s kriminalitou sú veľmi nízke,“ konštatuje Mgr. Michal Kentoš, PhD. Na severe majú väčšie, častejšie skúsenosti s kriminalitou, no 
tamojší ľudia vnímajú prostredie ako bezpečné. „Tu mám pocit, že by sme si mohli viac veriť. Na Slovensku je prostredie oveľa bezpečnejšie, ako ho vnímame. Je to sprostredkované médiami. Ľudia si večer zapnú televízor, dozvedia sa, čo sa komu stalo, nehody, kriminalita a majú pocit, že žijú v nebezpečnej krajine.“
Avšak, ak si ľudia podľa neho uvedomia, že skutočne ide o ojedinelé incidenty, uvedomia si tiež, že žijeme v bezpečnej krajine. Ako uvádza riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV, Slováci však v skutočnosti toto nebezpečenstvo prenášajú do svojich každodenných aktivít. „A tak sa vyhýbajú stretnutiam večer, obmedzujú sa pri nákupe potravín, necestujú leteckou dopravou. To sú všetko dôsledky našich rozhodnutí s ohľadom na strach, na absenciu bezpečia.“
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2012
Tento filmový dokument ale odhaľuje mnohé ďalšie sociálno-ekonomické témy. Ak sa chcete dozvedieť viac, sledujte Spektrum vedy a diel s názvom Zberatelia chutí, ktorý si môžete pozrieť aj vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, vysielaný Slovenskou televíziou, je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument Zberatelia chutí (2012)
Uverejnil: VČ