Výskumný projekt, ktorý podporila Univerzita Komenského v Bratislave, sa zaoberá problematikou pomenovania rodinných príslušníkov v slovenských nárečiach a v hraničných areáloch. Obohatený je tiež o nevyhnutný komentár týkajúci sa rodinných pomenovaní mimo územia Slovenska – blízkych slovanských areálov. Ako vysvetlila riešiteľka projektu Petra Kollárová, doteraz bola táto problematika interpretovaná skôr okrajovo, prípadne metódou komparácie s inými jazykmi (slovanskými či neslovanskými), avšak už len heuristický materiál z územia Slovenska ponúka široké spektrum rodinných názvov pre pokrvné rodinné vzťahy – nomina consanguinitatis, ale tiež pre nepokrvné, novonadobudnuté vzťahy – nomina afinitatis.
„Dané, konkrétne názvy rodinných príslušníkov, sa v rámci slovenského areálu nemôžu svojvoľne zamieňať, pretože by vytvárali príznakové výrazy, ktoré majú na tomto určitom území iný, často priam pejoratívny charakter, alebo naopak môžu vyjadrovať pomenovanie pre iného rodinného príslušníka, než bol pôvodne ´oslovený´ (jav tzv. homonymie),“ konštatovala.
Prečo je ale podľa Petry Kollárovej potrebné realizovať výskum pomenovania rodinných príslušníkov v slovenských nárečiach? Uvádza, že takejto problematike nebol doteraz v slovenskej vede venovaný dostatočný priestor. „V súčasnosti sa týmto výskumom zaoberá najmä prof. P. Žigo, ktorý v niekoľkých svojich príspevkoch načrtol túto tému, avšak jeho optika sa zameriava skôr na rôzne interkultúrne a inojazyčné vplyvy. Z prác P. Žiga sa opierame o jeho príspevky Pomenovania príslušníkov rodiny a rodinných vzťahov v predspisovnej slovenčine, avšak už z názvu príspevku si môžeme všimnúť, že táto práca je zameraná na veľmi staré obdobie v slovenčiny – jazyk pred rokom 1787.“
Ako ďalší príspevok spomenutého autora uviedla Tendencie v pomenovaní rodinných vzťahov v slovenčine, ktorý je ale podľa Petry Kollárovej skôr tematicky zameraný na interkultúrne vplyvy. Z prác iných autorov čerpali od autorky Kataríny Habovštiakovej, a to napríklad Slovná zásoba spisovnej slovenčiny z vývinového hľadiska, Poučenia a zaujímavosti o slovenčine zo staršej i novšej slovnej zásoby. „V oboch prácach je však nazeranie na túto tému skôr z diachrónneho hľadiska, nevyjadrujú sa k súčasnému stavu, resp. k stavu daných pomenovaní v 20. a 21. storočí.“
Autorka projektu hovorí, že výskum sa kľúčovo zakladá na kvalitatívnych metódach práce. „Keďže náš materiál je zozbieraný, pretože dané výskumy prebiehali v 70. rokoch minulého storočia, nemôžeme v súčasnosti robiť výskum založený na pozorovaní, prípadne na metódy založené na riadených rozhovoroch, z dôvodu nerelevantnosti výsledkov. Takéto výskumy však môžeme robiť v prípadnej ďalšej fáze založenej na komparácii a sociolingvistickom bádaní (porovnanie v čom sú výsledky odlišné alebo totožné). Keďže nie je možné vrátiť sa do minulosti, musíme čerpať zo zachovaných excerpčných lístkov, ktoré sú uložené v podobe rozsiahlej kartotéky v dialektologickom oddelení Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, a priamo súvisia s výskumom zo 70.-tych rokov. Na základe súvislého textu, ktorý je na nich zaznamenaný, môžeme spresniť naše interpretácie. Rovnako by nám mohli pomôcť dobové texty, ktoré neprešli úpravou cenzora.“
Ďalší veľmi hodnotný materiál, z ktorého bude realizačný tím čerpať, je Obščeslavjanskij lingvističeskij atlas (OLA), ktorý tvorí primárnu bázu. Sú v ňom zaznamenané rôzne tematické celky späté so životom človeka. „Aktuálne sa rieši téma rodiny – teda i rodinných pomenovaní a zobrazuje ich na celom slovanskom areáli. Vďaka OLA teda môžeme porovnávať rôzne inojazyčné vplyvy a ich prieniky so slovenskou kultúrou a skúmať ich z etymologického hľadiska. Takéto porovnanie nám poskytne i pohľad na to, čo je domáce – pôvodné a čo je iné – cudzie v slovenskej pomenovacej sústave, a tiež kultúre. Na základe výskumov, ktoré sme doteraz na materiáli spracúvali (interpretácia, analýza) vyplýva, že naše jazykové vnímanie ´domáceho´ je značne odlišné od reality, teda to čo v súčasnosti považujeme za domáce výrazy, sú vlastne pôvodné cudzie, prebrané do slovenčiny interkultúrnymi vplyvmi.“
Čo vlastne týmto výskumom sledujú, aké má realizačný tím stanovené ciele? Petra Kollárová hovorí, že prvá etapa výskumu prebehla v akademickom roku 2015/2016. „V tejto fáze sme digitalizovali dostupný materiál a následne sme ho analyzovali a interpretovali. Z časových a technických dôvodov však nebolo možné spracovať kompletne celý materiál.“ V druhej etape preto chcú pokračovať v doterajšej interpretácii a analýze tohto materiálu a obohatiť náš výskum aj o iné metodologické spracovanie, a to nasledovne: Skompletizovať doterajšie analýzy a zvyšné javy, ktoré sa v danom súbore nachádzajú, pokúsiť sa doplniť materiál o dobové materiály z iných zdrojov (doteraz čerpali z rukopisných dialektologických máp deponovaných v dialektologickom oddelení Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra), analyzovať, systemizovať a charakterizovať zozbieraný jazykový materiál na niekoľkých úrovniach, doplniť analýzy a interpretácie o etnolingvistické hľadisko, nadviazať spoluprácu s dialektologickým oddelením Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a vytvoriť súborné dielo s tematikou Rodinných pomenovaní v slovenských nárečiach, no v neposlednom rade tiež všímať si rôzne sociometrické faktory pri analyzovaní a spracovaní tohto materiálu a interpretovať tieto faktory.
Zdroj obrázka: HABOVŠTIAK, A.: Atlas slovenského jazyka. IV. Lexika. Časť druhá. Úvod — Komentáre — Dotazník — Indexy. Bratislava, Veda 1984. 368 s
Petra Kollárová vysvetľuje, že vo výskume sa opierajú o takéto digitalizované mapy, ktoré interpretujú a analyzujú. „Pokúšame sa zdôvodniť, prečo sa dané pomenovanie nachádza na danom území a aké sú významové odlišnosti medzi všetkými pomenovaniami jedného javu.“
Výskum o pomenovaní rodinných príslušníkov bol jedným z projektov, ktorému Univerzita Komenského v Bratislave udelila kocom apríla 2017 grant. Granty, ktoré sú určené na podporu vedeckých, pedagogických i umeleckých projektov vedeckých pracovníkov, mladých pedagógov a interných doktorandov – vo veku do 30 rokov, udeľovala univerzita už po dvadsiaty prvý. Medzi 232 projektov sa tak rozdelila suma 225 250,00 eur.
Prvenstvo v počte podaných i podporených projektov patrí tradične Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá predložila 143 žiadostí o grant, z nich uspelo 84. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky bolo podporených 37 projektov z 57 podaných. Jesseniova lekárska fakulta predložila 51 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 28.
Bližšie informácie o Grantoch UK v Bratislave
Informácie a foto poskytla: Petra Kollárová
Zdroj obrázka: HABOVŠTIAK, A.: Atlas slovenského jazyka. IV. Lexika. Časť druhá. Úvod — Komentáre — Dotazník — Indexy. Bratislava, Veda 1984. 368 s
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ