Budovať u žiakov na základných a stredných školách viacjazyčnú interkultúrnu kompetenciu je cieľom viacerých aktivít. Integrované vyučovanie jazykov a kultúr je vzdelávacia metóda vyučovania viacerých jazykov súčasne. Je nastavená v protiklade s prístupmi aktivizujúcimi iba jeden jazyk. Zahŕňa tieto prístupy: jazykové prebúdzanie, integrovaný jazykový prístup, porozumenie medzi príbuznými jazykmi a interkultúrny prístup.
Existujú teda techniky porozumenia viacerým jazykom s dôrazom na grafickú podobnosť a spoločné etymóny slov z jazykov pochádzajúcich z rovnakej jazykovej vetvy. „Porozumenie alebo interkomprehenzia predstavená v aktivitách bola verifikovaná v rôznych vekových a sociálnych skupinách,“ uvádza doc. Mgr. Jana Bírová, PhD.
Termínom plurilingvizmus (aj plurilingvalizmus alebo viacjazyčnosť) sa podľa nej rozumie používanie viacerých jazykov jednotlivcom. Ide o osobnostnú črtu, ktorá sa prejavuje v akcii komunikačnej situácie – stav resp. výsledok procesu učenia sa jazykov (Bernauset al., 2007) – chápaný v kontexte plurikulturalizmu. „Jazyk je nielen významným aspektom kultúry, ale aj prostriedkom ku kultúrnym prejavom.“ Naproti tomu multilingvizmus (aj multilingvalizmus, mnohojazyčnosť alebo kolektívna mnohojazyčnosť), ktorý sa líši od plurilingvizmu, predstavuje znalosť viacerých jazykov, resp. koexistenciu rôznych jazykov v danej spoločnosti (SERR, 2006).
Viacjazyčná interkultúrna kompetencia je teda schopnosť používať jazyk pre účely komunikácie a schopnosť zúčastniť sa interkultúrnej interakcie, komunikujúci majú vedomosti z niekoľkých jazykov na rôznych stupňoch a skúsenosti s viacerými kultúrami (SERR, 2006). „Každá rečová schopnosť môže byť u jednotlivca rozvinutá v inej miere. Veľmi málo bilingválnych a viacjazyčných jednotlivcov má rovnakú znalosť dvoch alebo viacerých jazykov. Jeden jazyk má tendenciu byť silnejší a býva nazývaný dominantným jazykom,“ uvádza sa v dokumente predstavujúcom techniku Viacjazyčnej interkultúrnej kompetencie.
Ako sa uvádza ďalej, viacjazyčná interkultúrna kompetencia je kompetencia nestála, dynamická, nerovnomerná alebo evolutívna. „Slabší jazyk sa môže stať silnejším. Konfigurácia tejto schopnosti sa totiž vyvíja podľa situačnej a komunikačnej trajektórie komunikanta. Obohacuje sa o nové komponenty alebo ich dopĺňa či transformuje, respektíve niektorými inými komponentmi mrhá. Je to vplyvom pracovných, geografických alebo rodinných zmien, ale aj vplyvom rozvoja osobných záujmov. Profil jazykových schopností sa môže líšiť z jedného jazyka do iného (napr. vynikajúce znalosti v ústnej komunikácii v dvoch jazykoch, ale dobré písanie v jednom, ovládanie tretieho jazyka iba v porozumení).“
Multikultúrny profil môže mať podľa odborného výskumného tímu z Katedry románskych jazykov a literatúr Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave inú konfiguráciu ako viacjazyčný profil (napr. dobrá znalosť určitého kultúrneho spoločenstva, ktorého jazyk jednotlivec do hĺbky nepozná alebo len málo poznatkov o kultúrnej komunite, ktorej jazyk ovláda výborne). „Kvôli tejto nerovnováhe sa viacjazyčná interkultúrna kompetencia tiež vyznačuje tým, že v komunikácii sa stratégie používané na dosiahnutie rozličných cieľov v spoločnosti môžu líšiť. Napríklad postoje, v ktorých bude používateľ jazyka vedieť zdôrazňovať otvorenosť, prívetivosť a ochotu (a to cez gestá, mimiku, proxemiku), môžu v jazyku, ktorý neovláda dostatočne, kompenzovať tento relatívny nedostatok, zatiaľ čo v jazyku, ktorý lepšie ovláda, môže ten istý jednotlivec v komunikácii pôsobiť vzdialenejšie alebo rezervovane (SERR, 2006).“
Počas komunikácie je tiež možné používať iné jazykové tvary alebo štruktúry, ak to okolnosti dovolia. Dokument ďalej hovorí, že výstavba viacjazyčnej interkultúrnej kompetencie podporuje vznik jazykového povedomia a rozvoj metakognitívnych stratégií, ktoré umožňujú spoločenskému činiteľovi oboznámiť sa a kontrolovať svoje „spontánne“ spôsoby riadenia úloh, vrátane ich jazykovej dimenzie. „Okrem toho táto skúsenosť viacjazyčnosti a plurikulturalizmu využíva existujúce sociolingválne a pragmatické zložky komunikatívnej kompetencie, pomocou nej prebieha lepšie vnímanie toho, čo je neutrálny a čo je štylisticky príznakový register v rôznych jazykoch, vylepšuje schopnosť učiť sa a schopnosť nadviazať vzťahy a kontakty (ibid.).“
Viacjazyčná interkultúrna kompetenciabola predstavená aj počas 10. ročníka Noci výskumníkov 2016. „Na návštevníkov nášho stánku čakali zábavné hry a aktivity na rozvoj vlastnej viacjazyčnej interkultúrnej kompetencie. Cieľom našej prezentácie bolo rozšíriť obzor ľudí v oblasti porozumenia viacerým cudzím jazykom a aj cez príklad nápadnej príbuznosti na grafickej a fónickej úrovni v rámci románskej, ako aj slovanskej jazykovej rodiny ich motivovať k štúdiu hneď niekoľkých cudzích jazykov,“ uviedla doc. Mgr. Jana Bírová, PhD.
Zdroj: prezentácia Viacjazyčná intekkultúrna kompetencia
aktivita Všetci sme viacjazyční (aktivite sa venujú pracovníci a študenti Katedry románskych jazykov a literatúr Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave: menovite Dr. Michele Paolini, PhD., Mgr. Nina Mocková, Mgr. Martina Lipková a bc. Ján Kováč pod vedením doc. Mgr. Jany Bírovej, PhD.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com
Uverejnila a redigovala: ZVČ