Pandémia ovplyvňuje našu schopnosť komunikovať naprieč celými generáciami. Na tom, že to nie je jednoduché, sa zhodli aj hostky aktuálneho vydania relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko vždy jednu sobotu neskoro večer.
Pozvanie tentokrát prijala PhDr. Sylvia Porubänová, sociologička a výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Spolu s ňou diskutovala Mária Bedleková, učiteľka a súčasne manažérka sociálnej práce, riaditeľka Akadémie Mateja Tótha, ktorá už štvrtý rok realizuje projekt rozvoja všeobecnej pohybovej prípravy detí na školách.
Máme sa dobre, pandémia to komplikuje
„My v akadémii sme typy ľudí, ktoré vidíme pohár skôr poloplný ako poloprázdny. Mne sa na Slovensku žije výborne a veľakrát mi to moji rodičia pripomenú, keď poviem, že idem niekde cestovať alebo že sa niečo podarilo. Máme šťastie v tom, že môžeme študovať, čo chceme študovať, cestovať. Sú to také benefity, ktoré robia život na Slovensku lepším,“ povedala Mária Bedleková.
„Úplne súhlasím. Niekedy v tom pretlaku starostí a problémov zabúdame, že na Slovensku tu a teraz žijeme tú šľahačku sveta. V globálnom pohľade patríme k tým najvyspelejším krajinám, čo, samozrejme, neznamená, že nemáme katastrofálne regionálne rozdiely v životnej úrovni, prístupe, možnostiach a podobne. Ale pokiaľ ide o komparáciu, tak naozaj kontext uplynulých 15 rokov je obdobím, v ktorom žiadna z generácií nič podobné nezažila,“ povedala Silvia Porubänová.
Pandémia však priniesla aj do nášho prostredia problémy. Sú pre nás nové a musíme si na ne zvykať. Napríklad v Akadémii Mateja Tótha deti už viac ako polroka nešportovali, nemali riadený pohyb, čo sa podľa pedagogičky odráža na ich vývoji. Akadémia Mateja Tótha je mimoškolská záujmová činnosť pre deti, ktorá im poskytuje všeobecnú športovú prípravu, teda nielen chôdzu podľa vzoru zakladateľa projektu.
Mladým chýbajú autentické vzory
„Aktuálne sme otvorili 4. ročník a akadémiou už prešlo viac ako 5 tisíc detí. Testujeme ich pri vstupe aj výstupe. Porovnávajú sa v tom, ako sa zlepšili. Máme dôkazy o tom, že naša mladá generácia nie je lenivá. Za uplynulé 3 roky sme organizovali súťaž, do ktorej sa mohli zapojiť školy. Len za uplynulé 2 roky sa zapojila každá desiata základná škola na Slovensku a prišlo viac ako pol milióna hlasov. Aj to sú dôkazy, ktoré hovoria o tom, že deti chcú, len im to potrebujeme správne podať, komunikovať rečou ich generácie,“ vysvetlila Mária Bedleková.
Pokiaľ ide o medzigeneračnú komunikáciu, sociologička si myslí, že v tomto smere sa ešte máme čo učiť. Každý prežívame svoj individuálny život, vzďaľujeme sa od mladšej generácie. To už často nie je len vec intuície, naozaj potrebujeme aj odborný pohľad.
„Mladej generácii chýbajú autentické vzory, osobnosti. Nemali by to byť ľudia, ktorých propaguje šoubiznis. Ale takí, ktorí disponujú obrovským talentom a zároveň preukázali vo svojom živote nesmierny kus odvahy, statočnosti, tvrdej práce. Matej Tóth a jeho akadémia je podľa mňa nasledovaniahodný príklad, a takýchto osobností na Slovensku máme dosť,“ povedala Porubänová.
Šport: silný nástroj pre zdravý vývin
Šport podľa nej napríklad bojuje aj proti úzkostným stavom. „Môžeme tu dumať sofistikovane nad tým, čo všetko robiť s úzkosťou, hovoriť o odbornom poradenstve, samozrejme, aj na to musí tiež prísť. Ale pokiaľ sa dá predchádzať alebo čeliť individuálne rozličným typom úzkostí a prejavov, ktoré ešte vnímame ako znesiteľné, tak určite nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že prvým krokom je akákoľvek pohybová aktivita alebo šport, s ktorým „súznieme“ a ktorý v nás rezonuje. Je to asi riešenie, ktoré je dostupné komukoľvek a kdekoľvek, pretože v akýchkoľvek podmienkach sa dá hýbať a pestovať šport. Ešte som ani nikdy nepočula, že by rozhýbanie tela niekomu ublížilo. Pokiaľ ide o psychiku, naopak, myslím, že každý problém sa javí menší,“ povedala sociologička.
Aktívny pohyb ani zďaleka nie je liekom len na úzkosť. Najmä pre mladú generáciu má množstvo nezastupiteľných benefitov, ktoré sú kľúčové pre zdravý vývin osobnosti.
„Šport je určite niečo ako lepidlo, napríklad pri inklúzii. Všeobecne je to sociálna aktivita, ktorá spája deti. Uplynulý rok sme realizovali výskum, ktorého cieľom bolo dokázanie závislosti medzi pozornosťou a pohybom. Robili sme ho na vzorke 405 respondentov, išlo o deti prvého až deviateho ročníka základnej školy. Testovali sme pozornosť detí pred pohybovou aktivitou a po nej. Dáta sme spracovali v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a zaznamenali sme zlepšenie pozornosti až u 30 % detí, ktoré sa nejakým spôsobom hýbali. Až 98 % zo všetkých testovaných detí mali rovnakú pozornosť. Sú to veľmi vysoké čísla, ktoré sú veľmi dobrým argumentom na to, že šport nezahŕňa len fyzickú stránku, ale aj psychickú,“ povedala Mária Bedleková.