Na výskum spoločenských súvislostí a významu sviatkov je zameraný projekt Sviatky a rituály – ich spoločenské kontexty a funkcie (Slovensko, 21. storočie) VEGA č. 2/0062/17. Riešia ho pracovníci Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV od roku 2017, pričom zodpovednou riešiteľkou je PhDr. Katarína Popelková, CSc. Pod pojmom sviatok sa podľa nej rozumie prerušenie každodennej rutiny, opakovane pripomínaný moment alebo obdobie spojené s očakávaným správaním a konaním, ktorému sa pripisuje symbolický význam.
„Z hľadiska etnológie sa snažíme odhaliť a popísať funkcie, ktoré sviatky plnia na Slovensku v 21. storočí, a poznávať tým aktuálny stav spoločnosti Slovenska. Čo, ako a prečo dnes slávime, ako sa pri tom správame, ako o sviatkoch a sviatkovaní hovoríme, aký je obsah jednotlivých sviatkov, ako sa odrážajú na verejnom priestore, v živote rodín a rozličných komunít? To všetko sprostredkovane hovorí veľmi veľa o fungovaní a smerovaní našej spoločnosti. Pre etnológov, ktorí sa orientujú na výskum kultúry a spôsobu života, pýtajú sa, aké veci sú pre ľudí dôležité a prečo ich robia určitým spôsobom, sú takto nazerané sviatky veľmi lákavým predmetom štúdia.“
Aké teda sú ciele tohto projektu? Ako vysvetlila PhDr. Katarína Popelková, CSc., prvým cieľom bolo zmapovať škálu príležitostí označovaných dnes ako sviatky, rozčleniť túto škálu na jednotlivé skupiny a empiricky skúmať konkrétne kontexty slova sviatok. Ďalším cieľom je podľa nej popísať autentické prejavy sviatkovania bez ohľadu na to, či je sviatok uzákonený, slávi či pripomína sa každoročne alebo či ide o príležitosť celkom novú, prípadne bez formálneho zastrešenia. „Potrebujeme na to etnograficky analyzovať prostredie a podmienky, v ktorých sa sviatky v súčasnosti vyvíjajú. Cez štúdium jednotlivých sviatkov sa chceme vyjadriť k ich spoločenským funkciám a načrtnúť obraz, ktorý v zrkadle sviatkov nadobúda spoločnosť Slovenska v 21. storočí. Pri zameraní na konkrétne jednotlivé sviatky, ako aj samotné rituály, rituálne alebo ritualizované správanie, ktoré sú ich súčasťou, chceme zachytiť, ako sa cez sviatky vytvárajú, opakujú a odovzdávajú dôležité informácie, teda aký význam majú sviatky pre ľudí na individuálnej i kolektívnej úrovni.“
Cieľom je podľa zodpovednej riešiteľky tiež preskúmať vzťah symbolických a praktických sociálnych funkcií slávností a sviatkov. „Pri sviatkoch, ich pripomínaní a ich prežívaní nie sú totiž dôležité iba duchovné obsahy a symbolické významy, ale majú aj celkom praktické funkcie – zábavnú, relaxačnú a ďalšie. Cieľom je zachytiť i zmeny obsahu, foriem i spôsobov sviatkovania, odhaliť účinky rituálov a rituálnych aktivít uskutočňovaných v rámci rozličných sviatkov alebo mimo nich.“
Výskumný tím pracuje na niekoľkých tematických a problémových segmentoch: štátne sviatky Slovenskej republiky; sviatky pevne ukotvené v historickej tradícii Slovenska; lokálne podujatia, udalosti a slávnosti, pri ktorých sa využívajú novovytvorené či revitalizované tradičné rituály a obyčaje. „Samostatný segment projektu sa na vybraných prípadoch náboženských a nenáboženských rituálov snaží etnograficky overiť poznatky známe z experimentálnych vied (psychológie a antropológie) ohľadom pozitívneho vplyvu ritualizovaného správania na skupinovú súdržnosť a identitu.“
Výskumom sa podarilo zdokumentovať význam viacerých sviatkov v živote subkultúr, spoločenských skupín, inštitúcií, ale tiež zhromaždiť a publikačne sprístupniť poznatky o ich funkcii pre štát, politiku či ekonomiku. Preskúmaných tematických celkov je už niekoľko, podotkla PhDr. Katarína Popelková, CSc. Jednou z nich je oblasť sviatkového zákonodarstva v Slovenskej republike po roku 1993. „V jej rámci sme preskúmali tvorbu zákonov týkajúcich sa sviatkov, popísali sme pravidlá vzťahu sviatkov a politiky (štát, cirkev), skúmali sme úlohu sviatkov ako nástroja štátu na šírenie istých hodnôt medzi obyvateľstvom, úlohu sviatkov ako nástroja politického boja, ale aj vzťah občanov k uzákoneným sviatkom, ich akceptáciu alebo ignorovanie.“
Aké funkcie rozličné sviatky reálne plnia v spoločnosti, aké symbolické a praktické roly hrajú, aké aktivity sa spájajú s ich udržiavaním, prečo existujú rozdiely v ich obľube, kto produkuje podoby ich prežívania, či kto garantuje ich udržiavanie – toto všetko sledoval realizačný tím na úrovni jednotlivých sviatkov. „Medzinárodný deň žien sme skúmali ako priestor uplatnenia agendy rôznych politických prúdov, sviatok Valentín ako marketingový nástroj obchodu a reklamy, jesenné ´dušičkové´ sviatky sme skúmali ako spomienkové dni, počas ktorých sa väčšina obyvateľstva venuje rovnakým aktivitám; pri Halloweene sme si všímali spôsoby, akými sa tento sviatok udomácňuje na Slovensku; pri sviatku Výročie Slovenského národného povstania sme analyzovali rituálnu prax politikov, ktorá odhalila, že sviatok je priestorom na politický súboj o výklad histórie Slovenska; politiku spomínania sme skúmali na prípade Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia; na príklade Vianoc sme urobili analýzu stretávania sa starých a nových prvkov sviatkovania na Slovensku. Samostatná časť našej pozornosti bola venovaná mestským sviatkom, napr. jarmokom či baníckym dňom. Cez ne sa snažíme odhaliť, ako fungujú súčasné mestské spoločnosti a aké praktiky používajú mestá alebo jednotlivé sociálne skupiny na svoje zviditeľnenie sa. Ďalšie výskumy sa orientovali na náboženské púte, ale napríklad aj na stužkové slávnosti či nenáboženské rodinné obrady,“ vysvetlila PhDr. Katarína Popelková, CSc.
Pokračuje, že pri pilotnom mapovaní škály každoročne cyklicky sa opakujúcich festivít, slávností a významných momentov označovaných najčastejšie ako sviatky sa ukázalo, že je pomerne široká. „Siaha od tých, ktoré kreujú, udržiavajú, sankcionujú a distribuujú inštitúcie ako štát a cirkev, cez sviatky, ktoré považujú za dôležitú súčasť svojho spôsobu života teritoriálne, sociálne a profesijné spoločenstvá, subkultúry a skupiny až po úroveň rodiny. Ako sociálny fenomén je pre nás sviatok prostriedkom, nástrojom štúdia. Dalo by sa to vyjadriť aj tak, že etnologický pohľad nesmeruje cez spoločnosť ´na´ sviatky a nekončí pri nich, ide naopak o štúdium spoločnosti ´cez´ sviatky. Zámerom nie je vysvetľovať sviatky spoločnosťou, ale spoločnosť sviatkami.“
Teraz sa riešitelia projektu sústreďujú na dokončenie, spracovanie a publikovanie výsledkov výskumov venovaných sviatku Valentín, náboženským rituálom na púťach a mestskému sviatku vinobranie. Pritom stále pokračujú výskumy realizované pozorovaním a etnografickým popisom, rozhovormi s aktérmi sviatkov, štúdiom internetových diskusií, mapovaním reklamy či dokumentovaním sviatkov odohrávajúcich sa na verejnom priestore.
Partnermi Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v skúmaní tejto témy sú etnológovia, antropológovia, ale tiež historici v susedných krajinách, najmä v Českej republike, Poľsku a Maďarsku, ktorí uplatňujú pri výskume sviatkov podobné východiská. Spolupráca sa prejavuje v stretávaní sa na vedeckých konferenciách venovaných jednotlivým témam problematiky sviatkov, ktoré umožňujú diskutovať, porovnať témy skúmania a stav poznania a v publikovaní poznatkov.
„V tejto fáze potrebujeme spracovať poznatky doteraz predstavené na vedeckých fórach a publikovať ich. Do knižnej podoby pripravujeme prácu o sviatku Valentín a o oberačkovej slávnosti vinobranie, v podobe štúdií by sme chceli vydať napríklad práce o Veľkej noci a Sviatku svätých Cyrila a Metoda. Pokračujeme v mapovaní ďalších sviatkov a hĺbkovom spracovaní jednotlivých tém,“ dopĺňa PhDr. Katarína Popelková, CSc.
Podotýka ešte, že keďže ide o projekt v oblasti základného výskumu, poznatky publikujú najmä prostredníctvom odbornej i vedeckej literatúry. „Významnou súčasťou práce je však i popularizácia. Pre verejnosť je totiž dôležité rozširovanie vedomostí o sfére, ktorú stereotypne mnohí pokladajú za nemennú, archaickú, skostnatenú alebo za niečo súkromné a dôverné. Etnologický výskum ukazuje, že sviatky sa dotýkajú veľmi tesne každého z nás, že ich využívame a že ovplyvňujú významnú časť nášho života. Prostredníctvom spôsobov, akými sviatky prežívame, dávame o sebe navonok významné signály.“
Odborníčka ešte pripomína, že sviatky cielene využívajú na svoje ciele tiež mocné inštitúcie ako štát či cirkev, téma sviatkov je dnes neustálym predmetom záujmu obchodu, reklamy či turizmu. „Do nich sviatky vstupujú ako nástroj, na druhej strane tieto sféry priamo sviatky ovplyvňujú a formujú ich obsah i spôsoby, ako ich prežívame. To je dôvodom, prečo projektoví riešitelia sprostredkujú priebežne nové výskumné závery širokej verejnosti prostredníctvom popularizačných prednášok, vystupujú v elektronických médiách a poskytujú rozhovory pre tlač. Ich stanoviská a expertné analýzy sú žiaduce aj pre sféru reklamy a obchodu, čo je pre vedecký projekt významný aplikačný rozmer.“
Text odborne garantovala a ilustrácie poskytla: PhDr. Katarína Popelková, CSc., samostatná vedecká pracovníčka, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Pexels/
Uverejnila: VČ
