Na publikácii spolupracovali vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Kniha KRÍZA DÔVERY: TEÓRIA A VÝSKUM. Zdroj: SAV
Kniha Kríza dôvery: Teória a výskum je kolektívnou monografiou. Pozostáva zo siedmich kapitol, ktoré sú rozdelené do troch oblastí.
Autori v nej postupne rozoberajú problematiku dôvery od základného rámcovanie rozličných konštruktov cez špecifické faktory, ktoré ju formujú. Hľadajú aj odpovede na to, ako je na tom slovenská spoločnosť, čo sa týka medziľudskej a inštitucionálnej dôvery.
Editorom knihy bol doktor Matúš Grežo z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Žijeme v postfaktuálnej dobe
„V posledných rokoch vo verejnom diskurze slovenskej spoločnosti silnejú hlasy upozorňujúce na krízu dôvery. Slovenská justícia, polícia či armáda majú jednu z najnižších dôveryhodností spomedzi krajín EÚ. Pozitívne nie je vnímaná ani dôveryhodnosť národnej rady, vlády či politických strán, kde dosahujeme podpriemerné hodnoty v rámci EÚ,“ vysvetlil v tlačovej správe SAV vznik monografie doktor Grežo.
Podľa neho ľudia dôverujú menej nielen inštitúciám. V spoločnosti nastávajú zmeny aj v medziľudskej dôvere.
Mnohí autori preto označujú dnešnú dobu za postfaktuálnu. Dôveryhodnosť autorít z oblastí, ako sú zdravotníctvo, financie, politika, diplomacia či náboženstvo, sa často spochybňujú dezinformáciami a neoverenými konšpiračnými teóriami.
„Na druhej strane často vkladáme dôveru do rúk ľuďom ponúkajúcim príliš jednoduché riešenia na príliš zložité problémy,“ konštatoval doktor Grežo.
Autori sa v knihe snažia odpovedať na mnohé aktuálne otázky. Ako sa formuje medziľudská a inštitucionálna dôvera? Prečo sú niektorí z nás dôverčivejší než ostatní? Aký je rozdiel medzi vnímanou dôveryhodnosťou druhej osoby a zámerom dôverovať jej?
Na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa autori pozreli cez optiku sociológie a psychológie.
(DK)
