Rodina a blízki priatelia sú najväčšou oporou. Túto starú známu pravdu potvrdil aj výskum sociológov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK) s názvom Sociálne siete a sociálne zdroje. Výskum bol zameraný na zisťovanie spôsobov a foriem každodennej komunikácie a interakcie obyvateľov Slovenska a na zisťovanie rozsahu a kvality príbuzenských, priateľských a iných sietí a väzieb. Výskum je súčasťou dlhodobého medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP), realizovaného v takmer 50 štátoch sveta.
Vedci zisťovali, na koho sa v prípade potreby obyvatelia Slovenska obracajú so žiadosťou o pomoc či podporu. „Väčšina ľudí by sa v prípade choroby, ktorá si vyžaduje starostlivosť, a tiež keď potrebujú pomoc v domácnosti alebo v záhrade, obrátila na blízkeho člena rodiny – v oboch prípadoch takmer 67 %. Druhá najväčšia časť opýtaných by sa v takýchto prípadoch obrátila so žiadosťou o pomoc na vzdialenejšieho člena rodiny – 14 % a 17 %. Blízkeho kamaráta by poprosila o pomoc asi desatina opýtaných a na iných ľudí zo susedstva či na kolegov z práce by sa ako na prvých so žiadosťou o pomoc obrátil iba malý podiel respondentov,“ hovorí prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc., vedúci Katedry sociológie FiF UK.
Podobné výsledky boli zaznamenané aj v prípade zlého psychického stavu a potreby poradiť či porozprávať sa o rodinných problémoch. Aj v takomto prípade by väčšina ľudí požiadala o pomoc najskôr blízkeho člena rodiny, v tomto prípade by sa však už častejšie obrátili aj na ľudí mimo rodiny. Blízky kamarát či kamarátka sú tiež osobami, ktorých by ľudia ako prvých oslovili v prípade, že by sa chceli poradiť v súvislosti s rodinnými problémami (35 %), ale aj ísť sa zabaviť do spoločnosti (45 %).
„Kým blízka rodina pomáha pri praktických činnostiach, blízki priatelia sú nám oporou v prípade citových problémov či partnermi pri trávení voľného času. Menej často sa naši obyvatelia prednostne obracajú s prosbou o pomoc na susedov či kolegov z práce,“ zhrnul výsledky prof. PhDr. Ján Sopóci, CSc.
Sociológovia z FiF UK uskutočnili výskum v septembri a októbri 2017. Roman Džambazovič z Katedry sociológie priblížil, že výskum „ISSP Sociálne siete a sociálne zdroje 2017“ bol realizovaný ako súčasť riešenie projektu „Medzi východom a západom, hodnotové integrácia alebo diverzita? Slovensko v medzinárodných komparatívnych výskumoch“ (APVV- 14-0527). Ide o projekt, ktorý sa realizuje v období rokov 2015 až 2019 a na ktorom spolupracujú tri pracoviská: okrem Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj Sociologický ústav SAV (hlavný riešiteľ, vedúci projektu Ing. Miloslav Bahna, PhD.) a Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.
Projekt APVV pomocou dát z integrovaných dátových súborov z medzinárodných komparatívnych výskumov International Social Survey Programme (ISSP) a Comparative Study of Electoral Systems (CSES) umožní analyzovať slovenskú spoločnosť v medzinárodnom porovnaní. Spoločensko-vedná komunita na Slovensku nielenže získa vďaka zapojeniu do daných medzinárodných programov kvalitné údaje o názoroch a správaní obyvateľov všetkých krajín zapojených do daných programov, ale stáva sa súčasťou medzinárodnej vedeckej komunity, ktorá spolupracuje na príprave, návrhu, testovaní dotazníkov, ako aj na vyhodnocovaní získaných údajov a spätnom zlepšovaní použitej metodiky, uvádza Roman Džambazovič. Podľa neho to v konečnom dôsledku vedie k neustálemu skvalitňovaniu metodologických kritérií i rastúcej štandardizácii výskumných nástrojov a postupov. „Nie je prehnané tvrdiť, že účasť Slovenska v programoch komparatívneho výskumu je prejavom zapojenia sa do medzinárodného výskumného priestoru v rovnocennej pozícii s inými krajinami. Dôležitým motívom celého projektu je sprístupnenie získaných údajov pre širokú vedeckú komunitu u nás, ako aj v zahraničí. Údaje z výskumov sú totiž sprístupnené bez obmedzenia na vedecké či pedagogické účely, tak v medzinárodnom archíve sociálnych dát – GESIS, ako aj v Slovenskom archíve sociálnych dát (www.sasd.sav.sk). SASD sa stal súčasťou celoeurópskej siete CESSDA (Consortium of European Social Science Data Archives) a aj vďaka aktivitám a rozvoju SASD sa Slovensko stalo zakladajúcim členom európskej výskumnej infraštruktúry spoločenskovedných dátových archívov. Archivované dáta sú však prístupné nielen pre vedcov a vedkyne, ale aj pre študentov a širokú verejnosť.“
Pre dosiahnutie týchto cieľov je podľa odborníka nevyhnutné realizovať výskumné moduly vyššie spomínaných výskumných programov. Pripomína, že témami výskumov, ktoré už boli alebo ešte čakajú na realizáciu, sú: národná identita, občianstvo, pracovné orientácie, úloha vlády, sociálne siete, voličské správanie a politická komunikácia vo volebnej kampani.
„Výskum ISSP Sociálne siete a sociálne zdroje 2017 je teda súčasťou medzinárodného zisťovania, ktoré sa realizuje v krajinách, ktoré sú zapojené do výskumného programu ISSP (v súčasnosti takmer 50 krajín sveta). V rámci programu sa každoročne pripravuje jeden tematický modul, ktorý sa následne po uplynutí určitého časového obdobia pravidelne opakuje. Umožňuje to komparáciu výsledkov medzi krajinami, ako aj porovnanie v čase. Žiaľ na Slovensku sa modul ´Social Networks and Social Resources´ realizoval prvýkrát až v roku 2017. V rámci medzinárodného programu ISSP sa však realizoval už v dvoch vlnách (v rokoch 1986 a 2001). Nakoľko ešte nie sú k dispozícii údaje z ostatných krajín zapojených do výskumu, nie je možné porovnávať odpovede respondentov zo Slovenska s odpoveďami respondentov z iných krajín. Po sprístupnení údajov aj z ostatných krajín (v roku 2019) budeme samozrejme informovať o názoroch a správaní našich obyvateľov z hľadiska medzinárodného porovnania,“ hovorí Roman Džambazovič.
Prínos pre širokú odbornú verejnosť spočíva podľa neho v zabezpečení participácie a zotrvania slovenskej spoločenskovednej komunity v medzinárodnom výskumnom priestore; skvalitnenie prípravy, realizácie a spracovania výskumných údajov; ich diseminácia do širšieho medzinárodného výskumného priestoru; získanie prístupu k údajom umožňujúcim medzinárodnú komparáciu, ktorého súčasťou je aj SR, atď. Poznatky o názoroch a správaní slovenskej populácie a možnosť ich porovnania v čase a porovnanie s inými krajinami umožňujú identifikovať trendy, ukazujú na postavenie Slovenska v medzinárodnom kontexte a v neposlednom rade ponúkajú netriviálne informácie pre tvorcov verejných politík.
„Pre laickú verejnosť znamená projekt v rámci, ktorého sa výskum ISSP Sociálne siete a sociálne zdroje 2017 realizoval, získanie informácií o spomínaných tematických oblastiach. Konkrétny výskum umožnil získať poznatky o kvantitatívnej ako i kvalitatívnej stránke sociálnych väzieb jednotlivcov. Získali sme informácie o tom, aké majú ľudia sociálne väzby, koľkých a akých ľudí poznajú, na koho sa obracajú o pomoc, o vnímanej spokojnosti s týmito osobnými väzbami, o spôsoboch vzájomnej komunikácie a pod. Dáta umožňujú teda identifikovať dôležité charakteristické črty ´sociálneho kapitálu´ jednotlivca a jeho rodiny, ktorý je potenciálne využiteľným sociálnym zdrojom pomoci a podpory v súčasnej slovenskej spoločnosti. Získali sme dôležité informácie o pociťovanej sociálnej súdržnosti a miere sociálnej integrácie,“ hovorí Roman Džambazovič.
Analýza sociálnych sietí však podľa neho ponúka nový pohľad aj na skúmanie sociálnych nerovností, nakoľko sú sociálne kontakty a väzby, ich deverzita a vertikalita výrazným zdrojom životných šancí. „Ich kvalita a rozsah často determinuje životy jednotlivcov a ich rodín, nakoľko ponúka pre nich dôležitý zdroj pomoci a možný zdroj sociálnej mobility. Bude z týchto spomínaných dôvodov zaujímavé aj medzinárodné porovnanie krajín. Môžeme napríklad testovať, či sa štáty líšia z hľadiska kvality i kvantity sociálnych kontaktov, najčastejšieho spôsobu interakcií, možností mobilizovať tieto sociálne kontakty napríklad v závislosti od miery dosiahnutej urbanizácie či typu rodinného usporiadania (založeného na silných rodinných väzbách a medzigeneračnej rodinnej solidarite) atď.“
V čo najskoršom období vedcov čaká archivácia výskumu a jeho sprístupnenie širokej odbornej verejnosti. „Čakáme na integrovaný dátový súbor, ktorý nám dovolí medzinárodné porovnanie. Projekt pokračuje ďalej – pripravujú sa a budú sa realizovať ďalšie výskumy, ktoré budú podkladom pre mnohé analýzy identifikujúce miesto Slovenska v medzinárodnom porovnaní; pracuje sa na analýzach údajov z už realizovaných výskumov; archivujú a sprístupňujú sa ďalšie spoločenskovedné výskumy (mnohé by sa už nenávratne stratili alebo zapadli do zabudnutia) a pokračuje snaha o získanie ďalších finančných prostriedkov nutných na zotrvanie v medzinárodných výskumných programoch,“ uviedol Roman Džambazovič.
Terénny zber údajov zabezpečila agentúra MEDIAN SR, s. r. o., na reprezentatívnej vzorke 1 404 respondentov starších ako 16 rokov vybraných metódou stratifikovaného náhodného výberu. Výskum sa uskutočnil vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja (projekt APVV-14-0527).
Informácie poskytli: Mgr. Lenka Miller, poverená vedením Oddelenia vzťahov s verejnosťou a Roman Džambazovič, Katedra sociológie, Filozofická fakulta obaja z Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustarčné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ