Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prečo sa štát musí postarať o sociálne slabších?

Marta Bartošovičová

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD.

Sociálne vzťahy sú vzťahy medzi ľuďmi navzájom, vzťahy ľudí a ich rôznych inštitúcií, a to až po svetovú globálnu úroveň. Pojmy „sociálny systém“, „sociálny štát“ majú tisíce definícií a významov. V každodennom živote viac alebo menej vnímame, že si musíme zabezpečiť základné životné podmienky, ktorými sú základné potraviny, nevyhnutné ošatenie, strecha nad hlavou, ale aj iné podmienky na prežitie, na dôstojný život, vrátane osôb, ktoré závisia od iných osôb, ako sú napríklad potomkovia, ktorí závisia od svojich rodičov.

Človek sa rodí ako bezbranný tvor, o ktorého sa musia postarať jeho rodičia, širšia rodina, blízke okolie… Každý z nás má miesto narodenia a miesto pobytu, obec, mesto, región a štát, odkiaľ pochádzame, ale zároveň sme Európania a príslušníci ľudského rodu. Aj náš život má vývin a vývoj.

Deti prežívajú krásne a často bezstarostné detstvo. Tí, ktorí sú na hranici veku mladistvých, čo nevidieť môžu dokonca začať pracovať alebo podnikať. V tzv. produktívnom veku môžu ľudia pracovať, ale zúčastňovať sa aj na podnikaní, na verejnom živote, založiť si rodinu atď. Roky dospelosti postupne plynú a človek zrazu zistí, že ste v dôchodkovom veku. Stáva sa príslušníkom staršej generácie v poproduktívnom veku, s nárokmi na zaslúžený a aktívny oddych.

Rozlíšenie generácií v predproduktívnom veku, v produktívnom veku a v poproduktívnom veku, má význam pre systémy tzv. sociálnej ochrany (social protection), ktorá z hľadiska vývoja ľudstva nemá dlhú tradíciu, ale rodí sa spolu s prístupmi ľudstva k základným ľudským právam.

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD., prednášal na 17. ročníku Detskej Univerzity Komenského

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD., prednášal na 17. ročníku Detskej Univerzity Komenského

Základné ľudské práva

Rozhodujúcim prameňom základných ľudských práv a slobôd boli historické dokumenty, a to najmä anglická Magna charta libertatum (1215), francúzska Deklarácia práv človeka a občana (1789) a mnoho iných dokumentov o ľudských právach.

Základným medzinárodným dokumentom je Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov dňa 10. decembra 1948, preto si každoročne dátum 10. december pripomíname ako Medzinárodný deň ľudských práv.

Základné ľudské práva majú päť základných skupín, a to: občianske práva, politické práva, sociálne práva, ekonomické/hospodárske práva a kultúrne práva. Sociálne práva ľudí tvoria neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv a slobôd. Medzinárodné sociálne právo tvoria najmä medzinárodné organizácie na svetovej úrovni, a to Organizácia Spojených národov a Medzinárodná organizácia práce, na európskej úrovni sú to najmä Európska únia a Rada Európy. Systém inštitúcií sociálnej ochrany každého občana Slovenskej republiky tvoria aj Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu a Európsky súd pre ľudské práva Rady Európy v Štrasburgu.

Sociálne právo je základom systémov sociálnej ochrany

Systém sociálnej ochrany v európskych krajinách tvorí individuálna ochrana každého z nás, ktorou si zabezpečujeme dôstojný život, duchovný život, zdravie, pracujeme alebo podnikáme. Individuálny charakter má aj sociálna ochrana v rodine. Nie je to iba vzťah rodičov a detí, ale je to aj pomoc a starostlivosť o starších členov rodiny a starostlivosť o členov rodiny so zdravotným postihnutím. 

Rozhodujúcu úlohu v sociálnej ochrane slabších, aj keď nie ojedinelú, má štát, ktorý spolupracuje so samosprávou a s ostatnými subjektmi sociálnej politiky. V sociálnej sfére v mene štátu vystupujú: Národná rada Slovenskej republiky, ktorá prijíma sociálne zákony, vláda Slovenskej republiky a ministerstvá, najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ministerstvá školstva, hospodárstva a zdravotníctva, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálne finančné inštitúcie (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne), poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, inštitúcie kontroly, dozoru a dohľadu v sociálnej sfére atď.

Poslucháči Detskej Univerzity Komenského na prednáške prof. Vojtecha Tkáča

Poslucháči Detskej Univerzity Komenského na prednáške prof. Vojtecha Tkáča

Dohovor o právach dieťaťa Organizácie Spojených národov z roku 1989 obsahuje, okrem iných, veľké katalógy sociálnych práv dieťaťa. Jeho ustanovenia podľa Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred slovenskými zákonmi. Napríklad povinnosť štátu prijať opatrenia na ochranu dieťaťa pred všetkými formami fyzického alebo psychického násilia, poškodenia alebo zneužitia, zanedbávania alebo nedbalého zaobchádzania, týrania alebo vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania.

Štát musí uznávať právo každého dieťaťa na pôžitky sociálneho zabezpečenia, vrátane sociálneho poistenia a právo každého dieťaťa na životnú úroveň primeranú jeho fyzickému, mentálnemu, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. Medzinárodné právo a vnútroštátne právo zakazujú detskú prácu.

Odkedy môže dieťa/mladistvý pracovať?

Veková hranica je deň dovŕšenia 15 rokov, kedy, na rozdiel od občianskeho práva, vzniká fyzickej osobe ako zamestnancovi tzv. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Deň nástupu do práce však nesmie byť dohodnutý pred dňom, kedy fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Odo dňa dovŕšenia 15 rokov môže mladistvý občan uzavrieť pracovnú zmluvu alebo dohodu o brigádnickej práci študenta.

Dieťa do 15 rokov alebo staršia osoba ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky môžu vykonávať tzv. ľahké práce, neohrozujúce ich zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku, a to pri účinkovaní na kultúrnych/umeleckých predstaveniach, športových podujatiach alebo v reklamných činnostiach. Detská práca, aj napriek zákazu, je súčasťou tzv. novodobého otroctva, ktoré tvrdo stíha väčšina štátov na svete.

Systémy sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie na Slovensku obsahuje tri podsystémy. Po prvé: Sociálne poistenie – zdravotné poistenie cez slobodne vybranú zdravotnú poisťovňu, tvorené cez povinné poistné na zdravotné poistenie, – sociálne poistenie v rámci Sociálnej poisťovne (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie a invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti; zamestnávatelia a zamestnanci platia poistné na sociálne poistenie.

Prof. Vojtech Tkáč podpisuje indexy poslucháčom Detskej Univerzity Komenskéhoi

Prof. Vojtech Tkáč podpisuje indexy poslucháčom Detskej Univerzity Komenského

Dieťa má nárok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti od narodenia. Jednotlivé dávky/dôchodky zo sociálneho poistenia sa dotýkajú dieťaťa (materské a ošetrovné pre rodiča z nemocenského poistenia, dôchodky pozostalých/sirôt z dôchodkového poistenia, dávky v nezamestnanosti). Osobitne je zriadené starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie.

Po druhé: Štátna sociálna podpora je financovaná zo štátneho rozpočtu, tvoreného zdaňových príjmov. Obsahuje štátne dávky(prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, náhradné výživné, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, príspevok na pohreb).Výkon štátnej sociálnej podpory je zverený úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako štátnym inštitúciám.

Po tretie: Sociálna pomoc obsahuje systém sociálnych služieb, patrí sem napríklad poskytovanie dávok v hmotnej núdzi vo vzťahu k životnému minimu, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. Patrí sem aj ochrana deti v nepriaznivých sociálnych situáciách, nízko prahové sociálne služby pre deti a rodinu, služby na podporu rodiny s deťmi atď.).

Súčasťou sociálnej pomoci je aj pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím (mentálne postihnutie, fyzické postihnutie a kombinované postihnutie).  Pomoc štátu pre sociálne slabšie osoby vo vzťahu k detstvu tvorí rozsiahly systém, napríklad je to systém školských sociálnych služieb, poradensko-psychologické služby, poradenstvo v rámci sociálnej práce, doprava žiakov a študentov, odborné a obslužné činnosti, pôsobnosť komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, pôsobnosť verejnej ochrankyne práv, postavenie a pôsobnosť súdnej sústavy Slovenskej republiky, ochrana detí v súvislosti s voľným pohybom osôb v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, služby zamestnanosti, osobitné sociálne aktivity neziskových organizácií a mimovládnych organizácií, obcí a samosprávnych krajov atď.

V systéme pomoci sociálne slabším v súčasnosti už nie je štát jediným a posledným ochranárskym subjektom v rade, ale do systémov sociálnej ochrany aktívne vstupujú medzinárodné organizácie, medzinárodné súdy, medzinárodné sociálne právo, európske fondy finančnej a sociálnej pomoci a stále novšie formy rozvojovej a humanitárnej pomoci. Základom však navždy ostáva osobná zodpovednosť každého z nás za svoj sociálny osud a za sociálny osud od nás závislých osôb.

S prednáškou na tému „Prečo sa štát musí postarať o sociálne slabších?“ vystúpil prof. Vojtech Tkáč na Detskej Univerzite Komenského dňa 24. júla 2019 v Divadle Aréna v Bratislave.

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD.Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD. (1949), pôsobí ako prorektor a vedúci Ústavu doktorandského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Profesionálne pôsobí v oblasti pracovného práva, práva sociálneho zabezpečenia, sociálnej práce a sociálnej politiky. Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobil na Katedre pracovného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V sociálnej legislatíve pracoval aj ako vedúci Legislatívneho oddelenia Českej a Slovenskej konfederácie odborových zväzov v Prahe, zastupoval české a  slovenské odbory v legislatívnom procese doma i v zahraničí.

Od roku 1993 pracoval ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a predsedal jej Ústavnoprávnemu výboru i Výboru pre sociálne veci a bývanie. Riadil sociálne procesy a legislatívu u nás i v zahraničí aj ako štátny tajomník a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Osem rokov bol poslancom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a predsedom Podvýboru pre populáciu vo Výbore pre migráciu, utečencov a populáciu. Bol tiež vo Výbore pre právne otázky a ľudské práva Rady Európy.

Od roku 1990  pracoval ako delegát a expert v orgánoch Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a ako člen Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia (ISSA) v Ženeve. Organizoval mnohé medzinárodné konferencie na svetovej, európskej a domácej úrovni, publikoval rad monografií, odborných článkov a podieľal sa na príprave právnych aktov v sociálnej oblasti. Viedol odborné tímy v príprave sociálnych reforiem v Alžírsku, v Macedónsku, v Bosne a Hercegovine a v Srbskej republike.

Adresy na orientáciu v systémoch sociálnej ochrany:

https://www.employment.gov.sk/sk/

https://komisarpredeti.sk/

https://ec.europa.eu/eurostat/web/links

https://www.upsvr.gov.sk/

 

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: http://www.dukonline.sk/2019_prednaska_4

Fotozdroj: https://duk.sk/sk/fotogaleria

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky