Nášmu rodnému jazyku – slovenčine je venovaný dokumentárny film Sila slova, ktorý bol odvysielaný v rámci cyklu Spektrum vedy. Cieľom týchto televíznych dokumentov je predstaviť a priblížiť divákom prácu a úspechy slovenských vedcov. Odborný garant toho dielu je prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Dá sa vôbec naučiť slovenčina,“ pýta sa v úvode dokumentu jeho garant prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. a následne odpovedá: „Podľa toho, kto sa ju chce naučiť. Ak sa slovenčinu učí neslovák alebo človek, ktorému sú prvky slovenčiny vzdialené, tak sa tento jazyk osvojuje ťažšie. Slováka po slovensky naučila jeho matka. Celým problémom v škole je naučiť Slováka hovoriť po slovensky adekvátne danej situácii, v ktorej sa nachádza.“
Hovoriť môžeme aj slangovo
PhDr. Ľubica Štarková, pôsobiaca na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave pokračuje, že sú situácie, komunikácie, keď smelo môžeme hovoriť nespisovne, slangovo. „Je úloha školy vedieť ich odlíšiť. Treba deti naučiť, že existujú aj situácie, v ktorých sa využíva kultivovaný jazyk a musia vedieť tieto situácie odlíšiť.“ Pritom už tie najmenšie deti v škole postupne opakujú písmenká abecedy.
U nich na gymnáziu sa okrem klasického vyučovania gramatiky, robia rôzne aktivity formou zážitkového učenia, kedy si deti môžu vyskúšať overenie už naučených pravidiel v praxi. „Napríklad druháci sa učili abecedu, no ešte nevedeli, že sa učia abecedu, ale každé ráno mávali jazykovú rozcvičku, že si abecedu prečítali. Zrazu zistili, že už to vedia naspamäť, úplne celý rad písmeniek. Boli prekvapení, zrazu to už bola abeceda,“ opisuje učebné postupy v škole Mgr. Viera Dršková z 1. súkromného gymnázia v Bratislave. Dopĺňa, že už v treťom ročníku brali abecedu ako hotovú vec a predpísané učivo už aplikovali v praxi.
Kus ľudskej existencie
„Ako pre iné rozprávky vo svete, i pre slovenské rozprávky je typická priam udivujúca a nezvyčajná sila slova. Pri ich analýze zistíme, že každé slovo v rozprávke má osobitú váhu, hodnotu, že slovo tu obsahuje aj kus ľudskej existencie,“ znie zaujímavý citát Antona Habovštiaka, ktorý v dokumente predniesla PhDr. Mária Šimková z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.
Dokumentárnym filmom deti na ceste za poznaním vlastného materinského jazyka sprevádza herec Robert Roth. Žiakov sa tiež pýtal, aký majú vzťah k slovenčine. Odpovede boli mnohé také, akoby ich vyslovovali už dospelí ľudia. „K slovenčine mám veľmi dobrý vzťah, lebo ňou vlastne rozprávam celý svoj život a veľmi si ju vážim,“ znela tá prvá. „Buď si slovenčinu predstavím ako predmet na škole alebo jazyk, ktorým hovorím,“ pridáva ďalší mladý muž a jeho spolužiak k tomu dopĺňa: „S gramatikou je to už ťažšie, tvrdé ´y´, čiarky, treba to vedieť. Ale rozpráva týmto jazykom päť miliónov ľudí a ja tu žijem tiež a asi aj budem.“
Mladá žiačka spomenula aj neslovákov, ktorým sa náš jazyk osvojuje isto veľmi ťažko. „Je zaujímavé vidieť, ako sa s ňou cudzinci trápia. Potom si uvedomím, čo mám, a že s ňou viem pracovať. Slovenčina nie je najľahšia, preto si ju vážim.“
Elektronický korpus
V ďalšej pasáži dokumentu bol predostretý význam elektronického korpusu, ktorý spočíva v tom, že pomáha elektronicky spracovať slovnú zásobu súčasného jazyka. Jeho konkrétne funkcie predstavila PhDr. Mária Šimková z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, majúca na starosti projekt Slovenský národný korpus. „Možno si to znázorniť ako elektronickú databázu textov alebo hovorených prejavov, ktoré obsahujú štandardnú slovenčinu – reálnu podobu, ako sa dnes píše, ako sa hovorí. V celom súbore slov, nachádzame zaujímavé informácie o jazyku, ale aj o našom svete, o realite.“
„Vieme napríklad“, pokračuje ďalej PhDr. Mária Šimková, že „po roku 89 sa do našej slovnej zásoby dostalo množstvo nových slov“. Súčasný slovník sa podľa odborníkov pripravuje tak, že je obrazom terajšej doby.
Ako vysvetlil prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. lístková príprava slovníka bola niečo, ako keď šoférujete auto a pozriete sa do spätného zrkadla. „Máte obraz toho, čo je za vami, ale tento korpus poskytuje možnosti, že sa pozriete okolo seba, v akej ste konkrétnej jazykovej situácii, ale nezabudnete ani na to, čo je v tom spätnom zrkadle, ako ten jazyk vyzeral.“
Trendom dnešnej doby je, spomína sa v dokumente, že na školách funguje čítanie s porozumením; teda žiaci musia nielen porozumieť, ale aj vedieť zhodnotiť. Takže sa ocitajú v reálnej jazykovej situácii.
Udivujúce a nové
„Je udivujúce, že stále niečo nové objavíme. Že jazyk, keď sa prehŕňame v našich databázach, stále niečo nové skrýva,“ pripomenula v závere PhDr. Mária Šimková z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Dokument uzatvára slovami: „Pri spojení sila slova ako keby sme vchádzali do podstaty jazyka a slova, ale aj do podstaty ľudskej existencie, ktorá sa aj z biblického hľadiska začína pri známom, na počiatku bolo slovo.“
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2012
Ešte ďalšie pozoruhodné informácie sa dozviete v dokumente Sila slova, ktorý si môžete pozrieť aj vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, vysielaný Slovenskou televíziou, je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument Sila slova (2012)
Uverejnil: VČ