Ľudia si rôznymi úkonmi chceli zabezpečiť v nasledujúcom roku zdravie.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com
Deň Štefana je súčasne aj druhým sviatkom vianočným. V roľníckom prostredí ľudia vykonávali praktiky, ktorých cieľom bolo zaistenie dobrej úrody a pevného zdravia. Napríklad vo vode či snehu sa brodili kone i ľudia, aby sa im v nasledujúcom roku vyhla choroba.
Na Orave po návrate domov obhadzovali kone ovsom, aby boli silné a tučné. V tento deň sa konali aj sánkovačky, aby bola dobrá úroda konope a ľanu.
Plodiny zo stola neskôr zasadili
Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý za neho podstúpil mučenícku smrť ukameňovaním. Nazývaný je preto Prvomučeník. Bol jedným zo šiestich diakonov druhej cirkvi a pôsobil v Jeruzaleme. Svätý Štefan je uctievaný v katolíckej, pravoslávnej aj anglikánskej cirkvi. Je patrónom koní a jeho atribútmi sú palma a hromada kamenia.
V tento deň gazdiná upratovala štedrovečerný stôl a izbu. Na stole ostal len chlieb a pečivo. Plodiny, ktoré boli na stole a pod stolom, sa roztriedili a pridali k tým, ktoré boli určené na sadenie. K semenám na siatie sa dali aj omrvinky zo štedrovečerného stola, pretože sa verilo, že to zaistí dobrý rast plodín. Gazda pozbieral slamu, ktorá bola v izbe cez Vianoce a dal ju hydine alebo na jar zaoral na poli.
V niektorých obciach na západnom Slovensku chodili malí chlapci koledovať. V hontianskych obciach zase chodili krstné mamy a nosili svojim krstným deťom špeciálne pečivo, nazývané kačky, do ktorého zapichli mince. Okrem tohto daru im krstné matky dali aj šatku či cukríky. V neskorších obdobiach to bolo oblečenie či iné dary.
Šibačka a oblievačka nebola len na Veľkú noc
V obciach v okolí Krupiny a Starej Turej chodili podľa etnologičky Emílie Horváthovej mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi. Na Myjave zase chodili dievčatá oblievať, začo boli obdarovaní peniazmi a naturáliami. Dievčatá mali byť v novom roku zdravé a svieže.
V iných obciach chodili mládenci vinšovať či spievať koledy, za čo tiež dostali odmeny, ktoré potom využili pri organizovaní prvej zábavy mládeže po adventnom zákaze – štefanskej zábavy.
Zdroje: Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
