Predpokladá sa, že minimálne štvrtina dospelej populácie v Európskej únii, čo je vyše 80 miliónov dospelých, niekedy v živote užila drogu. Ako vo svojej knihe „Závislosti“ uvádza MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., vedúca autorského kolektívu, ešte alarmujúcejšia je skutočnosť, že nezákonnú drogu užil aspoň raz jeden zo štyroch 15 až 16-ročných adolescentov. No a prvé skúsenosti s drogou zvyknú viesť k opakujúcim sa stretom s ilegálnou činnosťou, ktorá sa môže prejaviť aj v ďalších formách kriminality ako takej.
Nezabúdajme ani na zdravotnícke hľadisko a výrazné zhoršenie kvality života v dôsledku užívania drog či iných návykových látok. Na Slovensku bolo podľa EMCDDA v roku 2013 v súvislosti s ilegálnymi drogami liečených 2 484 osôb (2 077 mužov a 407 žien).
Odborníci sa zhodujú, že najdôležitejším prvkom v snahe o zvrátenie negatívnych trendov je prevencia vo všeobecnosti, no najmä účinná prevencia v čo najskoršom veku; na školách, univerzitách, v mimoškolských centrách, skrátka medzi mladými.
Doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uvádza, že v súlade s prvkami tvoriacimi základ vzdelávania v 21. storočí medzinárodná komisia UNESCO v správe s výstižným názvom Učenie je skryté bohatstvo (Delors, 1997) akcentuje štyri východiskové prvky.
Sú to:
- učiť sa poznávať (osvojovať si nástroje napomáhajúce chápať, nadobúdať široké všeobecné poznatky a ťažiť zo vzdelávacích príležitostí počas života – učiť sa učiť);
- učiť sa konať (prehlbovať schopnosť tvorivo zasahovať do svojho prostredia, tzn. osvojiť si profesijné spôsobilosti, kompetencie vyrovnávať sa s rôznymi situáciami (konštruktívne riešiť a zvládať záťažové situácie), vedieť pracovať v tíme;
- učiť sa žiť spoločne (dokázať spolupracovať s ostatnými a zúčastňovať sa na všetkých ľudských činnostiach predpokladá vedieť pochopiť iných ľudí, ich vzájomnú závislosť, úctu k hodnotám pluralizmu, vzájomnému porozumeniu a mieru);
- učiť sa byť (konať s väčšou autonómiou, samostatným úsudkom a osobnou zodpovednosťou, rozvíjať osobnostný potenciál – pamäť, myslenie, zmysel pre estetiku, fyzické vlastnosti a komunikačné spôsobilosti).
„Keďže situácie psychickej záťaže sú v živote človeka bežné a z hľadiska jeho osobnostného vývinu a rozvoja aj nevyhnutné, som presvedčená, že práve poslaním psychológov v spolupráci s ďalšími odborníkmi je pomáhať ľuďom poznať podstatu týchto situácií, odhaľovať silné stránky človeka a jeho osobnostné zdroje, realistické vnímanie seba samého, ktoré spolu s rozšírením účinných stratégií a ich pružným využívaním by viedli ku konštruktívnemu riešeniu a efektívnemu zvládaniu záťažových situácií u jednotlivcov i sociálnych skupín a tým k prevencii látkových a nelátkových závislostí,“ tvrdí doc. PhDr. Mária Bratská, CSc.
MUDr. Pavel Bém (1998, In: Kalina, K. et al., 2003) so svojím tímom sumarizovali zásady efektívnej prevencie drogových a iných závislostí. Je to podľa nich kombinácia mnohopočetných stratégií pôsobiacich na určitú cieľovú skupinu (škola, rodina, vrstovníci, komunita, masmédiá). „Vzhľadom na to, že príčin užívania a zneužívania drog je mnoho a sú rôznorodé, je nutné preventívne programy koncipovať komplexne (súhrn viac faktorov) a v koordinovanej spolupráci rôznych inštitúcií,“ uvádzajú.
Ďalej je to kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania. Jednorazové prednášky, ale ani celoštátne kampane nie sú podľa nich príliš efektívne; jednostranné a zjednodušujúce informácie môžu byť i škodlivé. „Cielenosť a adekvátnosť informácií a foriem vzhľadom na cieľovú populáciu a jej demografické asocio-kultúrne charakteristiky: Pri každom preventívnom programe treba definovať, akej cieľovej skupine je určený. Musí sa zohľadniť vek, miera rizikovosti, úroveň vedomostí, socio-kultúrne zázemie.“
Podľa tímu okolo MUDr. Pavla Béma treba klásť dôraz aj na prepojenosť prevencie zneužívania nelegálnych drog a prchavých látok a prevencie problémov spôsobených alkoholom a tabakom. „Tabak a alkohol sú v našich podmienkach najrozšírenejšie drogy a spôsobujú najväčšie škody. Navyše, často sú to iniciačné drogy.“
Sú presvedčení, že želaný účinok sa dostaví už pri skorom začiatku preventívnych aktivít, ideálne už v predškolskom veku. „Ideálny začiatok je už v predškolskom veku. Platí, že čím skôr sa s prevenciou začína, tým je vo výsledku efektívnejšia. Formy pôsobenia sa musia, prirodzene, prispôsobiť veku a možnostiam detí.“ V neposlednom rade sú to tiež pozitívne orientácie primárnej prevencie a demonštrácia konkrétnych alternatív, pričom podpora zdravého životného štýlu a ponuka pozitívnych alternatív, „predajných“ v príslušnej cieľovej skupine, by mali podľa odborníkov byť súčasťou každého preventívneho programu.
V primárnej prevencii je podľa nich vhodným prístupom podpora sebadôvery, aktivity a hodnotných záujmov, kontinuálny proces, zameranie na zmenu postojov a správania, živé (interaktívne) učenie, využívanie smerodajných vzorov, pokiaľ možno z blízkeho okolia, otvorená, hodnotne moderovaná diskusia, zapojenie do života miestnej komunity, pričom realizáciu navrhujú a riadia kvalifikovaní interdisciplinárni odborníci v primárnej prevencii. Naopak, nevhodným podľa nich je odstrašovanie, triviálne „jednoducho povedz nie“, jednorazové akcie, zameranie iba na poznatky, prednášková forma, neosobnosť, formalizmus, využívanie exuserovaleboaktívnych užívateľov, stavanie na hviezdach, potláčanie alebo „bezbrehosť“ diskusie, vedenie zhora alebo mimo miestneho kontextu, amaterizmus realizátorov, náhodný výber úzkych špecialistov (lekárov, policajtov), neškolených na primárnu prevenciu.
Na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa konala prednáška sprof. PhDr. Michalom Miovským, PhD., klinického psychológa, prednostu Kliniky adiktológie 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe na tému prevencie drogových a iných závislostí.
Cieľom odborného seminára bolo vysvetliť, čo sa deje v oblasti prevencie drogových a iných závislostí, akým spôsobom možno v budúcnosti zlepšiť stav poskytovania programov v uvedenej oblasti na úrovni štátnych alebo neziskových organizácií a čo nové sa odohráva vo vede, ktorá má dopad na uvedenú oblasť.
Snahou odborníka bolo upozorniť, že vo vede vyrastá veľká tematická oblasť, ktorá má v budúcnosti obrovskú perspektívu. Ide o odbor prevencie užívania návykových látok, prevencie šikanovania, sexuálneho rizikového správania či extrémnych prejavov agresivity.
„Tento vedný odbor je spoločensky žiaduci a vzhľadom na problémy, ktoré stoja pred súčasnou spoločnosťou, ho treba rozvíjať,“ povedal profesor Miovský, odborník s dlhoročnými skúsenosťami s realizáciou projektov zameraných na oblasť prevencie drogových a iných foriem závislostí (alkohol, hracie automaty, internet, mobil).
Ako konštatoval, všetky prevencie sa týkajú normálnych detí a mládeže, nielen tých zraniteľných, ktoré majú nejaký kultúrny, jazykový, ekonomický či iný hendikep. „V súčasnej populácii máme rizikové skupiny a nemožno všetko riešiť len represívnymi či regulačnými nástrojmi. S týmito skupinami sa musíme naučiť pracovať a dávať ľuďom reálnu šancu zapojiť sa do procesu.“
Podľa prof. PhDr. Michala Miovského, PhD., podpora prevencie závislostí v oblasti vzdelávania či vedy je v Česku i na Slovensku zatiaľ veľmi malá. „Myslím si, že aj médiá nemajú veľký záujem o túto tematiku. Skôr je vnímaná len okrajovo, v patetickej rovine, miesto otvoreného kritického pomenovania. Tým sa znižuje aj senzitivita politikov a verejnosti k uvedenej problematike.“
Ako povedal profesor, téma prevencie má viacero rovín. Pokiaľ hovoríme o študentoch, priamo sa ich týka. A to nielen z hľadiska ich prípadného budúceho rodičovstva, ale aj preto, lebo sú aj cieľovou skupinou preventívnych programov. „Napriek tomu, že podstatnú časť rizikového obdobia už majú za sebou, ešte stále spadajú do konzumentskej skupiny pokiaľ ide o návykové látky či do skupiny, ktorá má relatívne rizikové sexuálne správanie a pod. Sú teda súčasťou cieľovej skupiny, pre ktorú sú programy prevencie závislostí a intervencie určené.“
Zároveň je táto téma výzvou pre univerzitné pracoviská. V praxi sa totiž stretávame s obrovským množstvom rôznych typov preventívnych programov, väčšina z nich je však prakticky v každej krajine neotestovaná. „V ČR, SR, Maďarsku, Poľsku a podobne sa prevažne používajú preventívne programy, ktoré nie sú efektívne, resp., o ktorých nevieme či sú funkčné, bezpečné alebo či nemajú úplne opačný efekt. Prevencia však dnes často zlyháva, najmä v dôsledku neznalosti a nízkej profesionálnej erudovanosti realizátorov, inokedy v snahe urobiť páčivý – populistický, a pritom úplne nezmyselný program. Primárna prevencia si vyžaduje odbornosť, vysokú profesionálnu a osobnú erudovanosť. Nevyhnutná je spolupráca medzi pracoviskami na univerzitách. V tejto tematickej oblasti sa postupne vytvárajú zaujímavé štruktúry nielen vnútri ČR a SR, ale aj na medzinárodnej úrovni, výskum sa výrazne posúva vpred. Existujú i prestížne medzinárodné špecializované časopisy, ktoré sa venujú prevencii. Aj na Slovensku sú špičkové pracoviská, ktoré sú schopné presadiť sa aj v zahraničí a podieľajú sa na zaujímavých zahraničných projektoch. Je pre nás výzva do budúcnosti ako vytvoriť podmienky našim mladým začínajúcim vedeckým pracovníkom, doktorandom, aby začali vytvárať rôzne národné alebo nadnárodné skupiny, ktoré majú potenciál aplikovať nejaký zložitejší grant a boli reálne konkurencieschopní iným veľkým projektom, napr. z Talianska a iných krajín,“ uzavrel profesor Miovský.
Informácie poskytli: MUDr. Ľubomíra Izáková , PhD. z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Psychiatrická klinika a Jozef Daňovský, psychológ z Ligy za duševné zdraviea MU a tiež Renáta Chosraviová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Piaxabay.com
Uverejnila: ZVČ