Výskumníci zistili, že počúvanie hudby posilnilo u účastníkov štúdie umelecký zážitok a zároveň prispelo k zníženiu stresu.
Monumentálny Beethovenov vlys Gustava Klimta sa nachádza v spodnej časti budovy Secesia. Zdroj: Wikimedia Commons
Zo štúdie psychológov Viedenskej univerzity vyplynulo, že pohľad na dielo Gustava Klimta Beethovenov vlys za zvukov Symfónie č. 9 Ludwiga van Beethoven mal pozitívny vplyv na náladu ľudí a ich pocit celkovej pohody. Výsledky štúdie boli publikované v odbornom časopise Americkej psychologickej asociácie APA PsycArticles.
Kombinácia umení znižuje stres
Beethovenov vlys sa radí medzi vrcholné diela viedenskej secesie, pričom téma vlysu sa vzťahuje na Wagnerovu interpretáciu Beethovenovej Symfónie č. 9. Monumentálne nástenné maľby pokrývajúce tri steny v spodnej časti budovy Secesia architekta Josepha Mariu Olbricha rozprávajú príbeh, ktorého hlavnou témou je túžba človeka po šťastí.
Časť Beethovenovho vlysu (1902), nachádzajúca sa na prostrednej stene. Zdroj: Wikimedia Commons
Slávny Beethovenov vlys
Gustav Klimt navrhol slávny Beethovenov vlys pre XIV. výstavu Spolku výtvarných umelcov rakúskej secesie, ktorá sa konala od 15. apríla do 27. júna 1902. Výstava, koncipovaná ako pocta skladateľovi Ludwigovi van Beethoven, bola stelesnením myšlienky secesného Gesamtkunstwerku, umeleckého diela, ktoré v sebe spájalo hudobno-dramatickú, slovesnú, hereckú, tanečnú a výtvarnú zložku. Pod vedením Josefa Hoffmanna sa na výstave zúčastnilo celkovo 21 umelcov.
Vedecký tím pod vedením Helmuta Ledera z Fakulty psychológie Viedenskej univerzity pozval účastníkov štúdie, aby si prezerali vlys pri tónoch hudby Symfónie č. 9, ktorá Klimta inšpirovala k vytvoreniu umeleckého diela.
Výsledky porovnali so skupinou účastníkov, ktorí počas pozorovania vlysu hudbu nepočúvali. Výskumníci zistili, že počúvanie hudby posilnilo umelecký zážitok a zároveň prispelo k zníženiu stresu. „Dochádza k niečomu, čo človeka obšťastňuje a povznáša,“ uviedol Leder pre rakúsku stránku ORF Science.
Návštevníci si môžu pohľad na Klimtovo dielo vychutnať pri tónoch Symfónie č. 9. Zdroj vľavo: Secession, autor: Zsolt Marton. Beethovenov vlys sa nachádza v spodnej časti slávnej budovy Secesia architekta Josepha Mariu Olbricha. Zdroj vpravo: Wikimedia Commons.
Pozrite si
Zmiernenie negatívnych pocitov
Podľa Ledera má stimulovanie dvoch zmyslov v estetickej rovine výrazný vplyv na posilnenie umeleckého zážitku. Zároveň tým u ľudí dochádza k zmierneniu pocitov strachu a obáv. Podobné pocity podľa Ledera poznáme aj z opery. „Keď existuje súlad medzi optickým a hereckým prejavom a hudobným sprievodom, dochádza k opojnému zážitku.“
Vo výskume psychológovia ďalej zistili, že krátka návšteva múzea v trvaní 14,3 minúty znížila u všetkých návštevníkov strach, stres a iné negatívne pocity. „Umenie má v každom prípade potenciál, aby sme sa cítili dobre,“ uviedol Leder. Svoju úlohu pri tom jednoznačne zohráva aj estetika. „Mnohí vedci si želajú, aby bolo tvrdenie o blahodarných účinkoch umenia pravdivé, stále však máme príliš málo výskumov, ktoré by to dokazovali,“ dodal Leder.
Rozdiel medzi umením a gýčom
Dôležité je aj rozlíšenie medzi gýčom a umením. Podľa Ledera jestvuje rozdiel medzi gýčom, ktorý v nás dokáže veľmi rýchlo vyvolať pozitívne pocity, ako napríklad pekné zobrazenie mačky, a skutočným umením, ktoré ide hlbšie.
Podľa Ledera umenie prináša úžitok vtedy, keď je nositeľom hlbšieho významu. Výsledky štúdie, ktoré boli teraz publikované v odbornom časopise APA PsycArticles, si môžete overiť v rámci samoexperimentu: so slúchadlami, ktoré poskytlo múzeum.
Výsledky výskumu zdôrazňujú úlohu subjektívneho zážitku a naznačujú, že kvalitatívne lepšie umelecké zážitky vedú k nárastu pohody.
Zdroj: orf.science, APA PsycArticles, secession
(zh)
