Hodnotenie spontánnej rečovej produkcie má v rámci logopedickej diagnostiky svoje nenahraditeľné miesto. Dôvodom je potreba komplexného vyšetrenia rečovej produkcie na všetkých troch úrovniach: úroveň slova, úroveň vety a úroveň textu.
„Zo spomenutých troch úrovní je to úroveň textu, ktorá predstavuje spontánny rečový prejav. Je to zároveň tá z troch úrovní, pre ktorú neexistujú štandardizované nástroje hodnotenia,“ uvádza Mgr. Viktória Kevická z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Na jej projekt Vplyv elicitačnej metódy na spontánnu rečovú produkciu a jej hodnotenie bol udelený grant v rámci Grantovej schémy UK.
Metodika na hodnotenie spontánnej produkcie by mala podľa autorky projektu zahŕňať tri základné kroky. V prvom kroku sa získava vzorka rečovej produkcie, ktorá sa v druhom kroku prepisuje a rekonštruuje a následne sa v poslednom kroku analyzuje. „Z toho vyplýva, že na vytvorenie metodiky na hodnotenie spontánnej produkcie je potrebné vytvoriť elicitačný materiál, pomocou ktorého sa získa rečová vzorka. Zároveň sa musia stanoviť presné pravidlá na prepis a rekonštrukciu výpovedí spontánneho prehovoru. V neposlednom rade sa musí vytvoriť súbor parametrov, ktoré sa v spontánnom prehovore sledujú a striktné pravidlá, na základe ktorých sa tieto parametre hodnotia.“
Cieľom tohto projektu je zmapovať možnosti elicitácie rečovej vzorky a zostaviť rôzne typy elicitačných metód a materiálov. Ďalším cieľom je pomocou zostavených metód získať rečové vzorky spontánnych prehovorov intaktných dospelých jedincov vo veku 50 rokov a viac. „Takto získané rečové vzorky zanalyzujeme a vzájomne porovnáme prostredníctvom metód deskriptívnej a inferenčnej štatistiky. Vzájomným porovnaním výkonov respondentov zistíme a opíšeme vplyv všetkých použitých metód na produkciu spontánneho prehovoru. Posledným cieľom je s prihliadnutím na zistené údaje z opísaných metód vybrať jednu, ktorá bude predstavovať najefektívnejší spôsob elicitácie spontánnej rečovej vzorky a zároveň bude ľahko aplikovateľná do každodennej logopedickej praxe. Túto elicitačnú metódu zaradíme do novej metodiky na hodnotenie spontánnej reči, ktorú vytvárame v rámci našej dizertačnej práce,“ predostrela Mgr. Viktória Kevická.
Na dosiahnutie týchto cieľov zvolil realizačný tím nasledovný postup. V prvom rade chcú vytvoriť rôzne elicitačné metódy s ohľadom na faktory, ktoré môžu mať vplyv na výslednú vzorku spontánnej produkcie. „Súbor elicitačných metód vyberieme tak, aby v ňom boli zastúpené metódy s rôznym stupňom kognitívneho zaťaženia, s využitím a bez využitia zrakovej opory, s rôznou perspektívou respondenta a vyšetrujúceho. Ďalej sformulujeme presné znenie inštrukcií pre každú elicitačnú metódu. Vypracujeme postup na získanie rečovej vzorky prostredníctvom vytvorených materiálov. Zvážime možnosť zasahovania vyšetrujúceho do produkcie respondenta, možnosť opravy respondenta vyšetrujúcim, možnosť poskytovania nápovedí. Prostredníctvom vytvorených metód získame vzorky spontánnej produkcie 20 intaktných respondentov vo veku 50 a viac rokov. Spontánnu produkciu respondentov budeme nahrávať na diktafón.“
Po získaní rečovej vzorky chcú realizátori projektu nahrávky doslovne prepísať a neúplné výpovede rekonštruovať. Po vytvorení prepisu vzorky spontánnej produkcie zanalyzujú. „Po zanalyzovaní prehovorov vytvoríme skupiny na základe počtu elicitačných metód. V každej skupine bude 20 vzoriek spontánnych rečových produkcií. Výsledky z analýzy týchto vzoriek vzájomne porovnáme prostredníctvom štatistických metód. Z opisných štatistických metód využijeme priemer, maximum, minimum a štandardnú odchýlku. Z metód inferenčnej štatistiky na zistenie normality rozloženie dát použijeme Kolmogorov-Smirnov test, na základe výsledkov ktorého sa rozhodneme o použití parametrických alebo neparametrických štatistických testov. V prípade normálneho rozloženia použijeme ANOVA test a v prípade non-normálneho rozloženia použijeme najprv Kruskal-Wallisov test a následne Mann-Whitneyho U test. Výsledky predkladaného projektu publikujeme. Najefektívnejšiu a do praxe najľahšie aplikovateľnú metódu zaradíme do metodiky na hodnotenie spontánnej produkcie, ktorú vytvárame v rámci našej dizertačnej práce.“
Ako podotkla Mgr. Viktória Kevická, momentálne už majú vytvorené 4 elicitačné materiály a pomocou nich nazbierali vzorky spontánnej reči 20 ľudí (4 x 20 = 80 vzoriek). „Aktuálne pracujeme na analyzovaní týchto vzoriek. Keď budú všetky zanalyzované, spravíme štatistické porovnanie 4 vytvorených materiálov. Výsledok štúdie nám povie, či je dôležité zohľadňovať elicitačný materiál a jeho použitie pri hodnotení spontánnej reči v logopedickej diagnostike alebo je jedno, aký materiál použijeme.“
Autorka vidí nasledovný prínos projektu: Toto je prvý krok k vytvoreniu komplexnej metodiky, ktorá umožní hodnotenie spontánnej reči neurogénnych pacientov. Mnohé štúdie naznačujú, že práve táto oblasť reči a jazyka je najnáchylnejšia na narušenie, napr. pri Parkinsonovej chorobe. „Ak sa nám podarí takúto metodiku vytvoriť a nastaviť ju tak, aby bola dostatočne senzitívna, budeme môcť v praxi zachytávať osoby s narušenou komunikačnou schopnosťou skôr, ako to bolo doteraz možné.“
*********************************************
Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.
Odborný garant textu a fotografie poskytla: Mgr. Viktória Kevická z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ