Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) už dlhšie sledujú, ako sú na tom Slováci s vedeckou gramotnosťou. Aké je postavenie vedy v našej spoločnosti? Zmenila niečo súčasná pandemická situácia? Vedia Slováci, aký je rozdiel medzi bakteriálnym a vírusovým ochorením?
Odborníci zo SAV sa už v roku 2017 pozreli na to, ako sú na tom Slováci s vedeckou gramotnosťou. V období začínajúcej koronakrízy urobili nový prieskum a namerané hodnoty porovnávali s údajmi spred 3 rokov. Podľa ich výsledkov pandémia pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti.
V predchádzajúcom výskume sa ukázalo, že až 32,5 % ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede (čiže s najvyššími antivedeckými postojmi). Tých, čo mali najpozitívnejšie postoje k vede, bolo len 7,7 %. Spolu až dve tretiny ľudí (68,9 %) mali skôr antivedecké postoje. Dnes vidíme, že už len 25,1 % patrí do kategórie s najnižšou dôverou voči vede. Ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede. V roku 2017 to bolo 7,7 %, v súčasnosti je to 16,8 %,“ vysvetlila výsledky Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Porovnanie antivedeckých postojov v rokoch 2018 a 2020, Zdroj: SAV
Vedecká gramotnosť má tri dôležité zložky. Jednou zložkou sú samotné vedomosti, poznatky o vede. Druhou zložkou je schopnosť na základe poznatkov vyvodzovať závery a vyhodnocovať dôkazy (takzvané vedecké myslenie). Treťou zložkou je pochopenie toho, ako veda funguje, čo sa odráža aj v postojoch voči nej. V porovnaní s rokom 2017 dokázali teraz ľudia odpovedať v priemere o pol bodu lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu.
„Pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal len vďaka jednej otázke, ktorá sa týkala toho, či antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie. V roku 2017 na ňu odpovedalo správne 46 % ľudí, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 % ľudí. Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy,“ povedala Jana Bašnáková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Aj keď je podľa psychológov opatrný optimizmus na mieste, treba mať na pamäti aj to, že súčasný výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy.
„Oveľa dôležitejšie bude, aby sa tento trend udržal. Netreba zabúdať na to, že dve tretiny ľudí majú stále skôr podozrievavý postoj k vede ako spoľahlivému nástroju na získavanie poznania. Keď si majú vybrať medzi zdravým „sedliackym“ rozumom a tým, čo hovorí veda, priklonia sa skôr k svojej intuícii,“ povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Porovnanie vedeckého myslenia, vedeckých poznatkov a antivedeckých postojov v rokoch 2017 a 2020, Zdroj: SAV
„Keďže mnoho konceptov je kontraintuitívnych, napríklad pravdepodobnosť či riziko, nedá sa spoliehať len na to, že ľudia sú teraz ochotnejší počúvať, čo vedci zistili, ale je potrebné dané zistenia aj vysvetľovať. V tomto zmysle sa dá súčasná kríza vidieť ako príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí,“ dodal na záver Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Zdroj: Tlačová správa SAV,
(DK)
