Druhý ročník projektu odštartoval svoje aktivity a zapojí sa doň ďalších sedem slovenských škôl.
Zdroj: archív Zelená škola
Vyše 2 000 žiakov si už vyskúšalo inovatívne zážitkové vodné vzdelávanie a zrealizovalo viac ako 30 vodných prvkov na svojich domovských školách. Druhý ročník projektu Voda pre našu budúcnosť odštartoval svoje aktivity a zapojí sa doň ďalších sedem slovenských škôl. Cieľom je okrem iného znížiť spotrebu vody v školách a následne aj v domácnostiach.
Extrémne sucho je vážny problém
Klimatická kríza so svojimi dôsledkami významne zasahuje do života na Slovensku. Deficit zrážok je vážny problém už v súčasnosti, minulý rok sa podľa údajov SHMÚ extrémne suché podmienky vyskytli na viac ako polovici územia Slovenska a trvanie sucha bolo na niektorých miestach dlhšie ako 200 dní.
Opatrenia, vďaka ktorým vieme efektívnejšie zadržiavať a využívať zrážkovú vodu, sa dajú realizovať aj na úrovni jednotlivcov. Výrazne napomáha práve environmentálna výchova detí či dospelých.
Projekt Voda pre našu budúcnosť
Projekt Voda pre našu budúcnosť prepája na školách výučbu s témou vody, sucha a klimatickej zmeny s praktickými opatreniami realizovanými v školskej záhrade.
Ide najmä o vybudovanie prvkov súvisiacich so zadržiavaním vody na školskom pozemku. V rámci projektu, ktorý prebieha vďaka podpore značky Finish pod taktovkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, sa minulý rok zaškolilo v témach voda, sucho a klimatická zmena osem slovenských škôl, v ktorých vyše 2 000 žiakov strávilo viac ako 250 hodín inovatívnym a rovesníckym vzdelávaním.
„Tímy zložené z učiteľov a zo žiakov začali svoju vzdelávaciu púť na kurze v Zaježovej, kde mali možnosť pozorovať rieku a absolvovať aj mnoho praktických aktivít. Následne svoje poznatky preniesli do svojich škôl a naplánovali si realizáciu vodných prvkov na školských dvoroch. Teší nás, že školy počas prvého ročníka projektu vlastnoručne zhotovili tridsať takýchto prvkov, ktoré pozitívne ovplyvnili mikroklímu v okolí škôl,“ povedala Zuzana Gallayová z CEEV Živica. Zo spätnej väzby škôl vyplynulo, že mnohé deti preniesli poznatky aj do svojich domovov.
Zdroj: archív Zelená škola
Od zberu dažďovej vody až po kompostovanie
Školáci boli naozaj kreatívni a vybudovali dažďové záhrady, kompostoviská, včelie bufety či mokrade. Jednou z prvých škôl, ktorá si vytvorila dažďovú záhradu a nádoby na zber dažďovej vody, bola ZŠ Hanušovce. Týmto opatrením zároveň ušetrili pitnú vodu na škole, pretože zadržanú vodu využívali počas pestovateľských prác na polievanie zeleniny v záhonoch.
Zároveň vytvorili veľké kompostovisko a sudy na vodu napojili na zvody vody. Veľký ohlas medzi učiteľmi aj žiakmi malo termosnímkovanie školských dvorov. „Žiakom sme demonštrovali význam menej intenzívne pokosených plôch, dôležitosť zatrávňovania a zadržiavania vody v krajine. Táto aktivita sa tešila veľkej popularite, keďže sme v horúcich dňoch mohli pozorovať vplyv ľudskej činnosti na okolie a nastaviť tak riešenia na zmiernenie klimatickej zmeny na miestnej úrovni,“ doplnila Zuzana Gallayová.
Do druhého ročníka projektu bolo k pôvodným ôsmim školám s medzinárodným certifikátom Zelená škola vybraných ďalších sedem, ktoré si prejdú procesom inovatívneho vzdelávania o vode, suchu a klimatickej zmene. Podľa prieskumov totiž len na Slovensku predmývaním riadov minieme ročne vodu v objeme Štrbského plesa.
Zdroj: TS Dynamic Relations
(JM)
