Poznáte videoklip k piesni Cizí zeď? Na jednom z internetových kanálov ho videlo viac ako 14 miliónov ľudí. Umelci sa v ňom kriticky vyjadrujú na hanlivé komentáre v priestore sociálnych sietí. O problematike kyberšikany počas podujatia Prešovskej detskej univerzity (PDU) hovorila odborníčka na médiá Lenka Regrutová.
„Deti nemali problém porozumieť textu v českom jazyku, no málokto z nich vedel, čo znamená stena v priestore internetu. V diskusii som sa pýtala, kto vlastní mobil, počítač, kto má vytvorený profil na Facebooku a Instagrame a kto aktívne využíva četovú komunikáciu. Odpovede boli v jednotlivých skupinách rozdielne, pričom vlastníkmi mobilov a počítačov boli takmer všetci (uviedli aj to, že im rodičia kontrolujú čas strávený s mobilom a počítačom), profily na sociálnych sieťach mala približne tretina detí (predpokladám, že aj vzhľadom na ich vek a rodičovskú kontrolu), no veľké percento z nich využíva četovú komunikáciu prostredníctvom rôznych aplikácií (v tomto prípade už pravdepodobne nevstupuje rodič do každej komunikácie),“ uviedla Mgr. Lenka Regrutová, PhD.
Pokračuje, že v jednej skupine sa objavil chlapec, ktorý sa označil za Youtubera a v rámci skupiny bol veľmi dominantný a často diktoval odpovede aj iným.
„Po krátkej diskusii sme deťom pustili ukážku z projektu Ovce.sk zameranú na kyberšikanu (video s názvom Hrubokrk) a po pozretí mali na papier napísať aspoň 5 slov, ktoré sa im spájajú s témou kyberšikany (termín poznala na začiatku tvorivých dielní asi polovica respondentov, a to najmä zo školského prostredia). Následne sa študenti rozdelili do štyroch skupín a aplikovali sme s nimi metódu rolovej hry. V každej skupine boli štyria (v dvoch prípadoch išlo o skupinu troch detí), pričom pracovali vo dvojiciach sediacich oproti sebe.“
Ich úlohou bolo v jednotlivých skupinách vytvoriť falošný profil na internete, posielať si sms, četovať si a vymyslieť video, ktoré by o tom druhom zverejnili s cieľom poškodiť jeho dobré meno (pri písaní využívali papiere, medzi sebou mali vytvorené prekážky, aby nevideli, čo píše ten druhý), pričom jeden z dvojice bol agresor a druhý obeť kyberšikany (v prípade príbehov vymyslela jedna dvojica pozitívny príbeh a druhá negatívny). Po prezentovaní si svoje úlohy navzájom vymenili, aby sa dokázali vcítiť najmä do roly obete. Najčastejšou reakciou v úlohe obete bola ignorácia, ale najmä protiútok v zmysle vracania slovných urážok a ich stupňovania (v jednom rozhovore sa objavila aj smrť).
V závere s každou skupinou vytvorili 5 pravidiel, ktoré by podľa nich mala dodržiavať obeť kyberšikany. Najčastejšie sa v nich vraj objavili slová neostať ticho, ignorovať, blokovať, odhaliť páchateľa, zmeniť heslo.
„Deti boli počas dielní aktívne, zapájali sa do úloh, priebežne sa pýtali (napr. aj na to, či môžu použiť expresívne výrazy, ktoré sú súčasťou ich online komunikácie). Mnohé z nich si však reálne neuvedomujú následky tohto správania a internetovú komunikáciu často vnímajú aj ako priestor na slobodné vyjadrenie toho, čo by v reálnom rozhovore tomu druhému nepovedali.“
Mnohí z nás ostávajú mlčať
Lenka Regrutová sa domnieva, že s kyberšikanou sa dnes stretne takmer každý bez rozdielu na vek či sociálny status, nemusí byť každý jej obeťou ani agresorom, ale často sme jej svedkami a mnohí z nás ostávajú mlčať. V poslednom období podľa nej aj polícia často upozorňuje na vysoký výskyt sexuálneho zneužívania maloletých v prostredí internetu.
„Pripravovaný český dokument V síti prináša až desivé výsledky, čo sa týka percenta detí, ktoré sú takouto formou zneužívané. Diskusné fóra a sociálne siete sú tiež pre mnohých nástrojom na osočovanie, výsmech, vyhrážky a podobne.“
O čo ide aktérom šikany?
Čo vlastne niekoho vedie k tomu, aby šikanoval svoje okolie, resp. rovesníkov? Podľa odborníčky Lenky Regrutovej často ide o človeka, ktorý aj touto formou volá po pozornosti zo strany svojho blízkeho okolia, chce sa stať dominantným v skupine rovesníkov aj starších. Agresívne správanie môže mať odpozorované aj z rodiny, prípadne z rôznych mediálnych obsahov, ktoré vyhľadáva. Odborníčka by však nerada generalizovala – nie všetci, ktorí majú nezdravé vzťahy v rodine, sú automaticky agresormi, môžu sa stať aj obeťami alebo sa nestať súčasťou šikany. Podnetov môže byť podľa nej veľa a často už od detstva niekoho nálepkujeme slovami dobrý/zlý a deti pri opakovanom oslovení niekedy prijmú svoju úlohu dobrého/zlého a hľadajú možnosti, ako byť najlepší/najhorší.
Ako expertka na mediálnu výchovu a komunikáciu pokračuje, dôležité je o kyberšikane hovoriť už v prípade malých detí (v domácom aj školskom prostredí), aby sa aj oni nehanbili rozprávať, ak spozorujú formy kyberšikany na sebe alebo niekom z okolia a aby ju vedeli aj rozpoznať (mnohé deti a mladí ľudia slovo šikana nadužívajú a považujú za ňu každú formu kritiky zo strany dospelých):
„Upozorňovať na danú problematiku prostredníctvom konkrétnych prípadových štúdií a projektov, ktoré realizuje aj o. z. eSlovensko. Problém je často aj v tom, že mnoho dospelých ľudí a rodičov nemá predstavu o tom, čo deti, mladí ľudia vyhľadávajú, s kým komunikujú a aj oni sa veľakrát stávajú obeťami podvodov v online prostredí.“
Odborná garantka textu a fotografie poskytla: Mgr. Lenka Regrutová, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ