O tom, ako robíme úsudky a čo je kľúčom v rozhodovaní sa, prednášal neuropatológ František Koukolík.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Český neuropatológ František Koukolík sa celý svoj život zaoberá vzťahom medzi ľudským mozgom a správaním človeka. Jeho prednášku o intuitívnom a racionálnom rozhodovaní, ktorú sprostredkovala Inspire Academy v polovici marca, prinášame spracovanú v dvoch článkoch.
V tomto texte si prečítate:
- pomocou akých systémov robíme naše úsudky,
- v čom sa líši racionálne rozhodovanie od intuitívneho,
- čo je to gut feeling,
- aké nebezpečné môžu byť tvrdenia druhých a čo robiť, aby sme sa nimi nenechali manipulovať,
- čo nás dnes denne prenasleduje a zaťažuje.
František Koukolík bol primárom patológie Thomayerovej nemocnice v Prahe. Viedol tiež Národné laboratórium pre Creutzfeldt-Jakobovu chorobu, ktoré získalo certifikát WHO a dnes je z neho renomovaná Laboratoř lidských prionových chorob.
Je propagátorom kritického myslenia a vedeckého prístupu. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal ako popularizátor vedy a autor knižiek Mocenská posedlost, Vzpoura deprivantů, O nemocech a lidech, Věřte své inteligenci a ďalších. Za svoju činnosť získal viacero vyznamenaní, dokonca podľa neho pomenovali aj planétku 1197 RK, ktorá nesie názov Koukolík.
Dva systémy
Človek podľa Koukolíka robí úsudky prostredníctvom dvoch systémov – intuitívneho, čiže nevedomého, ktorý má veľkú kapacitu, je nenamáhavý a rýchly, a racionálneho, čiže vedomého, ktorý má malú kapacitu, je namáhavý a pomalý.
MUDr. František Koukolík, český neuropatológ. Zdroj: Archív FK
„Inak povedané, v zlomku sekundy spoznáme tvár niekoho známeho v dave – vtedy pracuje systém 1, ale riešiť rovnicu, to dá prácu, vtedy pracuje systém 2,“ približuje Koukolík. Pri bežnom každodennom rozhodovaní pritom používame rovnako oba, avšak ten prvý obvykle predchádza druhému.
Neurónová sieť a riadiace funkcie mozgu
Všeobecná definícia racionality hovorí, že osobné názory a spôsoby správania sú založené na logickej a objektívnej analýze všetkých dostupných informácií.
Systémy neurónovej siete máme pritom viazané na riadiace funkcie mozgu, ktorých je podľa Koukolíka „celý zvitok“. Patrí medzi ne tvorba a uskutočňovanie plánov a analógií, rešpektovanie pravidiel sociálneho správania, riešenie problémov, adaptácia na premeny v prostredí, výkon väčšieho počtu činností súčasne, umiestňovanie udalostí v čase a priestore a hlavne činnosť pracovnej pamäti.
Riadiace funkcie máme ďalej naviazané na čelné laloky v mozgu. Jadrový systém je funkčne veľmi zložitý. Riadi nadradené uvažovanie a premeny naučeného správania a je schopný adaptovať správanie v premenlivom prostredí. Odborník zdôrazňuje, že stačí malý úraz tejto oblasti a poruší sa nám množstvo funkcií, napríklad pracovná pamäť.
Kľúčom v rozhodovaní je úžitok
Racionálneho človeka spoznáme podľa jednoduchého znaku – snaží sa docieliť čo najväčší úžitok, po anglicky utility. Ak si môže vybrať z niekoľkých možností, vyberá si tú, od ktorej, skrátka, očakáva najväčšiu mieru úžitku.
Právnik Jeremy Bentham a filozof John Stuart Mill chápali už v 19. storočí úžitok ako mnohorozmernú veličinu, čiže zmes najrozmanitejších slastí a možnosť vyhnúť sa najrozmanitejším strastiam.
V súčasnej ekonomickej teórii sa utility mení na jednorozmerný index zbavený všetkých fyziologických, psychologických a sociálnych súvislostí. Dnešná ekonomická teória považuje za racionálne rozhodnutie to, čomu sa hovorí preference satisfaction, čiže nasýtenie niečoho, čomu dávame prednosť. Nie je však jasné, či ide o motiváciu k určitej akcii alebo o jej výsledok, prípadne o oboje súčasne.
Telo z kociek
Predstavte si svoje telo rozložené na kocky s veľkosťou 15 x 15 x 15 mikrometrov. V každej kocke sú dva typy nervových zakončení, ktoré týmto kockám merajú teplotu, stres, zaznamenávajú, či na ne niečo netlačí a či niektorá nepraskla, monitorujú zmeny acidobázickej rovnováhy (rovnováhy medzi tvorbou zásad a kyselín v organizme, pozn. red.), nedostatok kyslíka, nadbytok oxidu uhličitého, nedostatok cukru, imunitné a hormonálne deje, dokonca dokážu zaznamenať láskyplný dotyk.
V každej sekunde nášho bdelého stavu aj počas spánku snímajú tieto systémy v našom tele zhruba 11 premenných a informácie posielajú do mozgu dvomi mozgovými sieťami. Dokonalý mechanizmus, ktorý sa však dokáže zo sekundy na sekundu rapídne zmeniť, napríklad vo chvíli, keď sa zamilujeme.
Stav blízky psychóze
Ako hovorí František Koukolík, zamilovanosť je v skutočnosti stav blízky psychóze, vychádzajúci zo systému 1. „Už múdry pán profesor Vondráček (Vladimír Vondráček, český psychiater a psychológ a endokrinológ, pozn. red.) nám pred 60 rokmi hovoril, že ak budeme mať šťastie, stretne nás akútna zamilovanosť v živote niekoľkokrát!“ spomína si Koukolík.
„No pozor! Keď sa to deje, vskutku nepotrebujete mozog. Preto pán profesor dodával, aby sme si to užili, ale mali sa na pozore a v tomto stave nerobili žiadne rozhodnutia. Ak máte teda intuitívne pocit, že niekoho príšerne, strašne, na smrť milujete, užite si to, ale nerozhodujte sa!“
Náhly pocit istoty
Intuíciu možno opísať ako istý náhľad, náhle poznanie, pocit jasnosti a istoty nesprostredkovaný vedomým premýšľaním a nepodložený zreteľnými dôvodmi. Niečo ako tušenie.
Intuícia pritom môže byť i spoľahlivá, no vyžaduje si dostatočnú skúsenosť v danej oblasti.
Ktorým smerom vykročiť? Zdroj: iStockphoto.com
Ako dodáva Koukolík, musíme byť sebakritickí a vedieť o jej medziach aj o medziach osobných. Intuícia sa podľa neho nevypína, no každý má vlastnú mieru, v akej ju využíva. „S intuíciou to netreba preháňať a hlavne sa nespoliehajte na intuíciu druhých,“ podčiarkol neuropatológ.
Gut feeling
Existuje druh intuície, ktorému sa hovorí gut feeling (naozaj čítate dobre, píše sa to „gut“). Je to príjemný pocit, ktorý vo vás začne rezonovať, keď sa po prvý raz stretnete s niekým novým. U každého postupuje inak, obvykle však prechádza od horného konca hrudníka do dolnej časti brucha.
„Tento pocit je výborným detektorom,“ konštatuje Koukolík. Dokážete totiž na jeho základe za zlomok sekundy vyhodnotiť, či si budete s daným človekom rozumieť alebo nie. Túto metódu však dodnes, žiaľ, nevyužívame v plnej miere.
Nebezpečné tvrdenia
Môžu potešiť, ohovoriť, ponížiť, potupiť, nadchnúť, prebudiť v nás hnus, radosť či rozhnevať nás, a tak prostredníctvom emotivity manipulujú naše racionálne myslenie. S tvrdeniami, ktorým sme každodenne vystavení, treba vedieť citlivo pracovať. Ako ale na to?
Aby sme sa ubránili pred potenciálnym nebezpečenstvom rôznych tvrdení, potrebujeme sa podľa Koukolíka naučiť v prvom rade kriticky myslieť.
Kriticky mysliaci človek vždy uvažuje o dôveryhodnosti zdroja, z ktorého zbiera informácie. „Čím viac zdroj o danej veci vie, tým môže byť ním podaná informácia dôveryhodnejšia,“ hovorí Koukolík. „No aj autority môžu byť skorumpované,“ dodáva jedným dychom.
V prípade, že si nie ste nejakým tvrdením istí, nie je teda na škodu vyžiadať si ďalší názor.
Racionálne rozhodovanie
Od relevantných informácií závisí, nakoľko racionálne sa rozhodujeme. Jedine dôveryhodné informácie nám totiž umožnia zlúčiť pravdepodobnosti s neistotami a vyvodiť si faktmi podložený, rozumový záver.
Racionalita však vždy závisí i od kontextu, v rámci ktorého danú vec skúmame, a treba brať do úvahy aj možné obmedzenia nášho mozgu. „Naše mozgy majú obmedzenia poznávacie a výpočtové a do úvahy by sme mali brať aj obmedzenia environmentálne. Záleží totiž aj od prostredia, z ktorého informácie pochádzajú. Inak snímame zrakové informácie na pravé poludnie, za svetlého dňa, inak za šera,“ vysvetľuje Koukolík.
Dokonca, ako hovorí, informácie v prostredí byť vôbec nemusia alebo tam sú, no nevenujeme im pozornosť, spracujeme ich mylne alebo ich ani rozlíšiť nedokážeme – nemáme napríklad senzory na rádioaktivitu, tú rozpozná len prístroj.
Ak nemáme dostatok kvalitných informácií, rozhodujeme sa v neistote, čo nás v dnešnej dobe podľa známeho neuropatológa na dennom poriadku prenasleduje a zaťažuje.
Rozhodovanie sa a neistota. Zdroj: iStockphoto.com
Slávny Archimedes
V zložitých situáciách využívame pri rozhodovaní sa jednoduché pravidlá, v medziach ktorých sa pohybujeme. Využívame takzvanú heuristiku, to znamená skusmé riešenie problémov, pre ktoré nepoznáme presnejšiu metódu alebo algoritmus. „Takéto rozhodovanie sa je založené na poučenom odhade, intuícii, ale aj na skúsenosti. Určite ste už počuli formuláciu mať na niečo nos alebo čuch,“ hovorí Koukolík.
„Sú doktori, ktorí majú diagnostický nos, sú policajti, právnici, murári, remeselníci, inštalatéri, vodiči, z ktorých každý má čuch, kadiaľ to pôjde a kadiaľ nie. Po nemecky sa tomu hovorí faustregel, po anglicky rule of thumb, u nás odhad od oka,“ približuje.
Ani tento spôsob však podľa neho nie je stopercentne spoľahlivý, i keď „v skúsených rukách” funguje veľmi dobre.
Máte dobrý „čuch“ aj vy? Otestujte si ho v nasledujúcom kvíze: Kvíz: Aký máte „čuch“?
Rozum a srdce nie sú protiklady
Antika, stredovek a novovek do súčasnosti považovali rozum a srdce, racionalitu a intuíciu za protiklad. Racionalita a intuícia však protikladné nie sú. Koukolík uvádza, že je to kontinuum plynúce z odpovede neurónových sietí na premeny vonkajšieho a vnútorného sveta. To, ako fungujeme, je výsledkom 3,5 miliardy rokov vývoja života a asi 680 miliárd neurónov, medzi ktorými je zhruba 100 triliónov synapsií, teda miest, kde si neuróny vymieňajú informácie. „Stavia sa to, prestavuje a dostavuje celý život, každý to máme trochu iné, avšak sme si v mnohom, v dobrom i v tom menej dobrom, veľmi podobní,“ uzatvára známy neuropatológ.
V ďalšom príspevku z prednášky Františka Koukolíka, ktorý vám prinesieme v sobotu 23. apríla, sa dozviete, čo všetko má vplyv na naše rozhodovanie, čo nám v rozhodovaní sa najviac pomáha a čo nám ho sťažuje. Povieme si tiež, čo je to iracionalita a aké sú jej mechanizmy.
Zdroj: Webinár: Rozhodování racionální a intuitivní (Inspire Academy)
