Nová štúdia odhalila, že psychopati majú podobné štruktúry mozgu, ktoré sa odlišujú od zvyšku populácie.
Psychopatia je jedným z najväčších rizikových faktorov závažného a pretrvávajúceho násilia. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Ivan-balvan
Tento objav by mohol byť kľúčový pre rozvoj chápania tejto poruchy osobnosti a jej liečby. Štúdia, ktorú viedli výskumníci z Výskumného centra Jülich a z Univerzity RWTH Aachen v Nemecku, porovnávala skeny mozgov mužov s diagnózou psychopatie so skenmi mozgov mužských dobrovoľníkov bez tejto poruchy.
Rizikový faktor násilia
„Psychopatia je jedným z najväčších rizikových faktorov závažného a pretrvávajúceho násilia,“ píšu výskumníci vo svojej práci publikovanej v Európskom archíve psychiatrie a klinickej neurovedy. „Aby sme zistili jej neurobiologické substráty, vyšetrili sme 39 mužských psychopatických subjektov a porovnali sme kontrolné subjekty pomocou štrukturálnej magnetickej rezonancie a Kontrolného zoznamu psychopatií (PCL-R).“
PCL-R kombinuje výsledky rozhovorov s odbornými hodnoteniami a oficiálnymi záznamami, aby vytvoril tri skóre: celkové skóre, skóre faktora 1, ktoré meria interpersonálne a emocionálne črty, a skóre faktora 2, ktoré meria impulzívne a antisociálne správanie.
Pri faktore 1 sa našli len malé rozdiely v štruktúre mozgu, ale pri faktore 2 vedci zistili, že ľudia s vysokým skóre mali významné zmeny v určitých oblastiach mozgu, konkrétne ponsu, talamu, bazálnych ganglií a inzulárnej kôry.
Mozgy psychopatov sú o trochu menšie
Výskum ukázal, že tieto oblasti sprostredkovávajú kontrolu nad mimovoľnými činmi a sú spojené so spracovaním emócií, s interpretáciou senzorických informácií, motiváciou a rozhodovaním. Inými slovami, tieto funkcie hrajú kľúčovú úlohu pri určovaní toho, ako reagujeme na naše prostredie.
Navyše sa zistilo, že mozgy psychopatických subjektov sú priemerne o 1,45 percenta menšie ako mozgy kontrolných subjektov. Toto je zložité interpretovať, ale mohlo by to poukazovať na vývojové problémy u ľudí klasifikovaných ako psychopati.
Výskum naznačuje, že problémy v správaní, ktoré sa hodnotia pomocou faktora 2 v teste PCL-R (čiže impulzívne a antisociálne správanie), sú spojené s menším objemom mozgových oblastí, ktoré sa nachádzajú v prepojeniach medzi frontálnou časťou mozgu a hlbokými štruktúrami pod ňou. Tieto oblasti mozgu pravdepodobne zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole správania.
Ďalší výskum si posvieti na drogy a traumy
Ide o relatívne malú štúdiu s obmedzenou rozmanitosťou subjektov, takže na zhromaždenie väčšieho množstva údajov bude potrebný ďalší výskum. Výsledky naznačujú, že antisociálne a impulzívne správanie u ľudí so psychopatickou osobnosťou by mohlo byť silne ovplyvnené spoločnými neurologickými charakteristikami.
Budúce štúdie môžu zvážiť aj ďalšie možné dôvody týchto rozdielov v štruktúre mozgu – medzi ktoré by mohlo patriť napríklad užívanie drog alebo traumatické zážitky –, aby pomohli jasnejšie identifikovať príčinu a následok.
Hoci sa úroveň psychopatie môže líšiť od človeka k človeku, môže tiež viesť k agresívnym a násilným činom, ako zdôrazňujú výskumníci stojaci za touto najnovšou štúdiou. S lepším pochopením tohto stavu by sa postupne ľuďom so psychopatiou mohla nastaviť účinná terapia. Výskumníci zdôrazňujú, že tieto zistenia sú kompatibilné s dimenzionalitou konštruktu PCL-R a naznačujú zvlášť silnú súvislosť antisociálneho správania s menšími objemami v rozsiahlych subkortikálno-kortikálnych oblastiach mozgu.
Zdroj: Science Alert, European Archives of Psychiatry and Clinical Neuroscience
(LDS)
