Temná aj svetlá stránka sa u ľudí prejavujú v širokom spektre sociálnych interakcií.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com.
Ľudia, u ktorých prevláda humanizmus a viera v ľudskosť, sú viac vnútorne i navonok motivovaní dodržiavať opatrenia. Motivácia zároveň súvisí s ich dôslednejším dodržiavaním. Na druhej strane ľudia s črtami, ako sú narcizmus či psychopatia osobnosti, chcú uspokojovať predovšetkým svoje potreby a presadzovať vlastné záujmy bez ohľadu na druhých. Poslúchanie autorít ani pocity viny z nedodržiavania opatrení ich nemotivuje.
Aj tieto výsledky priniesol výskum odborníkov a odborníčok zo Slovenskej akadémie vied. Zaujímalo ich, ako súvisia osobnostné črty s dodržiavaním protipandemických opatrení.
Pozrite si
Temná verzus svetlá stránka osobnosti
Odpovede na otázky o prosociálnom alebo sebeckom správaní ľudí sčasti ponúkajú poznatky z oblasti psychológie osobnosti. Zahraničné psychologické štúdie už pred dvadsiatimi rokmi definovali „temnú triádu“ osobnostných čŕt – narcizmus, machiavelizmus a psychopatiu. Človek s týmito črtami môže vo vzťahu k druhým konať nadradene, bezcitne, manipulatívne až zlovoľne.
Odborníci overili aj existenciu opačnej, čiže svetlej stránky osobnosti, v ktorej prevláda humanizmus a viera v ľudskosť. Takýto človek si váži dôstojnosť a hodnotu druhých ľudí, zvyčajne máva vysokú mieru empatie, súcitu a je prívetivý.
„Temná aj svetlá stránka osobnosti sa u ľudí prejavujú v širokom spektre sociálnych interakcií a výnimkou nie je ani správanie súvisiace s pandémiou COVID-19,“ vysvetľuje Matúš Grežo z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Spoločne s kolegyňou Magdalenou Adamus skúmal súvislosti medzi osobnostnými črtami a dodržiavaním protipandemických opatrení.
Ilustračná fotografia ženy na nákupe. Zdroj: iStockphoto.com
Nemalý vplyv má aj dôvera vo vládu
„Náš výskum ukázal, že pre ľudí so svetlou triádou je dôležité dodržiavať opatrenia z vlastných vnútorných dôvodov. Veria napríklad, že si tým chránia zdravie. Motivujú ich však aj vonkajšie dôvody. Napríklad to, že im opatrenia odporúčajú autority alebo nechcú, aby si druhí ľudia o nich urobili zlú mienku v prípade, že by opatrenia porušovali,“ dodáva psychológ.
Zdôrazňuje, že v prípade ľudí s temnou stránkou osobnosti prišli k iným zisteniam.
„Pocity viny z nedodržiavania opatrení týchto ľudí nemotivujú a je otázne, či sú vôbec schopní prežívať vinu alebo hanbu za nedodržiavanie akýchkoľvek sociálnych konvencií. Takíto ľudia sú motivovaní uspokojovať predovšetkým vlastné potreby a presadzovať vlastné záujmy bez ohľadu na druhých,“ hovorí výskumník.
„Často konajú neeticky a niekedy až kriminálne. V oblasti zdravia navyše konajú rizikovo – zanedbávajú hygienické návyky, viac požívajú alkohol a drogy, praktizujú rizikové sexuálne správanie a majú menej zdravý životný štýl. Zdá sa preto pochopiteľné, že v našom výskume tieto osobnostné črty negatívne súviseli s dodržiavaním opatrení.“
Výsledky psychológov tiež poukázali na to, že nemenej dôležitým aspektom súvisiacim s dodržiavaním opatrení bola dôvera v schopnosť vlády efektívne zvládnuť pandémiu.
„Z našich zistení sa zdá, že dôvera vo vládu môže značne posilniť motiváciu ľudí dodržiavať opatrenia a tá sa premieta do samotného správania. Uvedené zistenia sľubujú optimistické závery, pretože na rozdiel od osobnosti človeka je dôveru voči vláde možné formovať. Hoci sa to zdá byť klišé, vytváranie spoločenských podmienok, ktoré podporujú politickú, ale i sociálnu dôveru, by sa malo stať jednou z kľúčových úloh našich lídrov,“ uzatvára Matúš Grežo.
Zdroj: Tlačová správa SAV
(MAT)
