Správanie najbližších je druhou najčastejšie uvádzanou príčinou duševnej nepohody.
Zdroj: iStockphoto.com
Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzická kondícia. Tehotenstvo a popôrodné obdobie môžu byť jednými z najstresovejších a najzraniteľnejších fáz v živote ženy, ktoré so sebou nesú aj riziko vzniku alebo relapsu duševnej poruchy, najčastejšie depresie alebo úzkosti.
Pritom jestvuje mnoho faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú duševnú pohodu žien po pôrode. Problémom je, že väčšina doterajších štúdií sa na ne nepýta samotných žien. Nový výskum odborníkov z Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) tento prístup zásadne zmenil a problematiku analyzuje z pohľadu žien.
Ktoré faktory ovplyvňujú duševnú pohodu?
„V mediálnom priestore sa často skloňuje pôrodná trauma. Negatívne zážitky pri pôrode môžu mať, samozrejme, veľký vplyv na psychický stav žien, nejde však o jedinú príčinu duševnej nepohody po pôrode. Často sa totiž zabúda na faktory, ktoré pôsobia dlhodobo a majú veľmi výrazný vplyv,“ opísal Antonín Šebela, vedúci Centra perinatálneho duševného zdravia NUDZ.
Vedci z Centra perinatálneho duševného zdravia NUDZ oslovili ženy vo veku 18 až 45 rokov v perinatálnom období, ktoré zápasili s duševnou nepohodou, pričom polovica z nich vyhľadala aj odbornú pomoc. Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Journal of the American Psychiatric Nurses Association.
Medzi najčastejšie spomínané faktory duševnej nepohody patria problémy spojené s tehotenstvom, pôrodom či dojčením, o ktorých referovalo 35 percent respondentiek. Na rovnakú časť respondentiek problematicky pôsobí správanie najbližšieho okolia: ženy sa najčastejšie sťažujú na nedostatok podpory a komunikácie a na prílišný tlak spolu s pocitmi, že žena musí všetko zvládať sama. Štrnásť percent respondentiek malo výhrady k prístupu personálu v pôrodnici a časť sa sťažovala aj na bagatelizáciu ich duševných problémov v perinatálnom období.
Dojčenie dieťaťa. Zdroj: iStockphoto.com
Aj dojčenie môže mať negatívny vplyv
„Veľmi často sa spomínalo dojčenie, a to napriek faktu, že sa uvádza ako protektívny faktor duševného zdravia a je známy celý rad jeho pozitívnych aspektov na matku i dieťa. Niektoré ženy nemôžu dojčiť prirodzene alebo im dojčenie spôsobuje značné ťažkosti a bolesti. Dojčenie teda nie je vždy ochranným faktorom. Pokiaľ žena zažíva tieto problémy, dojčenie môže mať potenciálne negatívny vplyv na jej duševné zdravie a napokon aj na dieťa. Negatívny dosah problémov spojených s dojčením na duševné zdravie ženy zhoršuje kritika, odsudzovanie a tlak okolia,“ vysvetlila Kristína Hrdličková z NUDZ.
Správanie blízkeho okolia je druhou najčastejšie uvádzanou príčinou duševnej nepohody v perinatálnom období. Podľa vedcov je preto potrebné motivovať partnerov, rodinných príslušníkov a ďalšie blízke osoby k psychickej i sociálnej podpore a aktívnemu zapojeniu sa do starostlivosti o novorodenca a chod domácnosti.
Dôležitá je komunikácia
„Výskum ukázal, že sa treba zamerať viac na to, aby ženy, ktoré pociťujú svoj pôrod ako náročný, mali možnosť o tejto skúsenosti s niekým hovoriť, ideálne ihneď v pôrodnici. Dôležitým zistením tiež je, že nemalá časť žien identifikovala správanie svojich blízkych ako spúšťač psychickej nepohody,“ doplnil Antonín Šebela.
Znalosti zo získaných dát potvrdili, že je nutná postupná cesta k integrácii telesnej a psychosociálnej starostlivosti o ženy po pôrode, čo napokon odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. Odpoveďou na túto požiadavku je napríklad integrujúci program starostlivosti o psychosociálne zdravie rodičiek, ktorý Centrum perinatálneho duševného zdravia NUDZ postupne zavádza v spolupráci s českými a moravskými pôrodnicami.
„Dôležité je aj odstránenie stigmy, ktoré s duševnými ťažkosťami v perinatálnom období súvisia,“ uzatvoril Antonín Šebela.
Zdroj: TS NUDZ
(JM)
